Zahraniční odberatelia sú na Slovensku zvýhodnení. Domáce firmy im dôverujú viac ako lokálnym partnerom a niektorí manažéri ich vnímajú dokonca mierne idealisticky.
Kým pri domácich zákazníkoch sú mimoriadne ostražití, pohľadávky k zahraničným firmám považujú za bezproblémové už pred vystavením faktúry.
Príklad firmy Haden, ktorá s pomocou subdodávateľov stavala lakovňu trnavského závodu PSA Peugeot Citroën, však dokazuje, že ani západoeurópski partneri nemusia byť vždy spoľahliví.
Po tom, ako sa Haden ocitol v ťažkostiach a 60447>vystúpil z kontraktu, nezostalo jeho dodávateľom nič iné ako pokúsiť sa dohodnúť priamo s PSA. Prípadne svoje pohľadávky prihlásiť do konkurzného konania.
V nových členských krajinách únie vrátane Slovenska je príčinou neuhrádzania faktúr zvyčajne špekulácia a neochota platiť. V západnej Európe stojí za nezaplatenými záväzkami v 80 percentách prípadov platobná neschopnosť dlžníka, tvrdí analýza inkasnej spoločnosti Coface Slovakia.
Firiem, ktoré sa ocitajú v podobnej situácii, v západnej časti starého kontinentu pribúda. Príčinou sú ekonomická recesia a tlaky nízkonákladovej konkurencie z východu.
Zároveň s tým, ako rastie exportný apetít slovenských podnikov, sa zvyšuje aj riziko, že budú mať problémy s cezhraničným vymáhaním pohľadávok. Už v súčasnosti majú záväzky západoeurópskych firiem na celkovom počte zahraničných dlhov, ktoré rieši slovenská pobočka Coface, 40-percentný podiel. Ide najmä o pohľadávky k nemeckým spoločnostiam.
Cez hranice zložitejšie.
Vymáhanie dlhov od firiem v zahraničí je komplikovanejšie ako od domácich partnerov. V prvom rade musí veriteľ počítať s vyššími nákladmi. A ak prípad napokon skončí na súde, nemusí mať vyhrané.
Pri vnútroštátnych obchodoch súd vyzve dlžníka na zaplatenie platobným rozkazom. Ide o pomerne účinný nástroj hromadného vymáhania meškajúcich platieb. V medzinárodnom obchode sú však platobné rozkazy pre rozdiely v legislatíve jednotlivých krajín v súčasnosti nepoužiteľné.
Situáciu sa snaží riešiť Európska komisia. Jej iniciatíva má pomôcť najmä menším podnikom, ktoré nemajú oddelenia pre riadenie rizík. Už druhý rok výbory Európskeho parlamentu rokujú o novom nástroji, ktorý by umožnil využiť platobný rozkaz pri inkasovaní medzinárodných pohľadávok.
Ministri spravodlivosti štátov únie koncom minulého mesiaca odobrili upravené znenie príslušnej legislatívy. Parlament bude o nariadení hlasovať v apríli. Ak prejde, členské krajiny ho budú musieť v priebehu dvoch rokov implementovať do národných zákonov.
Predpokladom uplatnenia európskeho platobného rozkazu má byť súdne potvrdenie nároku veriteľa. Na jeho žiadosť vystaví súd v krajine, v ktorej dlžník sídli, štandardný platobný rozkaz.
Na základe neho bude možné siahnuť na majetok dlžníka nielen v materskej krajine, ale aj v ktoromkoľvek inom štáte únie. To umožní postihnúť dlžníkov, ktorí v snahe neplatiť presúvajú majetok do iných krajín, konštatuje právnik advokátskej kancelárie Soukeník-Štrpka Jozef Nádaský.
Prevencia.
Nová legislatíva sľubuje zjednodušenie vymáhania cezhraničných pohľadávok súdnou cestou, ale pre podnik je zvyčajne výhodnejšie, ak sa tejto metóde vyhne a dlžoby vybaví mimosúdne. Alebo, v ideálnom prípade, prijme také opatrenia, ktorými vzniku problémových pohľadávok predíde. Čiže ich 57405>systematicky riadi.
K tomu patrí napríklad ustavičné sledovanie stavu platieb za predané produkty či služby a správne zhodnotenie bonity partnera. A to aj pri kontraktoch, pri ktorých dodávky smerujú na Slovensko, prípadne tu má odberateľ aj pobočku, ale jeho matka sídli v zahraničí.
