Kvalifikačný nesúlad v praxi: Mladí by mali voliť odbornosť, nie akademické hypotézy

Keď mal Zechariah Osburn osemnásť, sedel v noci nad prihláškou na vysokú školu a cítil sa ako podvodník. Podviesť plánoval sám seba. Nenávidel predstavu, že bude celé dni sedieť za školskou lavicou. Hoci sa mu vždy darilo, zrazu si uvedomil, že univerzita možno nie je jeho cesta. Nemal ani jasno v tom, čo chce robiť.

Dnes má dvadsať a vedie vlastnú firmu, ktorá sa venuje úprave domových exteriérov. Zamestnáva niekoľko ľudí a rozbieha biznis naplno. „Nie som zamilovaný do mulčovania, ale baví ma budovať niečo vlastné,“ hovorí. „Koľko do toho dáš, toľko sa ti vráti.“ A keď počuje o vysokoškolákoch po uši v dlhoch, ktorí márne hľadajú prácu, rozhodnutie neľutuje.

Neprehliadnite

Mladí Američania investujú už v tínedžerskom veku. Slováci stále váhajú

Generácia Z si čoraz častejšie kladie inú otázku než len „či sa oplatí“ mať vysokoškolský diplom. Majú akademické teórie, ktoré sa učia na univerzitách, ešte reálnu váhu v praxi? A je diplom stále vstupenkou do života, alebo len formálnou položkou v životopise, ktorú si personalisti v rýchlosti preskočia?

Bublina akademického sna praská

Len 36 percent Američanov má dôveru vo vysokoškolský systém. V roku 2015 to bolo ešte 57 percent. A len 22 percent si dnes myslí, že sa univerzita oplatí, ak si na ňu musíte vziať pôžičku. Mladí zároveň čoraz viac pociťujú, že bielogolierne povolania už neponúkajú to, čo kedysi: stabilitu, kariérny rast, vyvážený život.

Manažéri ženú ľudí späť do kancelárií. Generatívna AI preberá rutinné úlohy, ktoré boli kedysi štartovacou čiarou kariér. Naopak, manuálne profesie — takzvané modré goliere, teda ľudia v remeslách, technických a servisných odboroch — zažívajú renesanciu.

Slovenský trh práce: Z remesla opäť cnosť?

Aj na Slovensku sa čoraz častejšie ukazuje, že univerzitný diplom nie je automatickou vstupenkou do lepšieho života. Kým ešte pred dekádou bolo vysokoškolské vzdelanie vnímané ako nevyhnutný predpoklad kariérneho rastu, dnes čelí tento model kríze dôvery.

Analýzy a odborné štúdie (napr. publikácie Ministerstva práce) potvrdzujú existenciu významného kvalifikačného nesúladu na slovenskom trhu práce . Ide najmä o marketing, administratívu, zákaznícke centrá a podobné profesie, kde kariérny rast stagnuje, platy sú podpriemerné a konkurencia obrovská.

Zároveň Slovensko čelí akútnemu nedostatku remeselníkov a technikov. Zamestnávatelia dlhodobo márne hľadajú elektrikárov, mechanikov, stavbárov či inštalatérov. Podľa prieskumu portálu Profesia z roku 2024 je najväčší záujem o uchádzačov v odboroch výroba, stavebníctvo, technika a energetika – no záujem mladých ľudí o tieto profesie je stále nízky.

Remeslá zarábajú – a čoraz viac