Výnosnosť predaja majetku v konkurzoch na Slovensku nedosahuje ani desať percent jeho účtovnej hodnoty. Výťažnosť majetku z konkurznej podstaty závisí najmä od jeho štruktúry, technického stavu, energetickej náročnosti a ďalších kritérií na jeho použitie v prípadnej ďalšej podnikateľskej činnosti.

Čo ťažko niekto kúpi

„Nie je jednoduché vôbec predať na cudzích pozemkoch postavené objekty poľnohospodárskych družstiev, do ktorých sa 30 rokov neinvestovala ani koruna,“ konštatujú na základe vlastných skúseností konkurzné sudkyne Blažena Hirnerová a Tatiana Hanečková.

To isté podľa nich platí pre zdevastované, rozkradnuté alebo megalomansky vybudované objekty socialistických prevádzkových budov a fabrík, ktoré sú energeticky náročné a technicky zastarané.

A do tretice je ťažké predať prastaré technologické zariadenie, výrobky či zásoby z čias rozkvetu RVHP, evidované vo vysokých zostatkových hodnotách, prípadne ocenené vysokými „vyhláškovými“ cenami.

V súčasnosti sa najviac využíva inštitút predaja majetku úpadcu vcelku, čo je podľa podpredsedníčky Krajského súdu v Bratislave Eleny Ondrišovej aj úmyslom zákona.

„Je výhodnejšie, ak sa majetok predá vcelku alebo vo funkčných celkoch. Nový majiteľ potom môže ďalej podnikať. Keby sa rozpredával po častiach, v konkurznej podstate by mohlo zostať veľa nepredajného majetku, čo by uzatvorenie konkurzu komplikovalo,“ konštatuje.

Zelená domácemu kapitálu

To však najmä pri veľkých konkurzoch značne zužuje počet záujemcov, ktorí si takúto investíciu môžu finančne dovoliť. „Vláda podporuje zahraničných investorov. Pre nich je často výhodnejšie postaviť fabriku na zelenej lúke. Dostanú zadarmo inžinierske siete, pozemky. Prečo by teda platili za majetok úpadcu, do ktorého by aj tak museli investovať,“ hovorí generálny riaditeľ PPS Detva Holding, a.s., Detva v konkurze Igor Chrapáň.

Zahraničné spoločnosti sa sústreďujú len na lukratívnejšie výroby, ako bol napríklad monopolný výrobca obalového skla Skloobal, a.s., Nemšová. Jeho majetok kúpil v konkurze švajčiarsky koncern Vetropack.

Investorov odrádza aj dubiózny majetok úpadcov. „V konkurzoch sa iba sporadicky vyskytuje majetok, ktorý možno bez ďalších investícií využívať na jeho konkrétny účel,“ hovorí B. Hirnerová. Nezanedbateľnou podmienkou speňaženia majetku je podľa nej aj kúpna sila fyzických osôb, ktoré by mohli využiť rôzny drobný majetok, ale aj podnikateľov.

Počet vybavených prípadov konkurznej agendy
1999 2000 2001 2002
Konkurzy 1 289 1 547 2 177 2 452
Vyrovnania 4 4 11 26
Zdroj: Ministerstvo spravodlivosti SR

Zelenú tak majú domáce kapitálovo silné spoločnosti, ktoré profitujú z rozpredávania majetku. Pokračujú tým vlastne v činnosti správcu, ale výnosy už neplynú do konkurznej podstaty.

Odlievanie majetku

Často sa však k svojmu pôvodnému majetku, ale očistenému o záväzky, dostáva aj pôvodný dlžník. Ak sa mu to podarí víťazstvom v ponukovom konaní, legislatíva je naňho prikrátka.

Elena Ondrišová: „Sudca iba dohliada, aby konkurzný správca konal v intenciách veriteľov.“„Pôvodný dlžník, samozrejme, získava majetok prostredníctvom inej osoby. Táto skutočnosť vyjde najavo až následne, pretože z ponúk záujemcov o kúpu majetku vôbec nie je zrejmá,“ konštatuje B. Hirnerová.

Svoje šance zvyšuje pôvodný vlastník aj tým, že ešte pred vyhlásením konkurzu získa kľúčové časti majetku odkúpením či exekúciou. O zvyšok zväčša nie je záujem, a preto si môže dovoliť podať nízku ponuku. Nezriedka sa však z podniku odleje aj všetok využiteľný majetok.

