Tony Murphy: Dlhy EÚ zaplatia občania. Výhody aj riziká treba komunikovať otvorene

Európska únia čelí zložitému obdobiu. Rýchle čerpanie fondov vytvára tlak na kvalitu projektov, rastúci dlh zas otvára otázku, kto ho v konečnom dôsledku zaplatí. Prezident Európskeho dvora audítorov (EDA) Tony Murphy približuje riziká súbežného financovania viacerých programov, potrebu dôvery verejnosti, aj význam zavádzania nových technológií do kontrolných mechanizmov.

Európsky dvor audítorov (EDA) zohráva kľúčovú úlohu pri dohľade nad tým, ako sa využívajú spoločné finančné prostriedky Európskej únie. Tony Murphy v rozhovore upozorňuje na potrebu rovnováhy medzi ambíciami a fiškálnou realitou, aj na nedostatočnú informovanosť občanov o výhodách členstva v EÚ.

Úlohou Európskeho dvora audítorov je dohliadať na efektívne využívanie prostriedkov EÚ. V čom vidíte najväčšie výzvy?

Auditujeme kontrolné mechanizmy, ktoré sú zavádzané buď Európskou komisiou alebo členskými štátmi. Primárna zodpovednosť teda leží na Komisii a členských štátoch, pretože takmer šesťdesiat percent rozpočtu sa v súčasnosti realizuje formou takzvaného zdieľaného riadenia. Komisia má konečnú zodpovednosť, no implementáciu a čerpanie finančných prostriedkov deleguje na členské štáty. Naša úloha je teda podávať správy o tom, ako efektívne tieto kontrolné systémy fungujú.

Ak sa pozriete na našu poslednú výročnú správu, uvidíte, že máme veľa problémov so spoliehaním sa na prácu viacerých kontrolných orgánov v členských štátoch. Niektoré problémy sú spôsobené aj tým, že veľké objemy peňazí je možné čerpať súčasne z rôznych programov – za obdobie rokov 2014 – 2020, 2021 – 2027 alebo z Plánu obnovy a odolnosti.

To všetko kladie veľký tlak na administratívnu kapacitu členských štátov. Samotné pridelenie peňazí je len začiatok. Ak chceme zabezpečiť, aby boli prostriedky využité správne, musíme mať zavedené funkčné kontrolné systémy. Na druhej strane nechceme byť príliš byrokratickí. Treba hľadať balans.

Do akej miery sa vám to darí?

Upozornili sme na problémy, ktoré sme identifikovali, a veríme, že prostredníctvom našich odporúčaní ich Európska komisia zabezpečí a situácia sa zlepší.

Najväčšou výzvou je fakt, že sa súčasne čerpá veľké množstvo rôznych fondov. Často zisťujeme, že keď sa na členské štáty vyvíja tlak, aby peniaze minuli v pevne stanovenom období, buď si vyberajú projekty, ktoré nie sú optimálne, alebo robia množstvo chýb práve kvôli časovému tlaku.

Najväčšou výzvou momentálne bude ukončenie Plánu na obnovu a odolnosť v auguste 2026. Rovnako je potrebné rozbehnúť programovanie na obdobie 2021 – 2027, pretože do roku 2025 bolo čerpaných menej ako desať percent prostriedkov, čo znamená, že v rokoch 2028 – 2029 nás opäť čaká rovnaký problém, keď budeme od členských štátov potrebovať rýchle čerpanie financií.

Aké ďalšie riziká a výzvy vzhľadom na aktuálny stav rozpočtov členských štátov, vrátane Slovenska, vidíte?