Účasť dedičov na dedičskom konaní

Dedičské konanie upravuje zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Konanie vedie súd, ktorý následne poverí notára ako súdneho komisára samostatným vedením dedičského konania. Počas konania je notár povinný si zaobstarať údaje potrebné pre zistenie okruhu dedičov ako aj poručiteľovho majetku. Následne upovedomí a predvolá tých, o ktorých sa dôvodne domnieva, že sú dedičmi poručiteľa a tiež ich informuje o možnosti dedičstvo odmietnuť. Výsledkom konania je vydanie osvedčenia o dedičstve alebo uznesenia o dedičstve. Procesná stránka dedičského konania je úzko spätá s hmotnoprávnou úpravou dedičských vzťahov obsiahnutých v zákone č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. V prípade ak poručiteľ nezanechal závet, nastupuje dedenie zo zákona. Zákon upravuje štyri dedičské skupiny, odstupňované v závislosti od príbuzenského vzťahu poručiteľa k jednotlivým dedičom. Tieto skupiny sú vo vzťahu subsidiarity, čo znamená, že druhá skupina dedičov prichádza do úvahy až v prípade, ak neexistujú dedičia z prvej skupiny.

Z toho čo uvádzate, máme za to, po úmrtí sestry, ktorá vlastnila na rodičovskom dome podiel vo výške 1/6, došlo k zákonnému dedeniu priamo v prvej skupine dedičov, v ktorej dedia poručiteľove deti a manžel, a to každý rovným dielom. V prípade ak poručiteľka nemala manžela, dedia rovnakým dielom len jej deti. Poručiteľkina sestra by dedila až v tretej skupine, ktorá však nenastúpi z dôvodu existencie dedičov v prvej skupine. Z týchto príčin pravdepodobne notár v rámci dedičského konania predvolal len dedičov prvej skupiny a z dôvodu rozdelenia celého dedičstva medzi deti poručiteľky, nebolo ani potrebné predvolávať dedičov z ďalších skupín (napr. sestru poručiteľky). Inak by tomu bolo len za situácie, ak by poručiteľka zanechala závet. V takomto prípade by bol notár povinný predvolať na dedičské konanie taktiež všetkých závetných dedičov. Vo Vami opísanom prípade však tomu rozumieme tak, že pre neexistenciu závetu nastúpilo priamo dedenie zo zákona, a preto máme za to, že notár postupoval správne.

Zápis práv k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností upravuje zákon č. 162/1995 Zb. o katastri nehnuteľností. Na podklade osvedčenia o dedičstve alebo uznesenia o dedičstve vykoná príslušná správa katastra zápis vlastníckeho práva záznamom. Čo sa týka Vašej otázky, zákon upravuje povinnosť správy katastra oznámiť vykonanie záznamu tým osobám, ktorých právo k nehnuteľnosti bolo zápisom dotknuté do 15 dní odo dňa zápisu tohto práva do katastra. Zákon nešpecifikuje, ktoré osoby sú zápisom práva k nehnuteľnosti dotknuté, avšak podľa nášho názoru by to mal byť aj spoluvlastník nehnuteľnosti, ako je to aj v prípade sestry, ktorá vlastní 5/6 podiel na rodičovskom dome. Keďže spoluvlastníkom vyplývajú zo spoluvlastníctva spoločnej veci práva aj povinnosti (napríklad sú obaja oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci, v prípade prevodu spoluvlastníckeho podielu jedným zo spoluvlastníkov má druhý spoluvlastník predkupné právo k tomuto podielu), máme za to, že práva jedného spoluvlastníka môžu byť jednoznačne dotknuté zmenou druhého spoluvlastníka. V praxi sa však môže stať, že správy katastra majú na túto otázku iný názor ako aj to, že nedodržia 15-dňovú lehotu určenú na informovanie dotknutých osôb o vykonaní záznamu. Odporúčali by sme kontaktovať príslušnú správu katastra v tejto veci, aj keď nie je zaručené, že takýto postup tento proces urýchli.