Žijeme vo svete, v ktorom sa dekády dejú v týždňoch, tradičné hospodárske modely stratili tempo. AI, biotechnológie a blockchain prekresľujú mapu nákladov – a voči týmto zmenám nie je imúnne žiadne odvetvie. „Firmy aj vlády si musia predstaviť radikálne odlišnú budúcnosť,“ upozorňuje v exkluzívnom rozhovore pre TREND Amin Toufani, inovátor zo Silicon Valey.
Pripomína, že technologické prevraty počas dejín často sprevádzali spoločenské otrasy. Podľa neho aj dnes, v čase nástupu umelej inteligencie, existuje riziko, že ľudia, ktorí sa cítia zatlačení do kúta, siahnu po násilných riešeniach. Aj preto je nevyhnutné, aby spoločnosť cielene rozvíjala svoju schopnosť adaptácie. V rozhovore tiež približuje, ako by mali postupovať firmy aj jednotlivci a v čom vidí obrovský potenciál Slovenska.
AI, biotechnológie, blockchain – ako zrýchľovanie vývoja týchto technológií pretvára základné princípy ekonomických systémov?
To, na čo nie sme pripravení, je technologická deflácia. Je to jav, ktorý len málo ekonomických systémov zohľadňuje vo svojich modeloch. Všetko spojené s uvedenými technológiami naznačuje, že veci budú rýchlejšie, lacnejšie a dostupnejšie.
Ak bude technologická deflácia zásadným faktorom, čo bude nasledovať?
Otázka, ako zachytiť hodnotu vo svete, kde všetko zlacňuje, je mimoriadne zaujímavá a ekonómovia sa ňou zatiaľ seriózne nezaoberali.
Najväčším rizikom je, že neuvažujeme dostatočne vo veľkom. Vstupné faktory – či už pre produkciu alebo tvorbu hodnoty – sa zrýchľujú, zlacňujú, stávajú sa dostupnejšími a čoraz viac automatizovanými. Preto je nevyhnutné rozmýšľať vo väčších dimenziách. Nezáleží na tom, na čo sa dnes vaša firma zameriava – musíte premýšľať v 10-krát, 100-krát väčšom rozsahu. Zároveň mnohé organizácie budú v novej realite čeliť narušeniu svojho fungovania.
V akom zmysle?
Súčasní príjemcovia ekonomickej renty – teda organizácie, ktoré dnes prinášajú hodnotu – nebudú nadšení z toho, že ich niekto iný nahrádza. To povedie k tlaku na tvorbu politík, ktorých cieľom bude brániť vzniku nových hráčov, startupov a inovatívnych iniciatív – dokonca aj zo strany veľkých firiem. Tento zápas o ochranu existujúcich pozícií bude v nadchádzajúcom období dominovať. Ekonomiky, ktoré umožnia etablovaným hráčom brániť inováciám, zaostanú.
Bude to jedna z hlavných výziev. Ľudia robia to, čo kedysi robili firmy. Firmy preberajú úlohy, ktoré kedysi zastávali vlády. A teraz musia vlády medzi sebou konkurovať – po prvý raz ako podniky.
To je pravdepodobne najväčšia zmena paradigmy popri technologickej deflácii: prostredie hospodárskej politiky musí byť konkurenčné. Musí súťažiť, a na to je nevyhnutné podporovať nie etablovaných hráčov, ale „narušiteľov“, ktorí prinášajú skutočné inovácie.
V prednáške ste uviedli, že nie sme pripravení na obmedzenie vlastníctva áut. Pre Slovensko je automobilový priemysel mimoriadne dôležitý. Ktoré sektory v priebehu nasledujúcich piatich rokov prejdú najvýraznejšou transformáciou v dôsledku technologických zmien?
Nemyslím si, že existuje odvetvie, ktoré by bolo imúnne voči týmto dynamikám. Transformácia sa bude týkať všetkých sektorov a odvetví.
Aké očakávania máte spojené s automotive priemyslom v EÚ v priebehu nasledujúcich rokov? Aj v porovnaní s USA?
Myslím si, že bez ohľadu na odvetvie – hoci sa môžeme viac sústrediť na automobilový priemysel – uvidíme čoraz viac hráčov, ktorí budú spotrebiteľovi prinášať extrémnu pridanú hodnotu. A zdôrazňujem slovo „extrémnu“, pretože takýto spôsob prekonávania očakávaní mení pravidlá súťaže. Bežná konkurencia sa v takom prostredí stáva prakticky nemožnou.
