Medzi úspechom a vekom nie je takmer nijaký vzťah. Najmä neplatí, že čím je človek starší, tým je úspešnejší, múdrejší a inteligentnejší. Hodnota skúsenosti sa často skláňa pred dravosťou mladosti.
Nie je to dôvod na vojnu medzi generáciami, hoci to tak niekedy vyzerá. Aj dnešní tridsiatnici budú o dvadsať rokov päťdesiatnikmi a budú si zvykať na to, že ich hviezda už nepadá nahor.
Občas sa zdá, že spoločnosť podľahla kultu úspechu a mladosti. V biznise sa trend umelo vytvorených celebrít príliš neujal, hoci aj tu existujú plytké príbehy mladých, krásnych ľudí, ktorí sa cítia úspešnými. Viac je však tých, ktorí vedia, že do života patria aj prehry, bolesť i to, že úspech je veľmi relatívna kategória, ktorá sa nedá merať iba peniazmi. Vedia tiež, že byť úspešný nie je to isté ako byť šťastný.
V obchodoch je veľa kníh o tom, ako sa stať úspešným a bohatým. Píšu ich univerzitní profesori, ba aj šarlatáni. Žiadna z nich však nefunguje ako príručka mladých svišťov.
Vo väčšine textov je napríklad zmienka o tom, že predpokladom na úspech v biznise je dobrá myšlienka. Ani v jednom však čitateľovi autori neporadia, ako možno rozoznať ideu od balastu. Použiteľnosť nápadu overí až trh a nie vždy dáva očakávané odpovede.
Cesta-necesta
Takú skúsenosť má aj mladý muž Lukáš Alner. Hovorí, že človek musí byť v pravý čas na pravom mieste, aby sa niektoré veci podarili. „V polovici deväťdesiatych rokov boli príležitosti, ktoré sa nezopakujú možno za celé storočie. Niekoľko ľudí sa zorientovalo rýchlo, väčšina však plávala v neznámych vodách. Nachádzali sme príležitosti, o ktorých sme vedeli, že ak ich správne uchopíme, môžu priniesť úspech. Lenže nik vtedy nevedel, čo je správny prístup, nemali sme skúsenosti. O internete som viac tušil, ako vedel. Muselo teda pri mne stáť aj šťastie. Alebo čo to bolo. Bolo to aj o schopnosti riskovať, do hry vstupovalo veľa faktorov,“ vysvetľuje Lukáš, ako sa jeho meno spojilo s internetovým portálom Zoznam.sk. Keď pred dvoma rokmi firmu predávali, bol Zoznam v svojom segmente jednotkou na trhu. Aj ňou zostal.
|
Lukáš Alner: Nachádzali sme príležitosti, o ktorých sme vedeli, že ak ich správne uchopíme, môžu priniesť úspech. Lenže nik vtedy nevedel, čo je správny prístup, nemali sme skúsenosti. |
Hneď po strednej škole začal Lukáš pracovať, vyskúšal viacero profesií – bol produkčným v televízii, čašníkom, masérom, mal celkom jasnú predstavu, koľko treba robiť na korunu. „V roku 1995 sme s kolegom Romanom Fratričom založili reklamnú agentúru. Chceli sme si vyskúšať tento biznis na vlastnú päsť, teda nie ako zamestnanci. Darilo sa nám a začali sme sa obzerať po príležitostiach. Videli sme ich v internete. Vstúpili sme do spoločnosti Netlab, ktorá fungovala ako poskytovateľ pripojenia na internet. Už sme existovali v trojici s Borisom Zeleným. Vo svete sa práve začínal internetový boom. Na slovenský trh prišiel nórsky Telenor a Netlab kúpil,“ hovorí L. Alner a zdôrazňuje, že prvá internetová skúsenosť ho presvedčila o sile príležitosti.
