Zdá sa, že kauzu Pfizergate šéfke Komisie jej kritici z Európskeho parlamentu len tak ľahko neodpustia. Aj preto musí Ursula von der Leyenová v pondelok vycestovať do Štrasburgu, aby ich prehovorila, nech ju vo štvrtok v hlasovaní o vyslovení nedôvery podržia.
Takáto situácia naposledy nastala v roku 2014, keď jej čelil vtedajší šéf Komisie Jean-Claude Juncker. Ak by návrh prešiel, súčasné zloženie inštitúcie vrátane predsedníčky a všetkých 26 eurokomisárov by muselo odstúpiť.
Pravica využila príležitosť
Návrh na vyslovenie nedôvery inicioval pravicový europoslanec Gheorghe Piperea z frakcie Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR). Keďže sa mu podarilo získať 72 podpisov potrebných na jeho predloženie,
Návrh okrem niektorých členov ECR podpísali aj poslanci z ďalších pravicových a krajne pravicových frakcií vrátane Patriotov a Európy suverénnych národov (ESN). Rovnako aj niekoľko nezaradených poslancov. Aby bolo vyslovenie nedôvery úspešné, podporiť ho musí absolútna väčšina, t. j. minimálne 361 zo 720 europoslancov.
G. Piperea návrh predložil na základe nedávno zrušeného rozhodnutia, ktorým Komisia odmietla novinárom sprístupniť textové správy medzi U. von der Leyenovou a generálnym riaditeľom spoločnosti Pfizer Albertom Bourlom. Práve ich konverzácie zohrali počas pandémie kľúčovú úlohu pri podpise viacmiliardovej dohody na nákup covidových vakcín.
Komisia sa zamotáva do siete vlastných škandálov. Má problém, ktorý už pod koberec nezametie
Kroky Komisie vyvolali v europoslancoch obavy z netransparentnosti, ktorá sa v súvislosti s vládnutím U. von der Leyenovej začína skloňovať čoraz viac. Nedávno sa napríklad členom frakcie Európska ľudová strana (EPP) podarilo presvedčiť ďalšie politické skupiny v EP vrátane zelených, socialistov a liberálov, aby podporili zriadenie osobitnej kontrolnej pracovnej skupiny v rámci Výboru pre kontrolu rozpočtu. Jej cieľom bude vyšetrovať, ako niektoré mimovládky získavali od Komisie peniaze.
Podľa Pipereu socialistov znepokojili aj nedávne škrty týkajúce sa programov na boj proti chudobe. Europoslanec navyše obvinil Komisiu zo zasahovania do rumunských prezidentských volieb.
Keď neprší, aspoň kvapká
V tejto fáze je hlasovanie o nedôvere skôr symbolické. Väčšina politických skupín z EP už avizovala, že návrh nepodporí. Kraľovanie U. von der Leyenovej by bolo v ohrození iba vtedy, keby z rôznych dôvodov náhle zmenili názor. To je však veľmi nepravdepodobné, keďže návrh pochádza z pravicového tábora. Jeho iniciatívy sa väčšinou v pléne netešia veľkej podpore.
Európsky parlament bude budúci týždeň hlasovať o vyslovení nedôvery Európskej komisii
Hoci sa hlasovanie zrejme vyvinie v prospech Komisie, už len skutočnosť, že k nemu dôjde, môže mať pre U. von der Leyenovú ďalekosiahle následky. Môže sa napríklad zopakovať scenár z 90. rokov, keď sa terčom návrhu na vyslovenie nedôvery stal vtedajší šéf Bruselu Jacques Santer. Ten síce hlasovanie ustál, no z funkcie predsedu aj tak napokon radšej dobrovoľne odstúpil.
G. Piperea by sa uspokojil aj s takýmto výsledkom. Podľa neho totiž existuje akési nepísané pravidlo, že si Komisia na čele s U. von der Leyenovou môže robiť čo chce bez toho, aby voči nej za jej chyby a zlyhania niekto vyvodil zodpovednosť. Hlasovanie tak dokáže aj v prípade neúspechu poslúžiť ako cenný politický nástroj. „Stále môžeme získať niekoľko stoviek hlasov, čo by potenciálne mohlo medzi politikmi a verejnosťou vyvolať širšiu diskusiu a viesť k tomu, že predsedníčka dobrovoľne rezignuje,“ dodal.
Ďalšie dôležité správy