Domnievam sa, že len malý počet výrobcov áut dnes dôkladne analyzuje budúcnosť pomocou metód ako retrospektívne modelovanie či tzv. red teaming – teda simulovanie narušenia vlastného biznisu. Nepýtajú sa, ako bude vyzerať blízka budúcnosť, v ktorej nový alebo existujúci hráč bude mať k dispozícii tisíce AI zamestnancov a bude inovovať rýchlosťou, ktorú sme si ešte pred pár rokmi nevedeli ani predstaviť.
Ako takýto hráč využíva technologickú defláciu na to, aby spotrebiteľovi dodal extrémnu hodnotu? Toto je otázka, ktorú si dnešné automobilky musia začať klásť, ak chcú zostať relevantné.
Čo môžu robiť prakticky?
V praxi to znamená, že aj keď ste najlepší výrobca áut v konvenčnom zmysle, môžete byť v budúcnosti úplne nerelevantní. Práve preto je dôležité uprednostniť retrocasting pred tradičnou prognostikou.
Forecasting vychádza zo súčasnosti a projektuje vývoj smerom do budúcnosti – čo je síce bežné, ale často nepresné. Retrocasting naopak vychádza z predstavy budúceho stavu a spätne modeluje, aké kroky k nemu museli viesť.
Uvediete to na príklade?
Realita je taká, že smerujeme k masívnemu narušeniu automobilového priemyslu – nielen k dočasným výkyvom v dopyte.
Ak sa autonómne vozidlá stanú bežnou súčasťou života a spotrebitelia si namiesto vlastníctva zvolia iný prístup, radikálne zmenia počty áut, ktoré budeme potrebovať. Možno sme už veľmi blízko k tzv. „peak automotive“ – teda bodu, keď dosahujeme maximálny počet vozidiel v prevádzke. Ak budú autá jazdiť samé a budú dostupné na požiadanie, potreba vlastniť auto zanikne.
Preto je kľúčové uvažovať cez optiku alternatívnych scenárov a spätne ich premietať do súčasnosti. Len tak sa vyhneme tomu, že budeme nadmerne reagovať na aktuálny stav a jeho zotrvačnosť. To je totiž jeden z najväčších problémov súčasného strategického myslenia – predpokladať, že aktuálny vývoj bude pokračovať rovnakým tempom. V prípade výrazných zmien to takmer nikdy neplatí.
Priemyselná politika EÚ je výrazne regulovanejšia ako napríklad v USA, kde je model flexibilnejší a viac riadený trhom. Ktorý model považujete za efektívnejší z dlhodobého hľadiska? Môže európsky prístup brzdiť technologický pokrok alebo skôr prispievať k jeho udržateľnosti?
Na prvý pohľad je celkom jasné, že opatrnosť európskeho systému nie je neopodstatnená. Je dôležité byť opatrný pri AI systémoch. Na mnohé dôsledky totiž ľudia nie sú pripravení.
V tomto zmysle je opatrný prístup v Európe naozaj kľúčový na ochranu pred negatívnymi dôsledkami, teda tým najhorším možným výsledkom.
Zároveň, keď chránite „negatívnu“ stránku, blokujete aj „pozitívnu“.
Napríklad pri startupoch často počujeme, že je veľmi ťažké fungovať v prostredí európskeho GDPR a právnych noriem pre AI.
V USA je celý systém navrhnutý tak, aby podporoval tú pozitívnu stránku. Preto sa americký sen spája s tým, že ak máte garáž, nemali by ste byť len obyčajným človekom, ale miliardárom. Pretože Apple aj Google vznikli v garáži. To je americký sen – ak máte garáž a nie ste miliardár, je to nočná mora.
Ale tento americký systém zase nevenuje veľa pozornosti negatívnej stránke. Napríklad, pozrite sa na zdravotné poistenie v USA v porovnaní s istotami, ktoré máte vy v Európe. Negatívna stránka je v Európe oveľa lepšie chránená ako v USA.
Ak sa sústredíme výhradne na inováciu, zrýchlenie obsadzovania trhu a rozširovanie vertikálne aj horizontálne, americký model je oveľa priaznivejší. Ak však hovoríme o výsledkoch pre občanov a ochrane pred negatívnymi dôsledkami, Európa má svoje výhody.