Tak ako 61094>nadnárodný Haden, ktorý síce na Slovensku mal lokálne zastúpenie, ale niektoré zmluvy o subdodávkach uzavreli firmy s jeho francúzskou, nemeckou či americkou dcérou. Tie postupne zbankrotovali.
Problémy firmy možno zvyčajne spozorovať skôr, ako stratí likviditu. Prípadne si odberateľa preveriť ešte pred uzavretím zmluvy. Spoločností, ktoré v rôznej forme ponúkajú informácie o finančnej situácii domácich aj zahraničných podnikov, 60546>je na trhu čoraz viac. Informácie o zahraničných subjektoch sú drahšie, ale ak chce firma robiť s partnerom obchody v objeme desiatok či stoviek miliónov korún, niekoľkotisícová investícia nie je veľká.
Zanedbaé rany.
Systém riadenia pohľadávok môže mať firma interný, no môže ho aj outsourcovať. Ak si vymáha meškajúce platby sama, ťažko odhadne náklady. Pri zahraničných pohľadávkach to platí dvojnásobne. Pri využití externých firiem je cena za inkasovanie problémových platieb vopred známa.
Firme v takom prípade stačí pravidelne posúvať pohľadávky do správy faktoringovej spoločnosti a počítať s tým, že za túto službu zaplatí vždy niekoľko percent z ich hodnoty.
Alebo prenechať správu faktúr inkasnej spoločnosti, ktorá prevezme celú administratívu súvisiacu s inkasovaním dlhov. Čiže kompletnú komunikáciu s dlžníkom vrátane posielania upomienok a výstrah. V takomto prípade platí veriteľ percentný poplatok zo sumy, ktorú inkasná spoločnosť vymôže.
Slovenské podniky zatiaľ nevyužívajú externé riadenie pohľadávok systematicky, ale ako riešenie nahromadených faktúr po splatnosti. Nebýva výnimkou, že faktoringový či inkasný partner nájde po príchode do firmy aj rok či dva staré problémové pohľadávky, poznamenáva Michal Šoltes, generálny riaditeľ inkasnej spoločnosti EOS KSI Slovensko.
Tá bola do začiatku tohto roku známa pod názvom Kasolvenzia. Až po vyriešení starých pohľadávok prichádza na rad zavedenie systému, ktorý sleduje ich vek a stav. Obvykle platí, že za bonitnejšiu považujú inkasanti pohľadávku, ktorej úhrada síce mešká, no nik jej zaplatenie veľmi neurgoval.
Okolo desať až pätnásť percent dlžníkov totiž obvykle zaplatí po prvej výzve. Ak už firma interne vyzývala dlžníka na úhradu pohľadávky a platba neprišla, avizuje to, že má problémy alebo nie je ochotná platiť.
Úspora cestovného.
Všeobecným prínosom outsourcingu správy pohľadávok je napríklad citlivejšie riadenie vzťahu s obchodnými partnermi. Úlohu „zlého a otravného vymáhača“ totiž na seba preberá inkasná kancelária.
Predstavitelia faktoringových a inkasných firiem tvrdia, že spolupráca s nimi sa pri vymáhaní zahraničných pohľadávok oplatí ešte viac ako pri domácich. Pokiaľ firme neplatí slovenský odberateľ, nie je problém navštíviť ho, oboznámiť sa s jeho situáciou a pokúsiť sa nájsť riešenie.
Ak by však podnikateľ chcel postupovať rovnako k zahraničnej firme, neostáva mu nič iné než vycestovať za hranice. A tam sa bez znalosti miestnych obchodných pomerov a práva dýcha ťažko. Preto si zvyčajne najíma miestneho právnika. Pri predstave takéhoto scenára sa zdá angažovanie externej inkasnej spoločnosti vhodnejšia voľba.
Najmä keď niektoré z tých, čo pôsobia na Slovensku, patria do medzinárodných sietí, takže môžu využiť kapacity vlastných zahraničných pobočiek. S dlžníkom potom komunikujú inkasanti znalí miestnych pomerov aj legislatívy. Podnikateľ teda nemusí nikam cestovať a navyše môže o nezaplatených faktúrach komunikovať v rodnom jazyku.
Krajina aj bonita.
Úspešnosť vymáhania pohľadávok závisí predovšetkým od toho, či sa ich podarí včas podchytiť. Ovplyvňuje ju však aj krajina, v ktorej dlžník pôsobí. V niektorých regiónoch sa vymáhajú pohľadávky ťažšie, takže pre ne platia vyššie ceny.
