Voľný pohyb tovaru v rámci rozšírenej EÚ poskytne slovenským podnikateľom nové príležitosti a pridá novú administratívnu záťaž. Svoje informačné systémy musia prispôsobiť novým druhom výkazov. V prípade, že obchodujú s tretími krajinami, mali by si naštudovať päťstostranový zoznam ciel, ktoré platia v EÚ.
Významné zmeny prinesie od mája tohto roka nový zákon o DPH. Firmy sa budú musieť zaregistrovať v krajinách, v ktorých predávajú tovar alebo poskytujú služby. Aj keď v nich nesídlia.
Návrh zákona však prináša aj pozitíva, najmä zlepšenie finančných tokov. Tam, kde doteraz na vrátenie odpočtu DPH čakali tri mesiace, vôbec žiadnu daň platiť nebudú.
Už nie dovoz a vývoz
V rámci spoločného trhu únie nebude existovať dovoz a vývoz, ale intrakomunitárne dodanie a nadobudnutie tovaru. Názov je však tá najmenej dôležitá zmena, ktorú obchodné transakcie v EÚ čakajú. Novinkou po vstupe bude najmä to, že DPH na tovary nadobudnuté alebo dodané v rámci jednotného trhu sa nevyhnutne nebude platiť.
V súčasnosti sú v platbe DPH pri prechode cez hranice zainteresované colné úrady. Ak slovenská firma dováža tovar napríklad z Nemecka, zaplatí jeho cenu vývozcovi bez DPH, tú však slovenskému colnému úradu dodatočne odvedie.
Tovar na colnici zaregistrujú a na základe vydaných dokumentov a zaplatenia dane si môže firma na Slovensku v daňovom priznaní uplatniť odpočet DPH. Štát jej zaplatenú daň vráti približne o tri mesiace.
Po máji tohto roku v rámci jednotného európskeho trhu colnice pre pohyb tovaru existovať nebudú. S tým odpadne aj povinnosť platiť dovozné poplatky a vypĺňať colné dokumenty. A DPH sa bude platiť či odpočítavať v úplne inom režime.
V prípade dodávky tovaru z Nemecka – ak je nemecká firma platiteľom DPH – sa Nemec ešte pred transakciou slovenskej firmy opýta, či je tiež platiteľ DPH. Ak áno, vyžiada si od Slováka číslo, pod ktorým je pre daň identifikovaný.
„Takáto dodávka sa volá intrakomunitárna dodávka a uskutočňuje sa bez dane,“ hovorí vedúca oddelenia nepriamych daní na Daňovom riaditeľstve SR Ľubomíra Rosenbergerová. V daňovom priznaní slovenská firma uvedie nadobudnutie tovaru so slovenskou sadzbou dane, teda 19 percent. Zároveň z tejto transakcie daň odpočíta.
Výsledok formálnej operácie je teda nula. „Ak by však slovenská firma platiteľom DPH nebola, zaplatí nemeckému partnerovi cenu aj s nemeckou DPH,“ vysvetľuje Ľ. Rosenbergerová.
Podobne to platí aj pri opačnej dodávke tovaru – zo Slovenska do Nemecka. Ak predáva slovenská firma tovar nemeckému platiteľovi DPH, ten zaplatí cenu bez dane. Ani Slovák však žiadnu daň neplatí. Ak by však dodával tovar priamo spotrebiteľom alebo neplatiteľom DPH, musí štátu odviesť slovenskú 19-percentnú daň. Tú, samozrejme, v cene zaplatí nemecký odberateľ.
Šiesta smernica EÚ o DPH umožňuje jednu zaujímavú výnimku. Ide o trojstranný obchod. V odberateľskom reťazci troch platiteľov DPH, z ktorých každý je z inej krajiny, platí, že si môžu fakturovať bez dane, pričom posledný článok reťazca podlieha samozdaneniu.
Preložené do praktického jazyka: firma A z krajiny A predáva tovar firme B z krajiny B a tá zase firme C z krajiny C. Firma B zaplatí firme A cenu bez dane, firma C tiež daň spoločnosti B neplatí. Tá jediná však musí vo svojom daňovom priznaní DPH formálne priznať a vzápätí odpočítať.
Pozor na limity
Návrh zákona o DPH upravuje po novom aj registráciu platiteľa dane. „Do prvého mája dostanú všetci platitelia nové osvedčenie vo forme zalievanej identifikačnej karty so zachovaným pôvodným dátumom registrácie s novým registračným číslom,“ uvádza Ľ. Rosenbergerová. Nové číslo má byť v súlade so systémom značenia v EÚ. „Bude sa skladať z kódu krajiny – SK a desaťmiestnej číselnej kombinácie,“ špecifikuje vedúca oddelenia nepriamych daní.