Internet stále priťahoval
„Chceli sme na webe ostať, lákalo nás poskytovať obsah, teda nie už iba pripojenie k internetu. V Banskej Bystrici sme našli spoločnosť Zoznam, malú firmu s troma zamestnancami. Vstúpili sme do nej, presťahovali do Bratislavy a začali ju rozvíjať.“
Počas rokovaní s Telenorom Lukáš často cestoval do Nórska a videl náskok Škandinávie v internetovom biznise. „Presvedčili sme sa, že tento segment má obrovský potenciál. Nabudili sme sa a verili sme, že trend neobíde ani Slovensko. Internet netreba mystifikovať, mal by to byť úplne všedný pracovný nástroj, nad ktorým sa nezamýšľame, keď ho používame,“ hovorí.
Povedať, že Zoznam začínal v Bratislave z nuly, by nebolo fér voči predchádzajúcim majiteľom. V tom období už v Česku pôsobil Seznam.cz, jeho spolumajiteľ Ivo Lukačevič spoluvlastnil aj slovenský Zoznam.
„Od neho a od Ivana Debnára sme firmu kúpili. Nedarilo sa im podľa predstáv, trh internetovej reklamy bol slabučký, bolo ťažké presviedčať ľudí o efektívnosti reklamy na webe. Trvalo nám niekoľko rokov, kým sme Zoznam dostali tam, kde je dnes. V čase, keď sme ho predávali, pred necelými dvoma rokmi, bol na trhu lídrom a mal okolo šesťdesiat zamestnancov,“ popisuje anabázu L. Alner a hovorí, že hoci bol Zoznam skvelá skúsenosť, nesmúti za ním.
„Dostal som sa do stavu, že som už chcel robiť niečo iné. Niekoľko rokov som žil v strese, potreboval som zmenu. Myslím, že pri predaji Zoznamu sa stretli príležitosti pre firmu, pre kupujúceho i pre mňa,“ hovorí.
Podnikanie nie je v živote L. Alnera epizóda, ktorú len pretrpel. „Uspokojovalo ma to. Nech to aj vyznie ako klišé, ale je to naozaj o tom, s akými ľuďmi človek robí. Na internetových projektoch sme sa zišli samí mladí ľudia. Mladí boli všetci, riaditelia, programátori, manažéri, vlastníci i zamestnanci. Bol to nadšenecký čas, kolegovia boli súčasne aj kamarátmi. Internet je úžasný v tom, že výsledky práce máte online, vidieť ich okamžite. Vidno aj to, čo ľudia čítajú, čo ich zaujíma a, naopak, čo ignorujú. Sú to informácie, ktoré umožňujú okamžite reagovať a obsah stránky skvalitňovať. Je to motivujúce,“ spomína.
Zmena ako príležitosť
L. Alner je dnes koordinátorom pre Slovensko, Českú republiku a Rakúsko v občianskom združení Magna – Deti v núdzi. „Ešte kým som bol v Zozname, stretol som sa po rokoch s kamarátom Martinom Bandžákom, ktorý mi vyrozprával svoj ázijský príbeh. Dvaja mladí ľudia, Martin a Denisa Augustínová cestovali po Ázii a povedali si, že s tým, čo tam videli, chcú niečo urobiť. Vrátili sa do Kambodže, kde založili domov pre HIV pozitívne deti, siroty, ktorých rodičia zomreli na AIDS. Projekt ma veľmi oslovil,“ hovorí L. Alner.
Magna funguje už šesť rokov, v Kambodži sú už dva detské domovy, pre niekoľko sto detí Magna zabezpečuje liečbu. Dohodli sa s kambodžským ministerstvom zdravotníctva a starajú sa o jednu veľkú nemocnicu. Magna už medzitým zamestnáva niekoľko sto ľudí v Kambodži, Vietname, Keni, Indii a Nikarague. „Je to naozaj úžasná záležitosť. Zo začiatku som príležitostne pomáhal, dal som aj nejaké peniaze... Ale časom som cítil, že sa chcem Magne venovať viac. Naraz som mal pocit, že táto práca má zmysel a uspokojí ma viac ako podnikanie,“ hovorí o zvrate v kariére L. Alner.