Ide napríklad o niektoré krajiny bývalého Sovietskeho zväzu. Vo všeobecnosti sa však podľa generálneho riaditeľa Coface Slovakia Petra Meiera situácia zlepšuje. „Napríklad v krajinách bývalej Juhoslávie sme zaznamenali citeľné zlepšenie,“ dodáva.
Cenu za vymáhanie pohľadávky ovplyvňuje aj to, či je dlžník z krajiny, kde má inkasná spoločnosť priame zastúpenie. Najväčšie medzinárodné inkasné spoločnosti majú kancelárie v desiatkach krajín po celom svete, ale niekedy musia riešiť aj pohľadávky zo štátov, v ktorých ich neotvorili.
V takýchto prípadoch oslovujú miestnych partnerov, cez ktorých býva vymáhanie drahšie. Zvyčajne sa pohybujú v intervale 12 až 25 percent zo získanej sumy. V niektorých krajinách vplýva na cenu aj miestna legislatíva. Príkladom je Maďarsko, kde firmy účtujú aj k vyvážaným službám daň z pridanej hodnoty.
Účinným nástrojom na zabezpečenie úhrady pohľadávok býva najmä v krajinách s vyšším rizikom neplatenia poistenie. Jeho plnenie si môže podnik nárokovať, ak preukáže, že pokusy vymôcť dlh zlyhali. Napríklad tým, že doloží potvrdenia od inkasnej spoločnosti, že sa pohľadávku nepodarilo vymôcť.
- Európsky platobný rozkaz premostí národné predpisy
Zjednodušiť a zrýchliť vymáhanie nesporných pohľadávok, to je hlavný zámer tvorcov európskeho platobného rozkazu. Pomôcť by mal hlavne menším a stredne veľkým firmám, ktoré majú problémy s platobnou disciplínou zákazníkov. V porovnaní s veľkými korporáciami sú menšie firmy zvyčajne citlivejšie na výpadky príjmov, ktoré majú negatívny účinok na cash-flow.
Štandardný platobný rozkaz s platnosťou na území celej Európskej únie by mal firmám, ale aj fyzickým osobám nepodnikateľom pomôcť získať súdne potvrdenie nároku v kratšom čase. Zjednodušenie by mala priniesť najmä štandardizácia procesov. Jednotná forma nahradí stovky formulárov európskych súdov a preklenie nesúlad národných legislatív, konštatuje Jozef Nádaský z Advokátskej kancelárie Soukeník-Štrpka.
Veritelia by mali podávať žiadosti o platobný rozkaz na súd v krajine, v ktorej sídli dlžník. Ide o uplatnenie podobného pravidla, aké sa využíva aj pri súdnych sporoch subjektov z rôznych krajín. Jedna z otázok, ktorú tvorcovia nového nástroja musia ešte doriešiť, je určenie súdov oprávnených vydávať európske platobné rozkazy. Na rozhodnutie čaká aj otázka jazyka, v ktorom sa bude podávať žiadosť a vydávať rozkaz.
Európsky platobný rozkaz by mal zrýchliť úhrady medzinárodných dlhov, ale aj udržať na uzde náklady na ich realizáciu. Nariadenie hovorí, že poplatok pri vydaní európskeho platobného rozkazu nesmie byť vyšší než ten, čo platí pri vnútroštátnom v krajine vydania.
Veriteľ v žiadosti, ktorá bude mať formu dotazníka, poskytne súdu všetky informácie o vzniku pohľadávky a nesplácaní. Ak vyhovie formálnym požiadavkám, mal by súd čo najskôr, obvykle do 30 dní, vydať platobný rozkaz. Súčasné znenie návrhu nariadenia umožňuje doručiť platobný rozkaz s potvrdením o doručení, no aj bez neho.
Napríklad vhodením do schránky alebo prostredníctvom rodinných príslušníkov či zamestnancov dlžníka. Aj keď to môže doručenie technicky zjednodušiť, z právneho hľadiska môže ísť podľa J. Nádaského o jedno zo slabých miest návrhu. Pokiaľ totiž súd rozhodne o takejto forme doručenia, môže ho dlžník v prípadnej súdnej dohre napadnúť.
Platobný rozkaz dlžníka zaviaže, aby zaplatil navrhovateľovi dlhovanú sumu. Proti európskemu platobnému rozkazu sa nebude dať odvolať. Dlžník bude mať jedinú možnosť – podať proti platobnému rozkazu do 30 dní od doručenia odpor. V takom prípade bude konanie pokračovať na súde podľa pravidiel občianskeho súdneho konania príslušnej krajiny.
Ilustračné foto - Vlado Benko
