- Počul som, že ak zamestnávateľ nevyplatí mzdu svojim zamestnancom, môže to byť trestný čin. Je to pravda? Odkedy sa už zamestnávateľ dopúšťa trestného činu? Je to podmienené nejakou výškou dlhovaného objemu peňazí? Na koho by sme v takomto prípade ako zamestnanci (dvaja) mohli podať žalobu?
Je to pravda. Trestný zákon (zákon č. 140/1961 Zb.) v § 248a od roku 1999 upravuje skutkovú podstatu trestného činu nevyplatenia mzdy a odstupného.
Konkrétne hovorí, že sa tohto trestného činu dopustí ten, kto ako štatutárny orgán alebo prokurista právnickej osoby alebo ako fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nevyplatí svojmu zamestnancovi mzdu, plat alebo inú odmenu za prácu, náhradu mzdy alebo odstupné, na ktorých vyplatenie má zamestnanec nárok, v deň ich splatnosti, hoci v tento deň mal finančné prostriedky na ich výplatu.
Žalovať je možné osobu, ktorá vykonáva pôsobnosť štatutárneho orgánu alebo prokuristu firmy, alebo fyzickú osobu podnikateľa. Musí byť však preukázané ich úmyselné zavinenie, že v deň splatnosti jednotlivých nárokov mal finančné prostriedky k dispozícii na ich vyplatenie, ale nevyplatil ich. Okrem toho musí byť preukázané, že zamestnanec na nevyplatenú mzdu, prípadne ostatné zmluvné náležitosti mal nárok.
Pokiaľ ide o sumu peňazí, na ktorú sa pýtate, Trestný zákon neohraničuje naplnenie trestného činu nevyplatenia mzdy a odstupného nijakou hranicou či finančnou sumou.
Určité finančné hranice však uvádza v treťom až piatom odseku § 248a ako priťažujúcu okolnosť odôvodňujúcu uložiť prísnejší trest v závislosti od miery spôsobenej škody. Odňatím slobody až na päť rokov je tak možné potrestať zamestnávateľa, ktorý spôsobom uvedeným v § 248 ods. 1 spôsobí väčšiu škodu, čo znamená škodu rovnajúcu sa 20-násobku minimálnej mesačnej mzdy (130 tisíc korún).
Na dva až osem rokov je možné odsúdiť zamestnávateľa, ktorý takto spôsobí značnú škodu vo výške 100-násobku minimálnej mzdy (650 tisíc korún) a na päť až dvanásť rokov možno odňať slobodu tomu, kto spôsobí škodu veľkého rozsahu – rovnajúcu sa 500-násobku minimálnej mzdy (3 250 000 korún).
Podľa Zákonníka práce však z dôvodu nevyplatenia mzdy môžete rovnako so zamestnávateľom okamžite skončiť pracovný pomer. Paragraf 69 ods. 1 písm. b tak umožňuje zamestnancovi konať vtedy, ak mu zamestnávateľ nevyplatil mzdu alebo náhradu mzdy, alebo ich časť do 15 dní po uplynutí jej splatnosti.
