Požiadavky, ktoré prináša pre podnikateľov ostatná novela Obchodného zákonníka (OBZ) účinná od začiatku tohto roka, sa prenesú aj na osem slovenských registrových súdov. Podľa podpredsedu Okresného súdu v Banskej Bystrici Petra Hullu zvýšenú aktivitu dosiaľ nebadať.
Obchodný zákonník pozná po novom zbierku listín, do ktorej budú musieť odovzdať dokumenty všetci podnikatelia zapísaní v obchodnom registri. Listiny, ktoré musí firma uložiť do zbierky listín, konkrétne vymenúva § 28a kódexu obchodného práva. Právnická osoba bude povinná zverejniť spoločenskú zmluvu, zakladateľské listiny, účtovnú závierku, výročnú správu, audítorskú správu či iné zmeny, ktoré odsúhlasilo valné zhromaždenie.
V prípade likvidácie bude v zbierke založená konečná správa likvidátora vrátane dátumu ukončenia likvidácie. Vo verejne prístupných listinách budú aj znalecké posudky, zmluvy o splynutí alebo zlúčení pri fúziách obchodných spoločností či projekt rozdelenia spoločnosti.
Vyhláška zatiaľ nie je
Pokiaľ ide o vedenie zbierky listín registrovými súdmi, Obchodný zákonník predpokladá, že Ministerstvo spravodlivosti SR rozvedie zákon detailnejšie vo vykonávacom právnom predpise.
Minister spravodlivosti SR Ján Čarnogurský sa na konci minulého roka pre TREND vyjadril, že jeho rezort by mal túto vyhlášku „s najväčšou pravdepodobnosťou vydať do konca roka“ tak, aby nadobudla účinnosť spolu s novelou Obchodného zákonníka. Dosiaľ však táto vyhláška v Zbierke zákonov SR zverejnená nebola.
V zvýšenom rozsahu sa novela zákonníka venuje aj zvyšovaniu základného imania, keď spresňuje povinnosti, za akých predpokladov sa môže uskutočniť. Každé rozhodnutie sa musí zaradiť do verejne prístupnej zbierky listín. Komerčný právnik Alexander Škrinár pripúšťa, že keby niektorá náležitosť chýbala, zvyšovanie môže byť spochybnené.
Práve zvyšovanie základného imania bude podľa A. Škrinára kameňom úrazu vtedy, keď sa stanovy dostanú do rozporu s novelizovaným Obchodným zákonníkom. Doteraz totiž stanovy mohli upravovať postup pri zvyšovaní základného imania, teraz ho zákon taxatívne vymedzuje. Vklad do základného imania musí byť napríklad oceniteľný, pričom znalecké posudky budú tiež súčasťou zbierky listín.
V súlade so zákonom musia byť aj staré stanovy, ktoré sa podľa novely musia dopracovať tak, aby sa zladili s platným právnym stavom. Podľa A. Škrinára v tom nemožno vidieť retroaktívny účinok, pretože to z hľadiska založenia spoločnosti nemá žiadny vplyv. Zmena je však nevyhnutná preto, aby bolo podľa čoho konať v budúcnosti.
Nezameniteľnosť obchodného mena
Pri zladení stanov s platným znením zákonníka sú podľa A. Škrinára dve možnosti – buď podľa zákona všetko taxatívne vymenovať alebo iba do stanov umiestniť odvolávku na zákon. Predpokladá, že práve tento nedostatok sa dotkne väčšiny existujúcich spoločností.
A. Škrinár za nedostatok považuje, že kým pri upisovaní nových akcií sa upisovanie považuje za riadne ukončené, ak sa upíše aspoň 30 % akcií, kombinované upisovanie pozostávajúce z upisovania čiastočne z vlastných a čiastočne z externých zdrojov musí byť celé.
Na zmenu listín bude vplývať aj požiadavka Obchodného zákonníka, ktorá by mala zamedziť tomu, aby viacero rôznych spoločností malo rovnaký názov. Novela zákonníka totiž vyžaduje, aby obchodné mená spoločností boli nezameniteľné.
Na odlíšenie pri rovnakom obchodnom mene pri právnickej osobe nestačí rozdielna právna forma. Pri fyzickej osobe naopak stačí iné miesto podnikania. Ak má v rovnakom mieste podnikania viacero podnikajúcich fyzických osôb rovnaké meno a priezvisko, musí osoba, ktorá začala podnikať neskôr, doplniť svoje obchodné meno tak, aby bolo odlíšiteľné.
Podnikateľ je tiež povinný uvádzať v praxi obchodné meno spolu s dodatkom označujúcim jeho súčasný právny stav, najmä s dodatkom „v likvidácii“, „v konkurze“ alebo „vo vyrovnaní“.
