Aj keď výstavba a likvidácia jadrových elektrární sú spojené s nemalými nákladmi a emisnou stopou, samotná prevádzka reaktorov je mimoriadne čistá – produkuje minimum skleníkových plynov a prakticky žiadne znečisťujúce látky.
Jadrová energia sa tak po rokoch odmietania a zdržanlivosti opäť dostáva do centra pozornosti európskych politikov. V čase rastúcich nárokov na spoľahlivé a uhlíkovo čisté zdroje energie sa jadro javí ako nevyhnutný doplnok k obnoviteľným zdrojom, ktoré sú síce šetrné k životnému prostrediu, no ich výkon závisí od počasia.
Dánsko, známe svojím dôrazom na veternú energiu, už zvažuje zrušenie viac ako 40-ročného zákazu jadrovej energie. Dánsky minister pre klímu a energetiku Lars Aagaard však priznal, že návrat k jadru nebude jednoduchý. „Nemáme žiadne nedávne skúsenosti s jadrovou energiou a chýbajú nám potrebné znalosti o bezpečnosti a nakladaní s odpadom,“ uviedol pre portál CNBC.
V Taliansku, ktoré sa jadra vzdalo po referende v 80. rokoch, plánuje vláda premiérky Giorgie Meloniovej jeho opätovné zavedenie do roku 2030. Poľsko, ktoré bolo doteraz silne závislé od uhlia, dokonca začalo s výstavbou prvého jadrového reaktora. Španielsko, ktoré pôvodne plánovalo odstavovanie jadrových elektrární, zvažuje obrat v politike po rozsiahlych výpadkoch prúdu a rastúcom tlaku verejnosti.
Nedostatok zamestnancov brzdí rozvoj
Je všeobecne známe, že výstavba jadrovej elektrárne trvá v priemere desať rokov a návratnosť investícií sa očakáva až v horizonte niekoľkých desaťročí. Napríklad odhadované náklady na výstavbu nového reaktora v Jaslovských Bohuniciach dosahujú 12 miliárd eur.
„Zatiaľ čo náklady na výstavbu jadrových elektrární narastajú, ceny veterných a solárnych technológií klesajú,“ tvrdí Georg Zachmann, pracovník bruselského think-tanku Bruegel. Jadrový sektor však čelí aj ďalšiemu vážnemu problému, a to akútnemu nedostatku kvalifikovaných pracovníkov.
Agentúra Bloomberg ešte vlani poukázala na to, že expanzné plány v oblasti jadra narážajú na personálne limity. Krajiny ako Francúzsko, Spojené kráľovstvo či Švédsko čelia akútnemu nedostatku zváračov, inžinierov či projektantov. Skúsení odborníci postupne odchádzajú do dôchodku a mladí uprednostňujú atraktívnejšie odvetvia, ako napríklad IT. Vzdelávacie inštitúcie navyše nestíhajú vychovávať dostatok technických špecialistov.
Situácia je obdobná aj na Slovensku. Generálny riaditeľ Slovenských elektrární Branislav Strýček upozornil, že kým v minulosti ukončilo štúdium jadrovej fyziky každoročne takmer sto absolventov, dnes ich je menej ako desať. Chýbajú však nielen vysokoškolsky vzdelaní odborníci – problémom je aj nedostatok pracovníkov so stredným odborným vzdelaním: zváračov, elektrikárov či murárov.
Odborník na elektroenergetiku Andrej Hanzel vidí problém nielen v náročnosti štúdia, ale aj v nízkom záujme mladých ľudí o dlhodobé kariéry v technických odboroch. „Vyštudovaní experti sa zvyknú odlievať do zahraničia. Elektráreň, ktorú nemá kto obsluhovať, je na nič,“ konštatoval Strýček pre Bloomberg.
Ďalšie dôležité správy
