Pred štyrmi rokmi spoznal slovenský finančný svet nový pojem – ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN). Toto číslo malo dať ľuďom informáciu, aké sú ich celkové náklady spojené s úverom.
Malo zohľadniť nielen úrok, ale i poplatky účtované bankou či splátkovou spoločnosťou. Zámer sa vôbec nepodaril.
Sadzba počítaná podľa zákona je často aj o polovicu nižšia ako v skutočnosti. A tak to, čo malo pomôcť klientom získať presnejšie podklady pri ich rozhodovaní, ich dodnes klame.
Príčina je známa dávno, TREND na ňu opakovane upozorňuje už niekoľko rokov. Zákon o spotrebiteľských úveroch udáva pre výpočet miery nákladov nevhodný vzorec. Novinkou je, že na to konečne prišlo už aj Ministerstvo hospodárstva SR, ktoré je gestorom tohto zákona.
- NEPREHLIADNITE SÚVISIACI ČLÁNOK:
- 54373>S reguláciou opatrne (Komentár)
Inštitúcia, ktorá má ochranu spotrebiteľa priamo vo svojej kompetencii, pripravuje novelu, ktorá by mala jej vlastnú chybu odstrániť. Zákazníci sa snáď už od začiatku budúceho roka od úverujúcej inštitúcie dozvedia reálne číslo o tom, koľko naozaj za pôžičku zaplatia.
Doteraz sa k skutočnej cene mohli dopátrať len vlastnými matematickými prepočtami či použitím úverových kalkulačiek dostupných napríklad v internete.
Nevideli, nepočuli
Výhrady ku vzorcu na výpočet RPMN ministerstvo hospodárstva dlho ignorovalo. Na chybu pritom poukazovali aj finančníci.
„Niekoľkokrát sme ministerstvo upozornili, že v zákone je použitý nesprávny vzorec. Naposledy dôraznejšie - vypracovali sme aj analýzu príčin a následkov zlého vzorca,“ vysvetľuje hovorca Národnej banky Slovenska (NBS) Igor Barát. Ako poznamenáva, centrálnu banku k prepočtom motivovali aj výstrahy TRENDU.
Kedy si chybu uvedomilo ministerstvo? „Asi pred mesiacom. Zistili sme, že vzorec na výpočet RPMN naozaj nie je správny,“ hovorí štátna radkyňa odboru ochrany spotrebiteľa na ministerstve hospodárstva Soňa Černochová. Podľa nej problém objavili nielen vďaka analýze centrálnej banky.
Na príslušnom ministerskom odbore sa vymenilo vedenie a to začalo robiť revíziu zavedenia európskych smerníc do slovenského práva. „Prišli sme na to, že smernica obsahuje pre RPMN vzorec, no úplne iný, ako je v našom zákone,“ odhaľuje S. Černochová.
A tak rezort začal pripravovať novelu, ktorá má chybu odstrániť. Postačí, ak odpíše vzorec, ktorý je v smernici už roky.
Bol v nej aj vtedy, keď sa slovenský zákon pripravoval. Kto v tom čase pochybil a prečo použil taký vzorec, aký použil, známe nie je. Faktom je, že námietky k nemu nemal v medzirezortnom pripomienkovaní nikto.
Novela zákona o spotrebných úveroch by nemala byť v tomto roku jedinou, ktorá má zlepšiť informovanosť obyvateľov v oblasti cien bankových služieb. Aj ministerstvo financií sa dalo počuť, že pripravuje opatrenia, ktoré by mali vniesť do bankových služieb, hlavne poplatkov, viac svetla.
Skresľuje cenu
Prečo je správny výpočet RPMN pre ľudí taký dôležitý? Tak ako zákazníci v obchode požadujú jasnú cenovku pri televízore či nábytku, mali by sa jasne dozvedieť aj celkovú cenu úveru.
Vyjadrenú jednou percentnou sadzbou. Práve takto mal chrániť spotrebiteľa zákon. Súčasný vzorec na výpočet RPMN je však pre drvivú väčšinu poskytovaných úverov nepoužiteľný.
Správny výsledok by ukazoval len vtedy, ak by klient úver aj s poplatkami zaplatil jedinou úhradou na konci splatnosti. Takýto typ úverov je však skôr výnimkou.
Pri bankových úveroch, v splátkovom predaji i lízingu je typické pravidelné mesačné splácanie. Vtedy je už nevyhnutné počítať RPMN podľa iného vzorca.
