Španielska vláda vytiahla reformný tromf – navrhuje skrátiť štandardný pracovný týždeň zo 40 na 37,5 hodiny. Ak návrh prejde parlamentom, viac ako 12 miliónov ľudí v súkromnom sektore získa každý týždeň 2,5 hodiny navyše. Nie na prácu, ale na život.
Za reformou stojí ministerka práce Yolanda Díaz, ktorá ju predáva ako investíciu do efektivity a duševného zdravia. „Nežijeme preto, aby sme pracovali. Pracujeme preto, aby sme žili,“ vyhlásila. Skrátenie bez škrtu na výplatnej páske má podľa nej znížiť absenciu a zvýšiť výkon, píše euronews.
Zmena by sa najviac dotkla sektorov ako výroba, maloobchod, pohostinstvo či stavebníctvo. Pre verejných zamestnancov a vybrané profesie už kratší pracovný čas platí dnes.
Nadšenie vs. nervozita
Odbory jasajú. Firmy váhajú. Hlavné podnikateľské zväzy hovoria o dodatočných nákladoch, zníženej flexibilite a zaťaženej administratíve. Najviac nervózne sú malé podniky, ktorým by mohla reforma podraziť nohy. Katalánska strana Junts varuje pred neúmerným vplyvom na živnostníkov.
Španielsko zaviedlo 40-hodinový týždeň v roku 1983, predtým sa pracovalo až 48 hodín. Po pandémii prišli prvé experimenty – napríklad štvordňový týždeň vo Valencii.
Skracovanie v zahraničí: Čo ukázala prax?
Island medzi rokmi 2015 a 2019 uskutočnil rozsiahly pilotný projekt, v ktorom približne 25-tisíc zamestnancov prešlo zo 40-hodinového na 35- až 36-hodinový pracovný týždeň bez zníženia mzdy. Tento experiment sa stal jedným z najväčších svojho druhu na svete. Výsledky boli pozitívne: produktivita v drvivej väčšine zapojených podnikov buď zostala na rovnakej úrovni, alebo sa dokonca zvýšila. Zamestnanci hlásili výrazné nižšiu mieru stresu. Okrem toho sa zvýšila aj pracovná spokojnosť a kolegiálnosť na pracoviskách.
Tento úspech viedol k tomu, že dnes má približne 86 percent islandských pracovníkov možnosť pracovať kratší pracovný čas alebo už na takýchto podmienkach pracuje. Islandský model pritom nebol len o skrátení hodín, ale aj o zvýšení efektivity práce – firmy sa zamerali na elimináciu zbytočných stretnutí a zefektívnenie procesov, čo umožnilo udržať alebo zvýšiť výkon aj pri kratšom pracovnom čase. Ekonomické ukazovatele krajiny po zavedení reformy zostali stabilné a dokonca sa zaznamenal rast HDP a nezamestnanosť sa znížila.
Japonsko pristúpilo k skráteniu pracovného času prevažne cez flexibilné pracovné režimy a čiastočné zavádzanie kratších dní v niektorých firmách. Technologické spoločnosti zaznamenali zlepšenie pracovnej morálky a zníženie vyhorenia zamestnancov vďaka flexibilite a kratším pracovným dňom. Napríklad firmy ako Microsoft Japan v roku 2019 otestovali štvordňový pracovný týždeň a zaznamenali 40-percentný nárast produktivity. Niektorí zamestnanci však pociťujú neistotu a obavy z možného zníženia príjmov alebo kariérnych príležitostí.
Švédsko sa vydalo cestou experimentov so šesťhodinovým pracovným dňom, najmä v niektorých verejných a súkromných firmách. Výsledky týchto pilotných projektov poukazujú na benefity pre zamestnancov – lepšiu rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom, nižšiu úroveň stresu a zlepšenie celkového zdravia. Na druhej strane však nie všetky firmy zvládli udržať rovnakú úroveň produkcie bez navýšenia nákladov. Niektoré podniky museli prijímať viac zamestnancov alebo zvyšovať mzdy, aby pokryli kratší pracovný čas, čo pre nich znamenalo vyššie prevádzkové náklady. To spôsobilo, že niektoré firmy so slabšou maržou alebo v konkurenčných odvetviach mali problém udržať sa na trhu.
Španielsko ako laboratórium budúcnosti
Ak reforma prejde, pôjde o jednu z najväčších zmien v európskej pracovnej kultúre za posledné desaťročia. Menej hodín za rovnaký plat môže znieť ako sen. No len ak sa podarí nájsť rovnováhu medzi životnou rovnováhou a výkonnosťou.
Zvyšok Európy situáciu pozorne sleduje. Ak sa Španielsku podarí skĺbiť spokojnosť zamestnancov s potrebami firiem, môže byť príkladom. Ak nie, bude to drahá lekcia o tom, že nie každý experiment je automaticky aj revolúciou.