Vzhľadom na rast automatizácie a pokročilej AI, aké zmeny predpokladáte na trhu práce? Čo by mali vlády aj jednotlivci robiť, aby sa prispôsobili tejto transformácii?
Ak sa na to pozrieme z veľkého odstupu, myslím, že väčšina z nás sa stane nepotrebnou prostredníctvom toho, čo nazývame „inverzia identity“. Označuje moment, keď jednotlivec prejde z pozície kompetentného profesionála na nekvalifikovaného amatéra v dôsledku AI.
Počas celej ľudskej histórie sa nič podobné nestalo. Investujete všetok svoj čas a úsilie do svojej kariéry, aby ste sa stali skutočne dobrým vo svojom odbore. Lenže odrazu sa z kompetentného profesionála náhle stáva nekvalifikovaný amatér kvôli AI. Psychologický dosah tohto javu je obrovský.
Sú na to krajiny pripravené?
Myslím si, že vlády na to nie sú pripravené. Naše vzdelávacie systémy nás na to nepripravujú. Rád by som videl vzdelávacie systémy, ktoré sa nezameriavajú na IQ. V tomto svete sa kľúčovou kompetenciou stáva schopnosť reagovať – takzvaný „adaptability quotient“ (AQ). Nie IQ, ale AQ je najsilnejším prediktorom úspechu.
Čo by mali vlády robiť inak?
Mali by investovať do vzdelávacích systémov, ktoré pomôžu občanom lepšie sa prispôsobiť zmenám a byť a agilnými. Zároveň potrebujeme aj nástroje, ako napríklad univerzálny základný príjem, ktorý poskytne ochranu pred negatívnymi dopadmi, keď dôjde k masovým prepúšťaniam.
Aký ďalší vývoj očakávate?
Čoskoro budú v každej organizácii, firme tri skupiny ľudí, ktoré technológia ovplyvní odlišne. Každá organizácia má „nindžov“, „atentátnikov (zabijakov)“ a „korytnačky“.
Korytnačky sa pohybujú veľmi pomaly. Nindžovia sú najprispôsobivejší, najagilnejší a najmenej toxickí ľudia. Atentátnici (zabijaci) sú najtoxickejší ľudia, ktorí veľmi efektívne odolávajú zmenám. Problém je, že budúcnosť väčšiny organizácií často určujú práve oni. No technológie ako AI najviac narúšajú skupiny „atentátnikov“ a "korytnačiek". Ak však k technológiám pristúpite správne, môžete, naopak, posilniť "nindžov".
Môžete to uviesť konkrétnejšie?
Predstavte si, že nindža pracuje spolu so stovkou AI „zamestnancov“, ktorí mu asistujú a spolupracujú ako spolupiloti.
Práve sme dokončili jeden program, ako prví na svete - kde je v miestnosti viac AI agentov než ľudí. Pre každú osobu v miestnosti sme mali tri rôzne AI, personalizované pre daného jednotlivca. Verím, že toto je budúcnosť práce – kde bude masívna AI pracovná sila a len zopár reálnych ľudí.
Stávame sa čoraz viac závislí na technológiách. Kde vidíte moment, v ktorom technologický pokrok môže začať ohrozovať ľudskú autonómiu či sociálnu stabilitu?
Počas celej ľudskej histórie, vždy, keď prišli veľké technologické prelomové momenty, spoločnosť na ne zvyčajne reagovala impulzívne. Keď prišla priemyselná revolúcia, ľudia ničili stroje.
Očakávate niečo podobné?
Obávam sa občianskych nepokojov, keď sa ľudia budú cítiť zatlačení do kúta a siahnu po násilných riešeniach. Žiaľ, počas ľudskej histórie sa príchod veľkých technologických prelomov často spájal s vojnami.
Dúfam, že tentokrát to bude iné. No je veľmi jednoduché odvrátiť pozornosť populácie práve vojnami a obávam sa, že to tak môže byť aj tentoraz.
Ak však rozšírime našu kolektívnu predstavivosť, môžeme si uvedomiť, že naša identita nemusí byť viazaná na prácu, ale na zmysel. Teda realita, kde všetka práca je vykonávaná AI a my všetci z toho profitujeme. Už dnes je v našich životoch veľa automatizácie, ktorú predtým robili ľudia.
Otázkou však je, ako premostiť našu súčasnú realitu, ktorá je založená na nedostatku, k budúcnosti, ktorá bude viac založená na hojnosti. Ako tento most vybudovať? Ten môže byť potenciálne vystavaný aj násilím. Je na nás všetkých, aby sme o tom premýšľali, ako to urobiť bez násilia.