Takého, ktorý zohľadní časovú hodnotu peňazí. Tento „detail“ vedie k tomu, že pri pravidelnom splácaní úveru je jeho skutočná cena oproti doteraz počítanej oficiálnej miere podstatne vyššia.
Komu vyhovuje
Potreba urobiť v zákone o spotrebných úveroch poriadok sa zvyšuje. Z nesprávneho čísla RPMN sa stáva čoraz dôležitejší komunikačný nástroj.
A to ľudí najmä v prípade bankových úverov mätie. Historicky za cenu úveru považovali úrokovú sadzbu. Len pomaly sa učia, že celkovú cenu pôžičky dotvárajú aj poplatky.
Súhrnné číslo by mala udávať RPMN, ak by bola správne vypočítaná. Tak ju banky v minulosti uvádzali nevýrazne, ako malú poznámku. Nesprávnosť tejto sadzby si väčšinou uvedomujú.
„Pre klienta je RPMN v tejto podobe nepoužiteľné a zavádzajúce číslo, ktoré mu v ničom nepomáha,“ hovorí vedúci odboru aktívnych obchodov v Slovenskej sporiteľni Martin Kaňa. Pridáva sa aj člen predstavenstva a vrchný riaditeľ pre retailové bankovníctvo VÚB banky Mário Drosc. „Keďže vzorec na jej výpočet nie je nastavený správne, nevyjadruje celkovú ročnú mieru nákladov,“ myslí si.
Hoci bankári vedia, že súčasné nastavenie RPMN je nezmyslom, mnohým to nebráni, aby ju nevyužili pri predaji produktov. Výhodu, ktorú im dáva zlý zákon, začali využívať vo svoj prospech.
Tak, že RPMN zverejňujú ako dôležité číslo. Ľudia si ho môžu ľahko pomýliť s úrokovou sadzbou, na ktorú sú zvyknutí.
Prvá tak urobila vlani VÚB banka pri Flexipôžičke. Keď ju uviedla na trh, klienti sa ani v banke nedozvedeli, pri akej úrokovej sadzbe ju poskytuje.
Informovala iba o RPMN, ktorá sa pohybovala od deviatich percent. Len vytrvalci zistili, že úroková sadzba (bez poplatkov) bola 18 percent. I keď teraz má už VÚB menšie problémy s priznaním úrokovej sadzby, stále ju pri tomto produkte priamo neuvádza a treba sa na ňu opýtať.
Podobnou cestou sa najnovšie vydala aj Slovenská sporiteľňa s Miniúverom. Úrokovú sadzbu sa síce klient dozvie jednoduchšie, no nie je súčasťou priamych informácií k úveru.
Je medzi ostatnými úrokovými sadzbami v súhrnnom zozname všetkých produktov. V propagačných materiáloch k úveru „svieti“ v príkladoch mesačných splátok práve ročná percentuálna miera nákladov.
V bankových kruhoch možno nájsť na tento zvádzajúci údaj aj iný názor. Napríklad riaditeľ vzťahov s verejnosťou Tatra banky Roman Začka je spokojný aj so súčasným stanovovaním RPMN.
V tomto ukazovateli vidí pozitíva, klient má prostredníctvom neho „možnosť získať objektívne informácie o skutočných nákladoch súvisiacich s poskytnutím a vedením úveru“. Problémom je podľa R. Začku to, že klienti tomuto údaju nerozumejú a zamieňajú si ho s úrokovou sadzbou.
Proti vzorcu na výpočet RPMN môžu ťažko namietať splátkové spoločnosti. Vďaka nemu sa ľudia nemusia dozvedieť, aké drahé ich pôžičky sú. Najmä v prípade nulovej akontácie.
Splátkoví bankári
Podľa splátkových spoločností i niektorých bánk je pre klienta najzrozumiteľnejšou formou ceny úveru údaj o mesačnej splátke. Podľa nej vie zákazník vie, koľko na úvere preplatí.
Mesačná splátka ako marketingový nástroj sa rokmi osvedčila splátkovým spoločnostiam, postupne sa takýmto spôsobom snažia osloviť klientov aj komerčné banky. Okrem VÚB a Slovenskej sporiteľne výškou splátky predáva napríklad aj Poštová banka.
Takýto spôsob informovania o cene je síce jasný v absolútnej výške, má však iný problém. Ľudia sa z mesačnej splátky dozvedia, či si pôžičku môžu dovoliť splácať, nevedia však, aký drahý úver si kupujú. A nedokážu si porovnať všetky ostatné alternatívy.