Podnikanie je o zisku. To, čo robí teraz, asi nie je o peniazoch... „Magna je občianske združenie, nepracuje pre zisk. Peniazmi, ktoré dokážeme sústrediť, chceme pomáhať. Mám šťastie, že nie som v situácii pod existenčným tlakom. To, čo som za desať rokov v podnikaní získal, mi teraz dáva väčšiu voľnosť. Keby som v biznise nebol úspešný, nemohol by som si dovoliť to, čo dnes robím.“
Medzičasom sa L. Alner stal aj spoločníkom v spoločnosti Interklinik. „Firme sa teraz venujem málo. So spoločníkom sme sa dohodli, že zisk si nerozdelíme, ale podporíme Magnu alebo aj iné podobné projekty.“
V košeli do kariéry
|
Ľuboš Nedeljak: Človek si musí vybrať smer, a hoci dopredu nevie, či je na dobrej ceste, musí ísť. Nemal by byť smoliar, trocha šťastia nezaškodí, bez neho je to veľmi ťažké. |
Ľuboš Nedeljak šéfuje kontrolingu v spoločnosti Orange. Hovorí sa, že je mužom, bez ktorého sa vo firme nič dôležité neudeje. Pred desiatimi rokmi chodil do práce vo flanelovej košeli a účesom pripomínal viac rockovú hviezdu ako solídneho úradníka.
Generálny riaditeľ Orangeu Pavol Lančarič si ho pamätá. „Vždy hovoril k veci. Raz som mu povedal, že si myslím, že má na viac. Stačilo ho postrčiť,“ hovorí.
Ľuboš urobil kariéru, do firmy prišiel ako asistent, dnes šéfuje dôležitej časti firmy. „V prvom rade to bola príležitosť a možnosť podieľať sa na vzniku niečoho nového. Vzdelaním nie som ekonóm, vyštudoval som na elektrotechnickej fakulte. Možno aj to mi pomohlo. Dokázal som sa na ekonomickú agendu pozerať inými očami,“ pripomína začiatky Ľ. Nedeljak.
Mimochodom, začiatky netrvali dlho. Klasický osemhodinový pracovný čas si „užíval“ možno dva mesiace. „Ostával som dlhšie, o hodinu, dve, tri. Nešlo o peniaze, hoci odmeny odzrkadľovali nasadenie. Úspešné riešenia ma kvalifikovali na komplikovanejšie výzvy,“ hovorí Ľ. Nedeljak o motívoch.
- Akí sú úspešní ľudia
- Vzdelanie, tvorivosť, ba ani intelekt nie sú zárukou úspechu. Treba ešte talent, povahu a tiež schopnosť byť na správnom mieste v pravej chvíli. Ľudia, ktorí si vybudovali dobrú kariéru, sú zvyčajne jedinečnými osobnosťami. Majú však niekoľko podobných vlastností a čŕt.
- Majú radi to, čo robia. Preto najčastejšie robia to, čo majú radi.
- Majú vyvinutú sebadisciplínu, sú ochotní robiť ťažké veci, ktoré priemerní ľudia robiť nechcú.
- Uprednostňujú prácu pred záľubami, voľný čas však dokážu využiť naplno.
- V spoločnosti sú neprehliadnuteľní, hoci na seba nemusia nijako upozorňovať.
- Sú optimisti, vyznávajú zásadu, že nič nie je nemožné.
- Starajú sa o seba, dbajú na životosprávu, preto bývajú zriedka chorí.
- Neboli bezproblémovými deťmi, prejavovali sa ako vodcovia a boli drzí.
- Dokážu sa sústrediť a na významnú vec dvojnásobne.
- Spoliehajú sa na intuíciu, ale konfrontujú ju s overenými informáciami.
- Neuviaznu v detailoch, vždy majú na mysli celok.
Kariérny rast mal Ľuboš celkom zaujímavý, z asistenta pre priamy predaj sa stal pracovník zodpovedný za odmeny, neskôr sa staral o informatickú podporu obchodného oddelenia, nateraz je vo finančnom oddelení. „Stúpať sa dá vždy, nemusí to byť len prestupom do vyššej pozície,“ hovorí a popisuje svoje fungovanie v spoločnosti. „Väčšinou to bolo tak, že mi povedali: Máš voľnú ruku, takéto sú obmedzenia a termín. Veríme ti, urob to!“
Ľ. Nedeljakovi vyhovuje prostredie veľkej firmy. „Po škole a civilnej službe som si začal hľadať prácu. Radil som sa s kamarátmi – a vyšlo mi, že práca v zahraničnej firme, ktorá investuje do rozvoja, by mohla ponúknuť príležitosť. Aj malá firma môže byť zaujímavá, ale treba byť dlho dievčaťom pre všetko. Vo veľkej spoločnosti je prirodzená pomerne úzka špecializácia, čo umožňuje ísť do hĺbky,“ vysvetľuje.