Podľa nej sa platitelia v tejto veci angažovať nemusia, pretože celú preregistráciu za nich spraví daňový úrad pred májom tohto roka. Daňovníci by tak po vstupe do EÚ mali mať v podstate len jedno daňové číslo pre všetky dane.
Len v prípade DPH sa pred toto číslo predradí značka SK. Zabráni sa tým aj používaniu rodného čísla na registráciu. Problematické ostanú tie subjekty, ktoré platiteľmi DPH k máju nebudú. Tých sa preregistrácia na DPH netýka, a teda nie je ani dôvod meniť ich registračné číslo pre ostatné dane.
Zmení sa aj minimálny limit obratu, ktorý určuje, či sa podnikateľ musí registrovať ako platiteľ DPH. Z doterajších 750-tisíc korún dosiahnutých za tri po sebe idúce kalendárne mesiace sa zníži na 1,5 milióna korún za dvanásť mesiacov.
Či sa má obdobie počítať spätne od mája 2003 alebo dopredu od mája 2004, je otázka, ktorá v návrhu zákona upravená nie je. „S ministerstvom financií sme túto tému konzultovali. Vychádzajú z toho, že zákon bude účinný od prvého mája 2004. Preto sa limit bude počítať len od toho dátumu,“ spresňuje Ľ. Rosenbergerová. Rozhranie dvoch zákonov je tiež vyriešené: „podľa starého zákona sa bude poslednýkrát registrovať daňový subjekt pri naplnení obratu 750-tisíc za február, marec, apríl 2004 do 20. mája,“ dodáva.
V cudzine bez sídla
Ak sa niektorá zahraničná spoločnosť rozhodne ponúkať služby alebo predávať tovar na Slovensku bez založenia sídla či prevádzkarne, takisto je povinná sa na účely DPH registrovať. „Zahraničné osoby sa budú registrovať na jedinom mieste - Daňovom úrade Bratislava I,“ hovorí Ľ. Rosenbergerová.
Podľa daňovej manažérky PriceWaterhouseCoopers Evy Fričovej je pre slovenské podniky dôležité, že aj ony budú musieť svoje zastúpenia v zahraničí zaregistrovať na DPH, ak v danej krajine poskytujú zdaniteľné plnenia.
„Príkladom by mohol byť sklad slovenskej firmy v Poľsku, z ktorého už dlhší čas predáva poľský tovar poľským zákazníkom, ale sama firma nemá v Poľsku sídlo," konkretizuje E. Fričová. Spoločnosť musí rátať s tým, že v Poľsku bude musieť podávať daňové priznania na DPH a štatistické výkazy. To všetko, samozrejme, v poľskom jazyku.
„Pravdepodobne tam bude musieť na tieto účely zamestnať človeka, najlepšie niekoho, kto ovláda lokálnu reč, prípadne objednať si tieto služby dodávateľsky,“ odhaduje E. Fričová.
Podľa jej skúseností „firmám by sa hodilo, aby aspoň registračné číslo k DPH v ostatných členských štátoch, najmä pristupujúcich, mohli získať už pred májom“. S registráciou totiž vzniknú ďalšie povinnosti a náklady, na ktoré sa treba pripraviť vopred. „Firmy potrebujú nastaviť svoj informačný systém a oznámiť registračné číslo k DPH svojim odberateľom a dodávateľom,“ vysvetľuje E. Fričová.
Zaujímavosťou je úprava zásielkového predaja zo zahraničia. Limit na jej registráciu je 1,5 milióna korún za rok a krajinu. „Pred tým, ako napríklad Neckermann alebo Quelle prekročia v danom roku túto hranicu dodávok tovaru na Slovensko formou zásielkového predaja, musia sa na slovenskom daňovom úrade zaregistrovať a zaplatiť daň,“ konkretizuje Ľ. Rosenbergerová.
Kreslo z Luxemburgu
Novinkou v navrhovanom zákone o DPH je kategória „nadobúdateľ“. Je ňou živnostník alebo hocijaká právnická osoba, ktorá kúpi tovar za cenu bez dane vyššiu ako 420-tisíc korún. Nadobúdateľ je v takom prípade povinný sa na účely DPH registrovať. „Príkladom by mohol byť lekár, ktorý v Luxemburgu nadobudne zubárske kreslo za pol milióna korún,“ ilustruje Ľ. Rosenbergerová.
Akú DPH zaplatí – luxemburskú alebo slovenskú? „Ak sa zaregistruje, platí DPH platnú v Slovenskej republike,“ objasňuje Ľ. Rosenbergerová. Luxemburskú by platil vtedy, ak by cena kresla bola nižšia ako 420-tisíc korún. Aj tak však bude mať možnosť zaregistrovať sa dobrovoľne a zaplatiť slovenskú daň. To sa oplatí pri nákupe tovaru z krajín, v ktorých je sadzba DPH vyššia ako na Slovensku. Týka sa to napríklad Dánska, Švédska a Maďarska, v ktorých sa platí až 25-percentná DPH.