Pomôže im v tom správne vypočítaná RPMN. Ministerstvo hospodárstva predpokladá, že do parlamentu sa novela zákona napravujúca vzorec na jej výpočet dostane ešte do konca tohto roka.
Kontroluje SOI
I keď je súčasný údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov pre klientov v podstate zbytočný, všetky inštitúcie poskytujúce úvery ho musia zverejňovať v zmluvách i na propagačných materiáloch. Ak tak nerobia, môžu dostať pokutu až pol milióna korún.
Dodržiavanie tohto zákona má kontrolovať Slovenská obchodná inšpekcia (SOI). Tá TRENDU nedokázala odpovedať na otázku, koľko pokút už za nedodržiavanie tohto zákona udelila a koľko na nich reálne zinkasovala.
Kontroly však robí v úverových domoch každý rok. Zaujímavosťou zo zákona, na ktorú klientov upozorňuje aj SOI, je, že ak sa RPMN nenachádza v úverovej zmluve, pôžička je považovaná za bezúročnú a bez poplatkov. Kto by sa však chcel takéhoto výkladu domôcť, musel by sa súdiť.
- Zákazník si kupuje chladničku a práčku, ktoré dohromady stoja 30 tisíc korún. Keďže nemá hotovosť, rozhodol sa využiť služby splátkovej spoločnosti Quatro. Tovar chce zaplatiť do desiatich mesiacov. Spoločnosť mu vypočítala mesačnú splátku 3 474 korún.
Oficiálna RPMN: 19,25 %
Skutočná RPMN: 33,1 % - Dovolenková sezóna sa pomaly končí, na letecký zájazd k moru sa stále nepodarilo našetriť. Do úvahy pripadá dovolenka na splátky. Na 50-tisícový zájazd má oddychuchtivý človek nasporených 11 300 korún. Zvyšok si chce zaobstarať cez splátkovú spoločnosť. Mesačná splátka mu vychádza 4 520 korún. Zaplatí do desiatich mesiacov.
Oficiálna RPMN: 20,48 %
Skutočná RPMN: 35,1 % - Starý dlh od priateľa už nemožno ďalej naťahovať. Treba ho splatiť. Dlžník sa rozhodne požiadať Slovenskú sporiteľňu o bezúčelový úver 50 tisíc korún. Tá mu ponúkne Miniúver do desiatich minút. Vzhľadom na svoje príjmy sa klient rozhodne pre štvorročnú splatnosť. Mesačná splátka je 1 493 korún. V nej má zahrnutý aj mesačný poplatok za vedenie úverového účtu.
Oficiálna RPMN: 9,42 %
Skutočná RPMN: 18,9 % - Človek potrebuje získať pôžičku 70-tisíc korún. Peniaze chce získať z Flexiúveru VÚB a splácať ho chce štyri roky. Keďže v banke musí zaplatiť vstupný poplatok 750 korún, na účet dostane len 69 250 korún. Mesačná splátka úveru predstavuje 2 089 korún. K nej navyše zaplatí poplatok za vedenie úverového účtu 40 korún.
Oficiálna RPMN: 10,12 %
Skutočná RPMN: 20,6 % - Hazardný hráč prehrá svoj majetok a súrne potrebuje zaplatiť dlh. Využije služby okamžitých hotovostných pôžičiek Pohotovosť. Potrebuje desaťtisíc korún, splatiť ich chce do 12 mesiacov. Jeho mesačná splátka je 1 640 korún.
Oficiálna RPMN: Spoločnosť odmieta uviesť. Podľa vzorca v zákone o spotrebiteľských úveroch je 96,8 %
Skutočná RPMN: 148,1 % - Motorista si kupuje novú Škodu Fabia za 400 tisíc korún cez Leasing Slovenskej sporiteľne. Auto chce splatiť za štyri roky so symbolickou zostatkovou cenou tisíc korún. Našetrenú má pätinu z ceny. Zaplatí jednopercentný vstupný poplatok, mesačná lízingová splátka je 7 956 korún.
Oficiálna RPMN: 4,92 %
Skutočná RPMN: 9,9 %
Príklady ročnej percentuálnej miery nákladov pri nákupe na splátky, pôžičke z banky, hotovostnej pôžičke a lízingu
Pozn.: Oficiálna RPMN je prepočtom finančných inštitúcií
Ilustračné foto – Archív
