Slovenský paradox: Technologicky nenáročné spoločnosti sú najkonkurencieschopnejšie

Medzi najkonkurencieschopnejšie odvetvia na Slovensku nepatria tie, ktoré sú technologicky či znalostne najnáročnejšie. Opak je pravdou. V roku 2023 dosiahli najvyššiu mieru konkurencieschopnosti práve odvetvia, ktoré nevyžadujú vysokú úroveň technológií a znalostí. Vyplýva to z výskumu Inštitútu pre stratégie a analýzy (ISA), ktorý sa opieral o dáta z registra účtovných závierok.

Výsledky analýzy možno interpretovať dvoma spôsobmi. „Na jednej strane to svedčí o mierne vyššej životaschopnosti slovenských podnikov, ktoré nevyžadujú rozsiahle znalosti či technológie a dokážu byť nadpriemerne konkurencieschopné aj bez značných investícií,“ uvádza ISA. Podniky s jednoduchšou výrobou zatiaľ masívne neopúšťajú krajinu a dokážu úspešne fungovať aj v prostredí vysokého daňového a odvodového zaťaženia. Aj vďaka tomu sa nezamestnanosť drží na historicky najnižšej úrovni.

„Na druhej strane to poukazuje na nevyužitý potenciál v sektoroch náročnejších na znalosti a technológie. Tieto odvetvia majú najlepšie predpoklady na výrazné zvýšenie konkurencieschopnosti, čo by prinieslo značné benefity v podobe vyššej pridanej hodnoty, vyšších miezd a celkového výkonu hospodárstva,“ dopĺňa ISA. Práve pre absenciu výroby s vyššou pridanou hodnotou slovenské mzdy rastú pomaly a výrazne zaostávajú za úrovňou v Poľsku či Českej republike.

Slovenský paradox

Za nízku konkurencieschopnosť technologických podnikov zodpovedá viacero faktorov. Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) vníma značný problém v nereformovanom vzdelávacom systéme, ktorý len s veľkými ťažkosťami dokáže vyprodukovať špičkových odborníkov. Značná časť z nich navyše odchádza do zahraničia, pričom dôvodom je vysoké daňovo-odvodové zaťaženie. Mnohé krajiny svoju konkurencieschopnosť vybudovali na nižších daniach a odvodoch pre vysokopríjmových zamestnancov. Vďaka tomu sa napríklad Holandsku podarilo prilákať množstvo špičkových spoločností.

Vysoké daňové a odvodové zaťaženie trápi všetky podniky. Paradoxne však túto výzvu lepšie zvládajú spoločnosti s nižšou pridanou hodnotou. „Tieto odvetvia sú založené na jednoduchšej výrobe, nižších vstupných nákladoch a menšej potrebe kvalifikovaného personálu, čo im umožňuje dosahovať vyššiu efektivitu v aktuálnych podmienkach. Fungujú efektívne aj bez sofistikovanej infraštruktúry pre výskum, vývoj a inovácie,“ objasňuje Martin Hošták, generálny sekretár RÚZ. Podľa jeho skúseností sa týmto podnikom zvykne dariť práve v prostredí, kde štát nedokáže systematicky podporovať high-tech sektor.

„Slovensko dlhodobo zápasí s absenciou komplexnej a ucelenej stratégie v oblasti vedy, výskumu a inovácií, ako aj so slabým prepojením akademického sektora s praxou, čo výrazne brzdí prenos poznatkov do hospodárstva,“ uvádza Miriam Filová, hovorkyňa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR. Posledná snaha o rozsiahle prepojenie firemnej výroby s praxou za pomoci eurofondov stroskotala po zmene vlády v roku 2020. Odvtedy sa podarilo realizovať len menšie zmeny a takmer každá vláda vypracuje analýzu, v ktorej upozorní na zaostávanie Slovenska v oblasti vedy a výskumu, no následne prijme len drobné opatrenia.

Metodika inšpirovaná Portugalskom

ISA na výpočet konkurencieschopnosti použila Index konkurencieschopnosti podniku (Enterprise Competitiveness Index – ECI). Túto metodiku ako prvá vyvinula a aplikovala Bank of Portugal. Index zohľadňuje šestnásť ukazovateľov rozdelených do šiestich dimenzií: ziskovosť, schopnosť kryť výrobné náklady, produktivita kapitálu a práce, prístup k zdrojom, riziko a orientácia na kvalitu. „Nadobúdať môže hodnoty od 0 do 1, pričom 0 znamená takmer nulovú schopnosť podniku obstáť v konkurenčnom boji na trhu a hodnota 1 predstavuje bezkonkurenčný podnik, ktorý exceluje vo všetkých parametroch,“ objasňuje ISA.