Výkazy, výkazy, výkazy
Vďaka zrušeniu evidencie pohybu tovaru na colniciach začnú podnikatelia štatistiky vypĺňať sami. Ide o tri typy výkazov: intrastat pre colné úrady, súhrnný výkaz a daňové priznanie. Daňové priznanie sa tak ako doteraz bude podávať štvrťročne alebo mesačne na daňový úrad.
V nových tlačivách sa objavia riadky presne určujúce transakciu s členským štátom: kód krajiny dodávateľa a jeho identifikačné číslo. „Do daňového priznania sa budú uvádzať nadobudnutia aj dodávky tovaru v rámci jednotného trhu,“ spresňuje Ľ. Rosenbergerová. Samozrejme, bude obsahovať všetky zdaniteľné plnenia - platby a odpočet DPH – aj v rámci Slovenska.
„Súhrnný výkaz sa bude podávať za každý kalendárny štvrťrok na daňový úrad,“ hovorí Ľ. Rosenbergerová. Na rozdiel od daňového priznania však zachytáva len dodávky tovaru do členských krajín, čiže tie transakcie, ktoré boli pred tým vývozom. „Podáva ho vždy dodávateľ,“ vysvetľuje Ľ. Rosenbergerová. S dodatkom, že ak sú dodávky za štvrťrok nulové, súhrnný výkaz sa vypĺňať nemusí.
Súhrnné výkazy potom putujú do centrálneho systému na DPH všetkých členských krajín. „Takto sa dajú všetky transakcie medzi krajinami EÚ sledovať, či sa naozaj uskutočnili,“ zdôvodňuje význam výmeny informácii medzi daňovými úradmi členských štátov EÚ Ľ. Rosenbergerová. Pre podniky na Slovensku bude poskytovať Daňové riaditeľstvo SR bezplatné informácie o tom, či zahraničné firmy, s ktorými chcú obchodovať, naozaj sú platiteľmi DPH a či im uviedli správne identifikačné číslo.
Daňové riaditeľstvo už podľa Ľ. Rosenbergerovej informačný systém na výmenu údajov medzi členskými štátmi VIES (Value added tax Information Exchange System) zaviedol, aj po častiach odskúšava. „Snažíme sa, aby sme boli dobre a včas pripravení na reálnu prevádzku,“ dodáva vedúca oddelenia nepriamych daní.
- Čo je INTRASTAT-SK hlásenie
INTRASTAT-SK hlásenie budú subjekty podávať mesačne na príslušný colný úrad. Podľa Alžbety Ridzoňovej z odboru štatistiky zahraničného obchodu Štatistického úradu SR sa to týka tých podnikateľov, ktorí za rok 2003 prekročili určené limity dovozov alebo vývozov. Pre prijatie tovaru z iných členských štátov je to hodnota tri, pre odoslanie šesť miliónov korún. Ak však neprekročia takzvaný prah zjednodušenia – 12 miliónov korún pre prijatie a 30 miliónov pre odoslanie, je jednotka „povinná poskytovať iba desať najvýznamnejších podpoložiek z hľadiska ich hodnoty rozčlenených podľa členských krajín“, hovorí informačný materiál na stránke štatistického úradu. V opačnom prípade bude nevyhnutné do výkazu uviesť všetky informácie v požadovanom členení.
„Všetky subjekty, ktorým do prvého mája vznikne povinnosť predkladať INTRASTAT-SK hlásenie, bude o tom štatistický úrad informovať,“ vysvetľuje A. Ridzoňová. Následne dostanú aj tlačivo a oznam o tom, na ktorý colný úrad treba hlásenie poslať. Povinnosť však vzniká aj firmám, ktoré limity prekročia po prvom máji 2004. Tie si to však už budú musieť sledovať samy. Štatistický úrad totiž informácie o ich obchodoch bude mať s časovým posunom.
Vyplnené tlačivá, ktorých vzory sú na stránke www.statistics.sk, sa budú odovzdávať k 15. každého mesiaca za predchádzajúci mesiac. „V rámci sledovaného mesiaca môžu firmy dobrovoľne podávať hlásenie aj častejšie, napríklad týždenne,“ spresňuje A. Ridzoňová. Zákon o štátnej štatistike umožňuje uložiť pokuty za neposkytnutie údajov až do výšky 100-tisíc korún. „Pri pokutovaní sa sústredíme najmä na tých, ktorí si opakovane neplnia povinnosť aj napriek výzvam,“ hovorí A. Ridzoňová.
Foto – Milan Illík, Pavel Danko
