V apríli administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa naznačila, že možno v rámci rokovaní o prímerí na Ukrajine uzná ruskú anexiu Krymu. „Vznikne veľmi nebezpečný precedens, ak bude tento bod predmetom mierových rokovaní,“ varovala docentka medzinárodného trestného práva Iryna Marčuk.
Ak by D. Trump v rámci mierovej dohody uznal anexiu Krymu, riskoval by nielen podkopanie medzinárodného práva, ale aj reputácie Spojených štátov ako spoľahlivého partnera. V stávke je aj princíp, ktorý formuje globálny poriadok už od konca druhej svetovej vojny: územné hranice v žiadnom prípade nemožno meniť silou.
Ukrajina v tom má jasno
Rusko prvýkrát dobylo Krym v roku 1783 za vlády Kataríny Veľkej a patril mu až do roku 1956, keď ho sovietsky líder Nikita Chruščov daroval Ukrajine. Ruský prezident Vladimir Putin toto rozhodnutie nikdy neschvaľoval. V roku 1991 hlasoval Krym spolu so zvyškom Ukrajiny za nezávislosť v referende. V roku 2014 ho Rusko opäť zabralo.
Kremeľ sa odvtedy snaží anexiu legalizovať a ostro odmieta akýkoľvek nesúhlas. Keď Medzinárodný trestný súd klasifikoval ruskú činnosť na Kryme ako okupáciu, Moskva z neho v roku 2016 vystúpila. V. Putin stále trvá na tom, že oficiálne uznanie Krymu ako ruského územia je nevyhnutné pre ukončenie vojny na Ukrajine. Splnenie tejto podmienky požadovala Moskva od Kyjeva ešte počas neúspešných mierových rokovaní v roku 2022.
Ukrajina bojuje proti ruskej agresii nielen doma na bojisku, ale aj na medzinárodných súdoch. Od roku 2014 už vo veci anexie Krymu vyhrala niekoľko pojednávaní. Súdy potvrdili, že toto územie je spolu s časťami východnej a južnej Ukrajiny nezákonne okupované.
Ukrajinci sa Krymu odmietajú vzdať. V marci 2022 v prieskume nezávislej sociologickej skupiny Rating uviedlo až 80 percent respondentov, že Kyjev by mal urobiť všetko pre to, aby územie spolu s okupovaným Donbasom získal späť. Podľa nedávnych prieskumov ale rastie počet Ukrajincov, ktorí v mene dosiahnutia prímeria súhlasia s určitými územnými ústupkami. Väčšina (51 percent) túto možnosť za žiadnych okolností nepripúšťa.
Ako súčasť snahy o dosiahnutie mierovej dohody zvažuje Biely dom, že Spojené štáty formálne uznajú ruskú suverenitu na Kryme. Z hľadiska globálneho medzinárodného práva by to mohlo mať vážne politické aj ekonomické následky. USA by týmto rozhodnutím jasne podkopali krehký medzinárodný konsenzus.
V stávke je toho viac než len územie
Rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z roku 2021 uznal, že Rusko sa na Kryme dopustilo porušovania ľudských práv vrátane mučenia, nezákonného zadržiavania a nútených zmiznutí. Uznanie anexie by túto snahu o vyvodenie zodpovednosti oslabilo. Ak by bol Krym považovaný za suverénne územie Ruska, súd by zločiny spáchané v tejto oblasti nemohol považovať za právne postihnuteľné.
Politiky ako nútené prijímanie ruského občianstva Ukrajincami alebo deportácie by už neboli napadnuteľné. Všetky tieto aktivity by boli vnímané ako legitímna súčasť vymáhania suverenity Ruskom, a to vrátane právomoci meniť ústavu a udeľovať občianstvo. Pokiaľ by tieto kroky neporušovali základné ľudské práva, súdy by sa im museli len mlčky prizerať.
V krátkodobom horizonte by po anexii mohli mnohé sankcionované firmy presunúť podnikanie na Krym. Zo širšieho hľadiska hrozí oslabenie svetového medzinárodného práva. Spojené štáty by totiž vytvorili nebezpečný precedens, ktorý by mohol posmeliť ďalšie krajiny, aby si svoje územné nároky vymáhali pokojne aj vojenskou silou.
Počas Trumpovho prvého funkčného obdobia v roku 2018 navyše Spojené štáty podpísali Krymskú deklaráciu, ktorej signatári neuznávajú Krym ako súčasť Ruska. „Ak by ju USA porušili, vyzerali by ako nespoľahlivý partner a otvorili tým globálnu Pandorinu skrinku,“ uviedol pre Kyjev Independent ukrajinský poslanec Volodymyr Ariev.
Ďalšie dôležité správy
