Zrušenie rovnej dane prinieslo menej, ako sa očakávalo

Čo sa zmenilo

Jednotná sadzba 19 percent na príjmy fyzických aj právnických osôb a dane z pridanej hodnoty bola zavedená v roku 2004. Zrušenie rovnej dane od januára 2013 bolo súčasťou širokého daňovo-odvodového balíčka v novele zákona o dani z príjmov. Ten dopadol nielen na firmy ale aj zamestnancov a živnostníkov. Pri fyzických osobách sa zaviedla druhá sadzba dane 25 percent, firmy museli začať platiť preddavky 23 percent. Živnostníkom sa zásadne oklieštili paušálne výdavky a rodinám nezdaniteľná suma.

Podľa opozície bolo zrušenie rovnej dane čiernym dňom slovenskej ekonomiky. Opozičné strany po schválení daňových zmien avizovali, že ak v budúcnosti budú mať možnosť ovplyvniť daňový systém na Slovensku, pokúsia sa opäť zaviesť rovnú daň.

Vláda sa vtedy netajila tým, že za zmenami je najmä zvýšenie daňových príjmov do rozpočtu. Nešlo teda o zásadnú daňovú reformu, ktorá má zmeniť daňové pravidlá tak ako sa to stalo v roku 2004 zavedením rovnej dane.

Koho a ako sa zmeny dotkli

Analyzované zmeny sa podľa RRZ najviac dotkli domácností, ktoré patria medzi 40 percent s najlepšími príjmami. Na druhej strane, zmeny boli nepatrné u domácností s najnižšími disponibilnými príjmami.

Vláda však očakávala, že opatrenia zásadne znížia nerovnosti v príjmoch ľudí. Zrušenie rovnej dane vláda odôvodnila spravodlivejším rozdelením príjmov v spoločnosti. Štát chcel zoberať „bohatým a dať chudobným.“ Podľa rozpočtovej rady však daňové zmeny viditeľné zmeny v príjmovej nerovnosti obyvateľstva na Slovensku nepriniesli.

Zavedenie dvoch pásiem dane z príjmu a nových stropov pre vymeriavacie základy platieb poistného síce progresivitu systému zvýšilo, opačným smerom však pôsobilo napríklad zavedenie platenia odvodov z dohôd o vykonaní práce.

Okamžitý efekt vybledol

Rozpočtová rada konštatovala, že zrušenie rovnej dane a zmeny v daňovom systéme na Slovensku v roku 2013 síce priniesli rozpočtu dodatočné príjmy, na druhej strane sa však mierne znížila progresivita daňovo-odvodového systému.

„Z našej analýzy vyplýva, že zmeny v zdaňovaní fyzických osôb a v platení sociálnych a zdravotných odvodov v konečnom dôsledku prinesú rozpočtu dodatočné príjmy, aj keď ich úroveň v čase klesne len na 60 percent okamžitého efektu,“ priblížila rada. Stalo sa tak preto, že naša ekonomika zareagovala na vyššie dane a odvody poklesom miezd a produkcie.

Výsledky simulácie RRZ naznačili po zmenách vyšší výber daní z príjmov fyzických osôb o 3,3 percenta. Výber z poistného na sociálne poistenie bol ešte vyšší. Napríklad zmeny v sociálnych a zdravotných odvodoch SZČO priniesli štátu okamžitý efekt 12,2 percenta v príjmoch.

Dlhodobé efekty sa v ekonomike prejavia v horizonte dvoch až troch rokov. Pokles hrubého domáceho produktu a hrubých miezd je rozložený rovnomerne počas prvých štyroch kvartálov od účinnosti zmien. Potom sa stabilizuje na novej rovnovážnej hodnote. Miera zamestnanosti klesá iba nepatrne a pomaly, pričom najväčší pokles vidí RRZ vo štvrtom kvartáli. Dlhodobý efekt opatrení je nižší a tvorí približne 60 percent okamžitej zmeny. Zmenila sa totiž ochota pracovať, tvorba pracovných miest a menia sa aj mzdy.

„Keďže priemerné odvodové zaťaženie firiem stúpne z 24,8 percenta na takmer 26,8 percenta v pomere k hrubým mzdám, tak firmy sú motivované kompenzovať tieto dodatočné náklady znižovaním hrubých príjmov zamestnancov. To sa následne prejaví v nižšom výbere daní o odvodov. V dlhodobom horizonte je preto dopad tejto legislatívnej zmeny na verejné financie nižší a tvorí približne 60 percent okamžitej zmeny. Pri dani z príjmov fyzických osôb je to nárast 0,5 percent a pri odvodoch na sociálne poistenie platených zamestnancami a zamestnávateľmi 4,4 percenta a 0,8 percenta,“ konštatovala v komentári rada.

Celkový dlhodobý nárast príjmov dosahuje 2,3 percenta. Hrubé mzdy klesnú o 1,4 percenta, pričom vplyv na motivácie zamestnancov je minimálny. Pravdepodobnosť zamestnania sa a rovnako aj odpracované hodiny (existujúcich zamestnancov) klesnú iba minimálne. Následkom je mierne zvýšenie (0,1 percenta) miery nezamestnanosti. Výsledky naznačujú, že v dlhodobom horizonte môže táto zmena znížiť úroveň HDP o 0,4 percenta.