Tri banky jemne zlacnili hypotéky. Razantnejší pokles blokuje nezodpovedná politika vlády

Finančné domy koncom apríla opäť zabojovali o nových klientov miernym zlacňovaním hypoték. O niekoľko desatín percentuálneho bodu klesli sadzby v UniCredit Bank, Poštovej banke a VÚB banke. Najlepšie trhové ponuky sa v súčasnosti pohybujú okolo hranice 3,5 percenta. Zmena ponúk dvoch menších a jednej väčšej banky ukazuje, že na domácej finančnej scéne opäť prichádza k tvrdej súťaži o klientov a veľkí hráči takmer okamžite reagujú na ponuky tých menších.

Napriek tomu priemerný úrok klesá len mierne. Od júna 2024 do februára 2025 sa znížil zo 4,23 percenta na 3,84 percenta. Slovenské hypotéky sú aktuálne piate najdrahšie v eurozóne. Najviac, až 4,38 percenta, si pýtajú banky v Lotyšsku a najmenej, len 1,84 percenta, na Malte. Ak by domáce banky ponúkali úvery na bývanie aspoň za priemerné úroky, Slováci by platili ročný úrok 3,33 percenta a mali by mesačné splátky nižšie o desiatky eur.

Hypotéka na 30 rokov vo výške 200-tisíc eur s ročnou úrokovou sadzbou 4,23 percenta predstavuje mesačnú splátku 982 eur. Ak by sa úroková sadzba znížila na 3,84 percenta, mesačná splátka by klesla na 937 eur. Pri poklese úroku na priemernú úroveň eurozóny by dlžník mesačne ušetril 45 eur, čo v priebehu roka znamená úsporu až 540 eur.

Vina politikov

Banky za drahé slovenské hypotéky nemôžu. V minulosti dokázali v rámci konkurenčného boja znížiť sadzby na najnižšie hodnoty v eurozóne. V súčasnosti však narážajú na nezodpovedné hospodárenie štátu. Dlhodobo vysoké deficity zvýšili rizikové prirážky slovenských dlhopisov, pričom desaťročné cenné papiere mali vo februári 2025 priemerný úrok 3,51 percenta.

Finančné domy takmer vždy požičiavajú štátu lacnejšie než jeho občanom. Riziko nevrátenia úveru je totiž pri ľuďoch vyššie. Štát má možnosť v krajnom prípade znížiť výdavky, zvýšiť dane a dostať deficit na požadovanú úroveň troch percent. Súčasná koalícia však trvá na dlhodobo neudržateľnom výdavku v podobe trinásteho dôchodku a zároveň sa čoraz hlasnejšie ozývajú požiadavky na zrušenie transakčnej dane.

Minister športu Rudolf Huliak chce „tvrdšie udrieť na automobilky“, ktoré už teraz platia najvyššie firemné dane v regióne a čelia problémom s 25-percentnými americkými clami. Prípadné zvýšenie daní by bolo zaručeným receptom na zrušenie plánovaných investícií a štart prepúšťania.

Koalícia s veľkou pravdepodobnosťou bude pokračovať v konsolidácii aj budúci rok. Na základe doterajších skúseností však zrejme zle a pomaly. Výsledkom bude len pomalé zlacňovanie hypoték v čase rýchleho poklesu úrokových sadzieb v eurozóne.

Kam klesnú sadzby