Viaceré firmy na Slovensku investujú do jazykového vzdelávania mesačne stovky až tisícky eur. Mnohé ho už neberú ako benefit, ale ako investíciu. Vďaka cudziemu jazyku majú zamestnanci prístup k informáciám, ktoré môžu zužitkovať v prospech firmy.
Podľa prieskumu panela ľudských zdrojov SHRM až 80 percent zamestnancov tvrdí, že vzdelávanie podporuje ich produktivitu. Hoci sa o dôležitosti vzdelávania hovorí často, najmä v čase neistoty či krízy veľa firiem rozpočet naň znižuje.
„Keď padá biznis, firmy majú menej peňazí, ale viac času, ktorý môžu využiť na rozvoj ľudí a inovácie. Mnohé zručnosti sa nedajú len tak dokúpiť – treba ich budovať vopred,“ hovorí šéfka jazykového centra the Bridge a učiteľka Klaudia Bednárová, držiteľka ocenenia TREND Žena biznisu 2022.
Pre TREND hovorí o trhu jazykového vzdelávania aj o tom, ako zahraniční lektori vidia Slovensko.
Ľudstvo osprostieva, lebo sa málo hýbe. Hitler urobil jeden pohyb rukou a pobláznil celý národ
Koľko peňazí firmy dávajú na jazykové vzdelávanie?
Ak len narýchlo spočítame obrat desiatich bratislavských jazykových škôl a agentúr, ktoré nám ponúkne Google, dostaneme sa na sumu asi desať miliónov eur ročne. A to nepočítame desiatky menších škôl a samostatne pôsobiacich lektorov. Celková suma môže presiahnuť pätnásť miliónov eur len v Bratislave.
Koľko platí jedna firma ročne?
Výška investície na firmu sa ťažko paušalizuje. Napríklad firma, ktorá má vo výučbe sto zamestnancov môže mať mesačné náklady dvetisíc, ale aj osemtisíc eur v závislosti od formátu a intenzity výučby.
Firmy sa najčastejšie rozhodujú podľa hodinovej sadzby, až potom riešia všetko ostatné. Lenže práve to ostatné je kľúčové aj pre celkovú výšku investície. Napríklad počet skupín študentov, frekvencia výučby alebo nároky na kvalitu lektorov.
Keď porovnávame ceny za kurzy IT alebo mäkkých zručností s jazykmi, jazyky vyjdú ako najlacnejšie. Prečo?
Pri jazykovom vzdelávaní máme prekvapivo vysokú mieru tolerancie nekompetentnosti lektorov. Stále je bežné, že jazyky učia študenti alebo cudzinci – často bez kvalifikácie a pedagogických zručností. Potvrdzujú to aj ponuky na pracovných portáloch, kde sa sadzby za výučbu začínajú od piatich eur na hodinu.
Také čísla by ste v IT alebo soft skills tréningu len ťažko hľadali. Veď na tréning prezentačných zručností vám ako lektor nepríde študent ani niekto, kto „už niekedy videl flipchart“, ale v jazykovom vzdelávaní sa ešte stále stáva, že príde nekvalifikovaný lektor. Nestačí pôsobiť milo a hovoriť plynulo, treba vedieť učiť.
Naučiť sa jazyk je dlhodobá vec, mäkké zručnosti pochytíte za víkend.
Cenu vzdelávania by mali určovať najmä náklady a hodnota, ktorú prináša. Žiadna dobrá škola nie je lacná. Nie preto, že by mala prehnanú maržu, ale preto, že vybudovať silný tím lektorov si vyžaduje roky investícií a je to nekonečný proces.
Je to živý ekosystém, ktorý potrebuje neustálu starostlivosť a investície do ľudí – do ich rozvoja, vzdelávania a podpory. Akokoľvek málo firmy investujú do vzdelávania, ak investujú do nekvalitného, vždy investujú veľa.
Učia sa firmy len jazyk alebo jazyk berú ako nástroj naučiť sa niečo iné?
Dopyt po iných než jazykových kurzoch, ale v cudzom jazyku, predstavuje trh s veľkým potenciálom. Môže to byť koučingový výcvik v cudzom jazyku alebo tréning soft skills.
Mnohé firmy hovoria, že vzdelávanie je dôležité, ale vždy keď príde kríza, sekajú ho ako prvé. Prečo?
Lebo ho vidia ako benefit alebo investíciu s dlhodobou a neistou návratnosťou. Jeho prínos sa ťažko meria, často chýba strategický pohľad a mnohé závisí aj od firemnej kultúry.
