Amerického prezidenta Donalda Trumpa prestáva baviť, že obchodné rokovania s Európskou úniou napredujú príliš pomaly. Aby ich urýchlil, rozhodol sa od 1. júna zvýšiť voči nej dovozné clá až na 50 percent. Po rozhovore s Ursulou von der Leyenovou termín posunul na 9. júla. Predsedníčka Európskej komisie prezidenta uistila, že svoje európske „ovečky“ popoženie, aby sa s USA dohodli čo najskôr.
D. Trump si myslí, že hospodárske regulácie a obchodné bariéry existujú v EÚ preto, aby nimi blok mohol Spojené štáty využívať a sťažovať im život. Najväčšími obeťami bruselskej nerozhodnosti a pomalosti sú však samotní Európania.
Hoci Brusel znepokojuje vznik potenciálnych obchodných bariér s USA, tie domáce vychádzajú drahšie už teraz. Medzinárodný menový fond v správe z roku 2024 vypočítal, že vinou zložitých ekonomických regulácií sú skryté náklady na obchodovanie s tovarom medzi krajinami EÚ také vysoké, ako keby sa na ne vzťahovalo clo na úrovni 45 percent. V prípade služieb sa náklady na dodržiavanie rôznych národných predpisov rovnajú 110-percentnému clu. Pre porovnanie, regulačné náklady spojené s obchodom s priemyselným tovarom medzi americkými štátmi zodpovedajú 15-percentnému clu.
Sebe samej nepriateľom
Obchodné prekážky v EÚ nie sú priamymi daňami. Ide napríklad o to, že stavebné materiály podliehajú pri prechode z jedného členského štátu do druhého drahým národným kontrolám.
Hoci blok teoreticky zjednocuje normy pre výrobky na jednotnom trhu, v praxi európske firmy stále čelia duplicitným požiadavkám na dodržiavanie predpisov. Dôvodom je jav známy ako „gold-plating“. Ide o nadbytočné sprísňovanie predpisov, keď členské štáty pridávajú národné pravidlá nad rámec legislatívy EÚ, čím firmám vytvárajú zbytočné regulačné náklady.
Bývalý prezident Európskej centrálnej banky Mario Draghi dospel v rámci rozsiahlej analýzy konkurencieschopnosti Európy z roku 2024 k záveru, že pravidlá pre odpad a balenie predstavujú pre európske podniky jednu z troch najväčších regulačných záťaží. Revízia legislatívy EÚ odhalila až 169 duplicitných požiadaviek.
Regulačné bremeno je naozaj obrovské. Výskum Stoiber Group odhadol ročné administratívne náklady EÚ na 150 miliárd eur, čo predstavuje 1,3 percenta HDP. Skutočné náklady vrátane neharmonizovaných štandardov a duplicitných postupov sa pohybujú na úrovni zhruba 200 miliárd eur.
EÚ si USA nechce pohnevať
Podľa MMF od polovice 90. rokov klesli obchodné náklady na dovoz z krajín mimo EÚ o 16 percent, no z členských krajín len o 11 percent. Výsledkom je, že objem skutočného obchodu medzi štátmi EÚ je o vyše polovicu menší než v prípade vzájomného obchodovania medzi americkými štátmi. Keďže je pre európske firmy náročné rásť doma, často sa musia po príležitostiach obzerať za hranicami únie. Preto Bruselu tak na dosiahnutí obchodnej dohody s USA záleží.
S populáciou takmer 450 miliónov ľudí by mal byť trh EÚ dostatočne veľký na to, aby dokázal podporiť vlastný hospodársky rast, aj keby sa niektorý z jeho významných obchodných partnerov vydal na cestu ekonomickej sebazáhuby. Žiaľ, chronicky zlé riadenie na národnej úrovni brzdí ekonomický rast Európy natoľko, že príjmy na obyvateľa sú tu teraz približne o tretinu nižšie než v Amerike. To ženie kontinent do náručia USA.
U. von der Leyenová nedávno sama uznala, že interné trhové bariéry sú problémom. Ich odstránenie dokonca označila za najvyššiu prioritu. „Takto to jednoducho ďalej nemôže pokračovať. Musíme to zmeniť – hneď,“ reagovala šéfka Komisie na správu MMF.
Netarifné bariéry podkopávajú jeden z prísľubov jednotného trhu EÚ, a teda poskytnúť európskym firmám motiváciu inovovať, investovať a expandovať najmä vnútri bloku. Ich odstránenie by mohlo byť relatívne jednoduché, keďže si nevyžaduje zmenu úniových zmlúv. Komisia už pracuje na viacerých riešeniach vrátane harmonizovaného digitálneho vykazovania, zjednodušenia existujúcich pravidiel a prevencie zbytočného „gold-platingu“ prostredníctvom jasnejších smerníc pre implementáciu.
Ďalšie dôležité správy
