Francúzsky prezident Emmanuel Macron, nemecký kancelár Friedrich Merz, britský premiér Keir Starmer a poľský premiér Donald Tusk sa počas spoločnej návštevy Kyjeva v sobotu 10. mája pokúsili doručiť Vladimirovi Putinovi akési ultimátum. Pohrozili mu novým balíkom rozsiahlych sankcií, pokiaľ konečne neprijme prímerie, ktoré americký prezident Donald Trump navrhuje už vyše dvoch mesiacov. Ruský prezident ich hrozby ignoroval a o pár dní neskôr rovnako aj stretnutie s ukrajinským náprotivkom Volodymyrom Zelenským v Turecku.
Hoci sa štyrom európskym lídrom nepodarilo sprostredkovať koniec vojny na Ukrajine, podarilo sa im aspoň prehĺbiť vzájomné vzťahy. Ich najnovšou výzvou bude podľa Le Monde presvedčiť D. Trumpa, že ich slovo má rovnakú váhu ako jeho. Je však otázne, či sa im naozaj podarí stať rovnocennými hráčmi a nehrať druhé husle americkému i ruskému prezidentovi. Každý zo štvorice európskych lídrov totiž čelí výzvam aj doma.
Štyroch európskych lídrov tento mesiac čaká samit NATO, ktorý sa uskutoční 24. a 25. júna v holandskom Haagu. Pôjde o prvé zasadnutie Aliancie, odkedy sa D. Trump vrátil do Bieleho domu. Okrem zvyšovania výdavkov na obranu sa účastníci samitu budú zaoberať aj osudom Ukrajiny.
Reálne sú dva scenáre v závislosti od toho, či sa D. Trump rozhodne pokračovať v rokovaniach s V. Putinom. Ak americký prezident bude na Moskvu naďalej vyvíjať tlak, štyria európski lídri budú chcieť ovplyvniť súvisiace rokovania medzi USA a Ruskom. Hoci budú musieť hrať podľa pravidiel Bieleho domu, ich spoločným cieľom je neprijať žiadnu dohodu, k uzavretiu ktorej dôjde na úkor bezpečnosti ich krajín a bezpečnosti Ukrajiny.
Ak to D. Trump vzdá, vojna sa pravdepodobne predĺži. Európski lídri budú v tomto prípade musieť hľadať spôsoby, ako Kyjevu poskytnúť ďalšiu finančnú a vojenskú pomoc. Táto úloha je o to náročnejšia, že pomocný balík schválený ešte za vlády Joea Bidena je už takmer vyčerpaný a všetko nasvedčuje tomu, že Trumpova administratíva nemá v pláne vytvoriť nový.
Ďalšie dôležité správy
