Všetky európske krajiny zaručujú právo na slobodu prejavu. Väčšina z nich sa zároveň snaží obmedziť škody, ktoré by mohla spôsobiť. Vlády však v rámci obmedzovania prejavov často zachádzajú priďaleko.
Zákazy sa nevzťahujú len na zrejmé veci ako detská pornografia, únik štátnych tajomstiev alebo úmyselné podnecovanie k fyzickému násiliu. Ich predmetom sú aj prejavy, ktoré rania niekoho city alebo sú podľa názoru dotknutej osoby nepravdivé.
V Británii nesmú ľudia uverejňovať príliš urážlivé komentáre a príspevky. Zákony proti rúhaniu existujú vo vyše tucte európskych krajín. V Poľsku môže urážka „náboženského cítenia“ viesť k dvojročnému trestu odňatia slobody. Na Cypre sa zas ľudia dostanú do problémov za podnecovanie „nepriateľských nálad“, zatiaľ čo vo Švédsku môžu ísť do väzenia, ak sa pohŕdavo vyjadria na adresu určitej skupiny ľudí.
Ďalším skvelým príkladom je Nemecko. Zákaz popierania holokaustu je tu vzhľadom na jeho históriu pochopiteľný. Zákon proti urážaniu politikov je ale obyčajnou fraškou. Mocní sa ním bez hanby oháňajú a potláčajú akýkoľvek prejav kritiky. Jeden bývalý vicekancelár už podal trestné oznámenia na stovky občanov. Niekedy len za to, že ho nazvali „idiotom“.
Takéto zákony sú v Európe čoraz bežnejšie, čo neuniklo ani všímavému oku amerického viceprezidenta J.D. Vancea. Ten vo februári pohoršil európske vlády, keď bez okolkov povedal, že sloboda prejavu na kontinente upadá. Najväčšou hrozbou pre Európu podľa neho nie je Rusko ani Čína, ale ona sama. Argumentoval pritom práve útokmi na slobodu prejavu. „Nemôžete získať demokratický mandát tým, že cenzurujete svojich oponentov alebo ich zatvárate do väzenia,“ nekládol si servítku pred ústa.
Slovensko bojuje proti kyberšikane
Po novom sa proti nenávistným prejavom chystá zakročiť aj Slovensko. Vláda plánuje prísnejšie trestať nenávistné prejavy a narúšanie verejných zhromaždení. Ministerstvo vnútra pripravuje zákon, ktorý má zabrániť uverejňovaniu vyhrážok na internete a kyberšikane. Jeho účelom bude rýchlejšie odstraňovanie nenávistného obsahu a lepšia ochrana obetí v digitálnom priestore. Inšpiráciou mu boli Nemecko a Rakúsko.
Nový zákon by mal zahŕňať novú skutkovú podstatu priestupku alebo trestného činu nenávistného prejavu. Došlo by tým k posilneniu právneho rámca pre postihovanie týchto aktivít. Opatrenie bude mať na starosti pracovná skupina zložená z ministrov a predstaviteľov ďalších inštitúcií. Jej vytvorenie navrhla bezpečnostná rada štátu. Podoba nového zákona zatiaľ známa nie je.
Sprísnenie opatrení sa ale vláde môže vypomstiť. Svoje o tom vie aj Británia. Podľa zistení denníka The Times vykoná britská polícia ročne na základe zákonov o „nenávistných prejavoch“ minimálne 12-tisíc zatknutí – to je vyše 30 prípadov denne. Zadržala napríklad muža, ktorý sa na Facebooku sťažoval na imigráciu, či pár, ktorý kritizoval dcérinu základnú školu. Rovnaký nápor práce tak možno čaká aj slovenskú políciu.
Podpredseda NR SR Tibor Gašpar už varoval, že počet nenávistných prejavov podľa jeho údajov stúpol o 239 percent. Ich terčom je predovšetkým premiér Robert Fico, ale aj iní predstavitelia Smeru či niektorí členovia opozície.
Zákony, ktoré sa minuli účinku
Cieľom zákonov proti nenávistným prejavom je podporovať harmóniu v spoločnosti. Neexistuje veľa dôkazov o tom, že by tieto zákony fungovali. Potláčanie prejavov pod hrozbou trestného stíhania polarizáciu spoločnosti skôr prehlbuje. Populistom sa obzvlášť darí v prostredí, kde majú voliči pocit, že ich systém chce umlčať a zakazuje im povedať, čo si naozaj myslia.
Situácia sa môže ešte zhoršiť. Nejasne formulované zákony dokážu verejní činitelia ľahko zneužiť. Príkladom je opäť Británia. Represie totiž podľa Economistu vo väčšine prípadov neiniciujú politici, ale samotná polícia. Jej príslušníkom údajne zachutila moc, ktorú im zákony o slobodnom prejave dávajú. Je oveľa jednoduchšie chytiť používateľa Instagramu než zlodeja.
Ďalším problémom je ochrana určitých skupín. Tie, na ktoré sa nevzťahuje, môžu mať pocit krivdy a požadovať rovnaké výsady. Tak sa snaha vyhubiť urážlivé slová môže zmeniť na frašku, v ktorej je čoraz viac tém považovaných za tabu.
Ďalšie dôležité správy