Keby ste mohli od zajtra zaviesť nový predmet, ktorý by sa vyučoval na všetkých školách, aký by to bol a prečo?
Tým predmetom by mala byť prispôsobivosť, adaptabilita. Som zakladateľom Adaptability University a za posledných trinásť rokov sme vyvinuli koncept Adaptability Quotient – AQ – ktorý predpovedá schopnosť ľudí reagovať na zmenu.
Keď sme tento program začínali, mysleli sme si, že meriame len jednu vec – schopnosť reagovať na zmenu. Časom sme však zistili, že existuje desať jedinečných dimenzií, ktoré ovplyvňujú, ako dobre dokážete reagovať.
Bol by som veľmi rád, keby viac organizácií, viac vlád a viac vzdelávacích systémov na celom svete sústredilo svoju pozornosť na rozvoj adaptability u ľudí. Pretože dnes je úplne zreteľné, že tempo zmien sa zrýchľuje. A mnohých ľudí šokuje objem zmien, ktorým budú v najbližšom čase čeliť.
Ak by ste chceli dať našim čitateľom jeden odkaz, bolo by to: Odnaučte sa svoje minulé úspechy?
Absolútne. Najväčšie riziko súčasnosti spočíva v tom, že nemyslíme dostatočne vo veľkom. Vyzývam každého, aby myslel vo väčších mierkach – 10-krát väčšie, 100-krát väčšie – a aby sa sústredil na tvorbu hodnoty. Takú, ktorá ohromí nielen trh, zákazníkov a spotrebiteľov, ale aj vás samotných.
V prednáške ste uviedli, že posledných päť rokov žijeme časy, keď sa dekády dejú v týždňoch. Ako v tomto kontexte hodnotíte obdobie covidu? Zabudli sme počas neho na to, čo sme poznali z iných kríz? Nepotlačili sme napríklad počas lockdownov ľudské inštinkty?
Veľmi to so mnou rezonuje. To, čo opisujete, sú v skutočnosti niektoré z dimenzií AQ. Jednou z nich je adaptívna stabilita – teda schopnosť zostať pokojný v čase chaosu, aj keď ide o zmenu, ktorú ste nikdy predtým nezažili.
Niektorí ľudia a niektoré spoločnosti si túto schopnosť už vyvinuli. Iní ju stále môžu rozvíjať. Ďalšou dimenziou je adaptívne odnaúčanie – schopnosť odnaučiť sa riešenie problému, ktoré vám už viac nepomáha, ktoré vám už neslúži.
Zistili sme, že schopnosť odnaučiť sa, sa dá u jednotlivcov merať. Niektorí ľudia sú v tom prirodzene lepší, iní sa v tom môžu zlepšiť.
Ďalšia je racionálna adaptabilita – teda schopnosť rozmýšľať racionálne na základe dostupných informácií a premýšľať pravdepodobnostne, nie čiernobielo.
V čase krízy sa naše myslenie často zrúti práve do čiernobieleho rámca. Ale najadaptabilnejší "nindžovia", ktorých sme v našom výskume identifikovali, sú tí, ktorí dokážu myslieť v odtieňoch sivej.
A čo je najdôležitejšie – pri štúdiu týchto najadaptabilnejších, najagilnejších a zároveň najmenej toxických ľudí sme zistili, že majú jedno spoločné: schopnosť, ktorú nazývame prielom v akceptácii.
Môžete to priblížiť?
Keď sa stane niečo zlé, keď čelíme ťažkej situácii, všetci si ako ľudia prechádzame tromi fázami. Prvou je popretie – „to nie je možné“, Druhou je pocit obete – „prečo ja?“ A treťou fázou je prijatie – „OK, deje sa to. Poďme hľadať riešenie.“
"Nindžovia" dokážu tieto prvé dve fázy – popretie a pocit obete – výrazne skrátiť. Prejdú si nimi veľmi rýchlo a dostanú sa k realite, ktorú treba prijať. Neznamená to, že prijímajú, že situácia je dobrá – len prijímajú, že je taká, aká je. A potom sa hneď pustia do hľadania riešenia.