Paradoxne však vzdelávanie v krízach zohráva kľúčovú úlohu pri adaptácii a inováciách. Tam, kde vedenie verí v silu rozvoja a budovania tímu, zostáva vzdelávanie prioritou aj počas krízy. Tam, kde vízia chýba, ide preč ako prvé.
Vplyv hlupákov na firmu môže byť devastačný. Stačí jeden, aby výkon tímu klesol o tretinu
Znižujú rozpočty aj vaši klienti?
Hoci v rozhovoroch s klientmi citlivo vnímame nepohodu a neistotu spôsobenú aktuálnou ekonomicko-politickou situáciou doma aj vo svete, pokles tržieb vo firemnom vzdelávaní sme zatiaľ nepocítili. Je to najmä preto, že naši klienti sú firmy, ktoré si uvedomujú, že znalosť jazyka je strategická nevyhnutnosť, nielen zamestnanecký benefit.
Na čom v kríze šetrí vaša škola?
Sme škola – vzdelávanie je naša misia aj každodenná realita. Hoci sa o jeho význame veľa hovorí, ako segment sme chronicky podfinancovaní. Kde nie je priestor na plytvanie, tam nie je ani priestor na šetrenie.
Koľko dávate na vzdelávanie vy?
Asi desať percent obratu reinvestujeme do rozvoja a vzdelávania lektorov. Hoci máme stabilný kolektív, náklady na vzdelávanie rastú. Nízka fluktuácia nám umožňuje venovať pozornosť nielen metodike výučby, ale aj rozvoju pokročilých zručností.
Naši lektori sa vzdelávajú v sebareflexii aj v koučingu. Mnohí študenti sú časovo vyťažení, preto je schopnosť lektora udržať ich pozornosť, rozvíjať motiváciu a budovať disciplínu kľúčová pre dosahovanie výsledkov.
Je vzdelávanie benefit?
Nejde o nárok na vzdelávanie, ale o zodpovednosť neustále sa učiť a rozvíjať. Ako učiteľka môžem odovzdať len to, čo sama mám. Niekto múdry raz povedal, že učiť by mali len tí, ktorí sa nikdy neprestali učiť. Rozvoj učiteľov nie je benefit, je to základný predpoklad kvalitnej výučby.
- Klaudia Bednárová
Vyštudovala Pedagogickú fakultu Univerzity Komenského v Nitre. V roku 2009 založila v Bratislave anglické jazykové centrum the Bridge. Spoluzaložila Asociáciu jazykových škôl SR, medzinárodnú konferenciu pre učiteľov angličtiny ELTforum aj Slovenskú komoru angličtinárov. Zároveň je viceprezidentka Asociácie inštitúcií vzdelávania dospelých. The Bridge získal cenu Learning & Development Awards 2024 v kategórii soft skills firemný vzdelávací/rozvojový program roka.
Je na Slovensku dostatok kvalitných učiteľov jazykov?
Dobrých učiteľov nie je nikdy dosť. A na Slovensku ich je výrazne menej, než by sme potrebovali. Dlhodobé zanedbávanie školstva sa odráža nielen na kvalite a dostupnosti učiteľov, ale bude mať čoraz vážnejšie dosahy na stav spoločnosti, konkurencieschopnosť, ekonomický rast a kvalitu života. Vzdelávanie je základ, ak ho nebudeme systematicky posilňovať, dôsledky pocítime naprieč krajinou.
Ako môžu jazykové školy pritiahnuť lektorov z cudziny?
Určite je výhodou, ak im môžu dať motivačný príspevok, vybaviť ubytovanie či poskytnúť rozvojový program. To však samo osebe nestačí. Ťažko dokážeme vytvoriť paralelný svet bez korupcie, byrokracie, inflácie či agresivity vo verejnom priestore. Ak Slováci čoraz častejšie uvažujú o odchode, je málo pravdepodobné, že by sa sem hrnuli cudzinci.
S akými predsudkami sa u zahraničných lektorov stretávate?
Zásadnou prekážkou je nízke povedomie o existencii Bratislavy a Slovenska. Väčšina ľudí presne vie, kde je Praha, Viedeň, Budapešť a dokonca aj Brno.
Bratislava nie je destinácia, kam by sa ľudia pozerali pri hľadaní práce v zahraničí. Školy preto musia vynaložiť značné úsilie, aby potenciálnych lektorov zaujali. Až neskôr zistia, že Bratislava je blízko Viedne a Schwechatu, nie je „na konci civilizovaného sveta“.
Ďalšie dôležité správy