Na pozadí kariéry vidí Ľuboš nielen vlastnú snahu a príležitosť od firmy. „Človek si musí vybrať smer, a hoci dopredu nevie, či je na dobrej ceste, musí ísť. Nemal by byť smoliar, trocha šťastia nezaškodí, bez neho je to veľmi ťažké,“ hovorí.
Šance na postup
Nárok na kariéru nemá nikto a nikde zaručený. Sú ľudia, ktorí zodpovedne pracujú svojich osem hodín, urobia, čo treba. Nič navyše, nevyhľadávajú zmenu. „Pre firmu je dobré, ak zamestnanci cítia, že normálne je byť aktívny. Boli by sme proti sebe, keby sme nepočúvali názory a návrhy od ľudí a nedali im príležitosť uskutočniť ich,“ hovorí P. Lančarič a obzerá sa na predchádzajúce roky.
„Keď som nastúpil, mal som služobný preukaz s číslom 224. Toľký zamestnanec v poradí som bol. Štruktúra firmy bola pomerne jednoduchá, ale postupne pribúdali činnosti, oddelenia, prichádzali noví a noví ľudia. Rast bol rýchly, a tak ľudia dostali šancu rásť s firmou,“ vysvetľuje.
Pripomína, že ľudia síce majú viaceré zdroje vzdelania, ale dlhodobým trendom je, že podmienkou pre isté pozície bude formálne vzdelanie – bez neho to jednoducho nejde. Na argument, že mnohí úspešní nedoštudovali, existuje protiargument, že sú to viac výnimky a presadzovali sa zvyčajne len vo vlastných firmách
- Kríza mladých manažérov
Vysoké pracovné nasadenie a mladí manažéri. Aj to je fenomén dnešnej doby spojený s budovaním „raketovej kariéry“. Mnohí to zvládajú. Sú však aj takí, ktorí si s rôznymi problémami nevedia poradiť a vyhľadávajú pomoc psychológov. Najmä preto, že cítia prázdnotu, a to nielen v pracovnej oblasti, a strácajú zmysel svojho počínania.
Prichádza rozladenie, dezilúzia, smútok, ale tiež nespavosť a neurózy. Ako pre české Hospodářské noviny konštatuje psychológ Tomáš Vašák, v poslednom období sa vo svojej ordinácii čoraz častejšie stretáva s mladými ľuďmi, ktorí pomerne rýchlo dosiahli výrazné úspechy a mnohí by im mohli aj závidieť. Ale v tomto prípade ide o šéfov, ktorí podľa slov psychológa prechádzajú „krízou manažérskeho veku“.
„Úspešní tridsiatnici si stále udržujú vysoké pracovné tempo a kariéra je pre nich všetkým. Niektorí však pociťujú, že sa ocitli v sociálnej izolácii,“ tvrdí T. Vašák. Štyridsiatnikov a starších, pokračuje, trápi iný problém. Mnohí z nich vybudovali firmu, divíziu či oddelenie a nadchli ľudí pre zámery v nich. A neskôr ich práve kvôli zmenám prepustili.
Psychológovia sa zhodujú v tom, že nie každý manažér si je ochotný takýto stav priznať skôr, ako sa to podpíše na jeho práci, súkromí či zdraví. A to už je problém. Radia najmä, aby si človek urobil personálnu inventúru. Oplatí sa zamyslieť nad svojimi osobnými túžbami i nad tým, čo chce dosiahnuť v budúcnosti a čo pre to robí dnes. Zmysel života treba hľadať nielen v práci.
Foto - Vlado Benko, Profimedia.cz