Väčšina z nás zostáva uväznená v mysli – snažíme sa zmeniť minulosť alebo predvídať budúcnosť. Ale "nindžovia" majú výnimočnú schopnosť prijať prítomnosť takú, aká je. A presne o tom, myslím, hovoríte v súvislosti s pandémiou covidu.
Na Slovensku ste už po tretíkrát. Máte odkaz pre slovenské firmy - ak chcú začať využívať umelú inteligenciu vo svojich aktivitách? Čo by ste im poradili?
Milujem vašu krajinu – je krásna, s úžasnými ľuďmi. A je tu jedna vlastnosť, ktorú na Slovensku často pozorujem – a tou je pokora. Myslím si, že práve táto vlastnosť bude jedným z najsilnejších prediktorov toho, kto v blízkej budúcnosti uspeje.
Ak máte skupinu ľudí, ktorí sú pevne zakotvení v realite a zároveň tak prepojení ako vy – s Európou, Áziou, Spojenými štátmi a ďalšími kultúrami – potom verím, že Slovensko má veľmi silnú pozíciu. Som veľmi optimistický, čo sa týka budúcnosti Slovenska.
A keby som bol Slovák, žijúci v tejto krajine – začal by som hneď dnes s inováciou cez digitálne dvojčatá. Začnite tým, že si položíte otázku: ktorí ľudia, služby alebo procesy v mojom okolí ešte nemajú digitálnu reprezentáciu – takzvané digitálne dvojča?
Väčšina veľkých inovácií, ktoré dnes poznáme zo Silicon Valley alebo od iných exponenciálne rastúcich firiem, má spoločného menovateľa – vytvorili digitálne dvojča pre niečo, čo predtým digitálne neexistovalo.
Airbnb vytvorilo digitálne dvojča pre domy a ich dostupnosť. Uber vytvoril digitálne dvojča pre autá a vodičov. Facebook je digitálne dvojča vašej sociálnej siete. Podobné príklady sú všade okolo nás.
Akonáhle vytvoríte digitálne dvojča, môžete na ňom trénovať umelú inteligenciu. Môžete použiť existujúce modely alebo si vytvoriť vlastné. Ale kľúčové je, že v momente, keď AI začne pracovať s vaším digitálnym dvojčaťom, svet sa stáva predvídateľnejším.
Moje odporúčanie pre inovátorov, podnikateľov i intrapodnikateľov (ľudí inovujúcich vo veľkých firmách) je zamerať sa na inováciu, ktorá vás pripraví na tzv. ekonomiku záruk (guarantee economy).
V blízkej budúcnosti už trh nebude mať záujem o vaše produkty alebo služby ako také – bude ich zaujímať výsledok, ktorý viete garantovať.
Uvediem príklad z našich vlastných firiem: Diligently je prvý produkt na svete, kde ak vám odporučíme zamestnanca a on sa neosvedčí, vrátime vám dvojnásobok toho, čo ste nám zaplatili. Garantujeme výsledok.
Ďalší produkt – Nano – je AI nástroj na zapojenie zamestnancov, ktorý si vyžaduje len 5 minút denne. Garantujeme zvýšenie produktivity. Ak sa to nestane, vraciame dvojnásobok.
Takže moja výzva pre slovenských inovátorov: prestaňte rozmýšľať len v rovine „predávam produkt alebo službu“. Začnite rozmýšľať v rovine: „predávam garantovaný výsledok.“ Pretože každé odvetvie sa čoskoro začne podobať na poisťovníctvo – a toto je jeden z najrýchlejších spôsobov, ako narušiť súčasný stav vecí a čo najrýchlejšie sa tomu prispôsobiť.
- Amin Toufani
- inovátor zo Silicon Valley, medzinárodne uznávaný rečník a expert na exponenciálne technológie, ekonomiku budúcnosti a schopnosť adaptácie v meniacom sa svete. Vedie T Labs – startupové štúdio, ktoré vyvíja riešenia na báze umelej inteligencie, blockchainu a biotechnológií. Je autorom konceptov Adaptability Quotient (AQ) a Exonomics™, ktoré nanovo definujú ekonomické modely v exponenciálnej ére. Toufani zároveň podporuje vzdelávanie v oblasti adaptability prostredníctvom platformy Adaptability.org. V Bratislave vystúpil s prednáškou na Orange Biznis konferencii, ktorá sa zamerala na budúcnosť kyberbezpečnosti, umelej inteligencie a manažovaných služieb pre firmy v rýchlo sa meniacej digitálnej ére.
Ďalšie dôležité správy