Bývalý vedúci oddelenia aproximácie práva Ministerstva spravodlivosti SR Miroslav Gavalec poukazuje na približne 1 400 prípadov, v ktorých súd musel zamietnuť konkurz pre nedostatok majetku dlžníka. „Je jednoznačné, že pri svojich predchádzajúcich aktivitách musel podnikateľ majetok mať. Jeho hodnota začala klesať neskôr, či už z dôvodov podnikateľskej straty, manka alebo tunelovania, ktoré sa v konečnom dôsledku prejaví v ukrátení veriteľov.“

Ako pripomína B. Hirnerová, podnikatelia často pred zdĺhavou, procesne a finančne náročnou likvidáciou spoločnosti radšej zvolia podanie návrhu na konkurz. To stojí 10-tisíc korún ako preddavok na predbežného správcu. „Tvrdý, až kriminalizujúci pohľad na rozhodnutie o zamietnutí konkurzu pre nemajetnosť dlžníka nepovažujeme vždy za objektívny,“ hovorí.

Odporovanie úkonov

Sudca ani súd nemôžu v žiadnom prípade efektívne vplývať na návrat majetku do konkurznej podstaty, keďže zo zákona mu vyplývajú diametrálne odlišné povinnosti. Správca konkurznej podstaty má možnosť odporovať úkony do troch rokov pred vyhlásením konkurzu. Incidenčné žaloby však konkurzy spomaľujú. Príkladom je niekoľko rokov sa vlečúci spor medzi správcami ZTS TEES Martin a jej následníckej spoločnosti, do ktorej sa majetok prelial v réžii majoritného akcionára DMD Holdingu.

Podpredseda Združenia konkurzných správcov Slovenska Kamil Beresecký pracuje ako člen tímu na rekodifikácii zákona. Prikláňa sa k tomu, aby právo odporovať zostalo zachované. „Je totiž najmä v záujme konkurzných veriteľov, aby rozsah majetku, ktorý sa dostáva do konkurznej podstaty, bol určený aj s prihliadnutím na to, čo bolo pred vyhlásením konkurzu z majetku úpadcu odstránené na základe právnych úkonov dlžníka, úmyselne ukracujúcich uspokojenie pohľadávok konkurzných veriteľov,“ konštatuje.

Výsledkom by malo byť, že všetko, o čo sa odporovateľným právnym úkonom dlžníkov majetok znížil, sa musí vrátiť do podstaty. Ak to nie je možné, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

Pasívni veritelia Ani to však na uspokojenie veriteľov nemusí postačovať. Konečný účet určí nielen kupec majetku, ale aj náklady správcu súvisiace s vedením konkurzu. Cenu majetku stanovujú súdni znalci. Vyhlášky sú koncipované široko, a tak ten istý majetok možno oceniť inak napríklad na daňové účely alebo potreby ručenia v banke. Znalecká cena však slúži len ako pomocné kritérium pre rozhodovanie veriteľov.

Tí takmer výlučne preferujú predaj mimo dražby. „Pri speňažovaní konkurznej podstaty mimo dražby môžu veritelia prostredníctvom schváleného plánu speňaženia primerane upraviť postup správcu pri speňažovaní, pri predaji dražbou viac-menej nemajú žiadne oprávnenia,“ vysvetľuje advokát Marek Ďuran.

Okrem toho sa majetok za znaleckú cenu podarí predať iba zriedkavo. Uskutočňujú sa ďalšie kolá, v ktorých si veritelia stanovujú najnižšiu akceptovateľnú hranicu. Návrh plánu speňaženia majetku úpadcu s ohľadom na jeho štruktúru vyhotovuje správca konkurznej podstaty a schvaľuje ho schôdza konkurzných veriteľov. „Špekulácie o tom, aká forma speňažovania je výhodnejšia, treba považovať za nenáležité úvahy o ničom,“ tvrdí B. Hirnerová.

Poukazuje aj na to, že veritelia spravidla pre nezáujem nevolia ani veriteľský výbor. Ten má možnosť dohliadať na činnosť správcu, a teda aj na spôsob speňažovania. Ak to nerobí, súd mu to prikázať nemôže.

Foto – Miro Nôta