Katastrofálne zemetrasenie v Japonsku, následná vlna cunami a problémy s chladením odstavených reaktorov v jadrovej elektrárni Fukušima spôsobili, že sa odporcovia jadrovej energetiky ozývajú hlasnejšie ako inokedy. Politici im nemôžu veľmi oponovať, a tak nie je núdza o rôzne vyhlásenia predpovedajúce atómu temnú budúcnosť. Investori však jadro neodpisujú, ako ukazuje vývoj ceny uránu na svetových trhoch. Po počiatočnom prudkom prepade začína tento prvok pomaly naberať na hodnote.
Na zlacnenie o takmer 30 percent z 63,75 na 49 dolárov za libru stačili uránu v New Yorku bezprostredne po zemetrasení v Japonsku a následných problémoch v jadrovej elektrárni Fukušima štyri dni. Včera sa však už libra obchodovala za 58,50 dolára. Treba pritom spomenúť, že v roku 2001 stála libra len 7,10 dolára, no o šesť rokov neskôr vyletela cena na 143 dolárov za libru.
Rozbehnutý biznis
Katastrofa v Japonsku má z globálneho pohľadu reálny dopad len asi na štyri percentá reaktorov. V Japonsku bolo 11 reaktorov odstavených, no 55 je stále v prevádzke. Vo svete v súčasnosti existuje 439 blokov jadrových reaktorov – 34 je v štádiu výstavby, ďalších 86 je objednaných a 223 je dodatočne navrhnutých. V najbližšom období však môže dôjsť pri projekcii nových reaktorov k prehodnoteniu jednotlivých technológií. Existujú totiž už aj pokročilé systémy schopné využívať urán 238 namiesto pracne a nákladne obohacovaného uránu 235, ale aj tórium, ktorého sú na planéte oveľa väčšie zásoby ako uránu.
Aj súčasné jadrové reaktory v elektrárňach sú rôzneho typu – od tlakovodných reaktorov PWR (ruské VVER), varných BWR, ťažkovodných CANDU, plynom chladených Magnox GCR, pokročilých plynom chladených AGR, rýchlych množivých reaktorov FBR až po reaktory typu RBMK a vysokoteplotné HTGR. Vo vývoji sú však už aj takzvané fúzne reaktory či reaktor s postupnou vlnou, ktorý financuje známy miliardár z IT brandže Bill Gates, alebo reaktor MYRRHA, ktorý sa buduje v Belgicku. Nad tóriovými reaktormi sa však vznáša otáznik, ktorý výdatne živia lobisti z uránového priemyslu.
Príťažlivý žltý koláč
Keď sa hovorí o cene uránu, myslí sa tým takzvaný žltý koláč. Uránové bane totiž na trh nedodávajú uránovú rudu, ale 85-percentný uránový koncentrát, známy pod skratkou Uranium 3O8 – žltý koláč, čo je zmes oxidov uránu (U3O8). Ani žltý koláč nie je vhodný ako palivo pre väčšinu moderných jadrových reaktorov. Obsahuje len 0,72 percenta uránu U235 (zvyšok tvorí U238), potrebného k štiepnej jadrovej reakcii. Preto musí žltý koláč prejsť procesom obohacovania, čím vznikne jadrové palivo obsahujúce tri až štyri percentá U235. Takto vzniknuté palivo má podobu drobných peliet, s hmotnosťou sedem gramov.
Podľa informácií Svetovej jadrovej asociácie WNA by do konca roku 2013 malo byť uvedených do prevádzky 48 reaktorov a počas nasledujúcej dekády sa plánuje vybudovať asi 100 jadrových elektrární, z toho 40 v Ázii a 10 v Japonsku. Hoci táto prognóza sa datuje pred udalosti v Japonsku, na svojej aktuálnosti nestráca. Vedci totiž odhadujú, že s narastajúcim dopytom po energii bude svet do roku 2050 potrebovať asi o 900 jadrových elektrární viac ako pracuje v súčasnosti, pričom niektoré staršie elektrárne budú teraz predčasne odstavené.
Vo svete sa pritom vyprodukuje ročne asi 105 miliónov libier uránu, ale už v roku 2007 spotreba vzrástla na 175 miliónov libier – rozdiel sa vyrovnáva uránom z rozobratých jadrových hlavíc. Ročný dopyt po uráne v súčasnosti predstavuje 180 až 190 miliónov libier. Produkcia predstavuje len 130 miliónov. Všetko naznačuje, že v budúcnosti dopyt po uráne podstatne vzrastie a napriek súčasnému poklesu cena stúpne nad 100 dolárov. Investori ho preto označujú ako čierneho koňa medzi komoditami na najbližších päť rokov.
S uránom sa na verejných komoditných burzách neobchoduje. Ak sa chce drobný investor podieľať na vývoji cien uránu, ostáva mu nakupovať akcie ťažobných spoločností, ktorých tržby sa odvíjajú od ceny uránu. Najväčším producentom uránovej rudy je kazašský Kazatomprom, jeho akcie sa však na žiadnej burze neobchodujú. Nasleduje kanadská firma Cameco, tretím z hľadiska objemu vyťaženej rudy je britská spoločnosť Rio Tinto. Jej hlavnou ťažobnou surovinou je ale železná ruda, urán je z hľadiska tržieb pre firmu len okrajovou záležitosťou. Prvé miesto podľa trhovej kapitalizácie a ročných tržieb zaujíma francúzska spoločnosť Areva. Tá sa okrem ťažby uránu venuje aj jeho obohacovaniu, výstavbe jadrových reaktorov a uskladňovaniu vyhoretého paliva.
Ilustračné foto na titulke - Archív
