Pôžička a výpožička nie sú ekvivalentné termíny

V praxi si občania, ale aj podnikatelia často mýlia pojmy pôžička a výpožička. Niektorí sa dokonca domnievajú, že ide o ekvivalentné termíny. Nie je to však tak. Medzi pôžičku a výpožičku nemožno dať znamienko rovnosti. Zmluvou o pôžičke veriteľ prenecháva dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje po uplynutí dohodnutej doby vrátiť veci rovnakého druhu. Zmluvou o výpožičke vznikne vypožičiavateľovi iba právo vec po dohodnutú dobu bezplatne užívať. Zmluva o pôžičke je upravená v § 657 a § 658 Občianskeho zákonníka (OZ) v platnom znení, zatiaľ čo právna úprava zmluvy o výpožičke je obsiahnutá v ustanoveniach §§ 659 až 662 OZ.

Pri pôžičke ide o prenechanie vecí určených podľa druhu a možnosť ich užívania je široká, zahŕňa napríklad aj spotrebovanie. Preto je tu otázka užívania vypustená, na rozdiel od zmluvy o výpožičke, kde dominantnou je práve užívanie a vrátenie tej istej veci. Pri pôžičke sa zásadne vracia iná, avšak druhovo rovnaká vec s tou, ktorá bola požičaná.

Podnikateľský nájom hnuteľných vecí

V tejto súvislosti sa žiada upozorniť, že Občiansky zákonník pozná v § 721 až § 723 aj ustanovenia o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí. Rozdiel medzi týmto typom nájmu a výpožičkou treba vidieť v tom, že vypožičanie individuálne určenej veci je bezplatné. To sa už nedá povedať o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí, za ktorý už nájomca platí dohodnuté nájomné.

Zmluva o pôžičke je neformálnou zmluvou. Znamená to, že sa dá uzatvoriť aj ústne. V praxi však možno odporučiť písomné uzatvorenie zmluvy, pretože často sa stáva, že len „to, čo je napísané, platí“. V prípadnom súdnom konaní sa len ťažko dokazujú ustanovenia, ktoré si zmluvné strany dohodli len ústne.

Podstatné časti zmluvy o pôžičke sa týkajú určenia veci. Môže ísť iba o hnuteľné veci, ktorými sú aj peniaze. V praxi sa zmluvou o pôžičke budú požičiavať najmä peniaze. Môže však ísť aj o iné veci, ako je krmivo či stavebný materiál. Pôžička sa môže uzavrieť tak medzi fyzickými osobami, ako aj právnickými osobami. Ak však ide o konanie, ktoré má podnikateľský charakter, ustanovenia Občianskeho zákonníka sa neuplatňujú. Do hry potom vstupuje Obchodný zákonník.

Druhou relevantnou zložkou zmluvy o pôžičke je doba, na ktorú sa vec požičiava. Táto náležitosť však nemusí byť bezpodmienečne súčasťou zmluvy. Ak v zmluve nebola dohodnutá doba plnenia, použijú sa všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o splnení dlhu a zániku záväzkov.

Zo znenia § 658 OZ vyplýva, že pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky a pri nepeňažnej pôžičke sa možno namiesto úrokov dohodnúť na plnení primeraného väčšieho množstva alebo vecí lepšej akosti. Pritom ide o spravidla veci toho istého druhu. Ak sa teda požičia stavebný materiál, tento musí dlžník veriteľovi aj vrátiť.

Zmluva o výpožičke

Tak úroky pri peňažnej pôžičke, ako aj plnenie pri nepeňažnej pôžičke treba dohodnúť. Podľa povahy veci však nie sú vylúčené ani tzv. konkludentné dohody. Znamená to, že dlžník mlčky zaplatí dlžný tovar vo väčšom množstve alebo lepšej kvalite bez toho, aby o tom bola zmienka v zmluve o pôžičke.

V zmluve o výpožičke vystupujú dve zmluvné strany – požičiavateľ a vypožičiavateľ. Treba zdôrazniť, že zmluva sa vzťahuje iba na bezplatné vypožičanie individuálne určenej veci. Ani v tomto prípade zákon výslovne nevyžaduje, aby vypožičaná vec bola vo vlastníctve toho, kto ju požičiava. Čo sa týka stanovenia doby, na ktorú sa zmluva uzatvára, platí to isté čo pri pôžičke. Zmluvu o výpožičke možno uzavrieť aj neformálnym spôsobom – ústne.

Požičiavateľ je povinný odovzdať vec vypožičiavateľovi v stave spôsobilom na riadne užívanie. Ustanovenie § 617 OZ platí primerane aj pre užívanie veci pri výpožičke. Ak treba, aby sa pri užívaní veci zachovali osobitné pravidlá, najmä ak sa užívanie riadi návodom alebo je upravené technickou normou, je predávajúci povinný kupujúceho s nimi oboznámiť, ibaže ide o všeobecne známe pravidlá. Ak predávajúci nesplní túto povinnosť, je povinný nahradiť kupujúcemu škodu, ktorá z toho vznikla. Ide tu o dve povinnosti požičiavateľa. Vec musí odovzdať v stave spôsobilom na riadne užívanie. Navyše má k tejto veci informačnú povinnosť. Ak si tieto dve povinnosti, prípadne jednu z nich nesplní, musí nahradiť škodu, ktorá tým vznikla.

Rozdiel je vo vlastníctve

Rozdiel medzi pôžičkou a výpožičkou je aj v otázke vlastníctva. Pri výpožičke zostáva vlastníctvo veci tomu, kto ju požičal. Vracia sa individuálne určená, čiže totožná vec. Pri pôžičke veriteľ vlastne stráca vlastníctvo k požičanej veci a zostáva mu nárok odvíjajúci sa zo záväzku.

Vypožičiavateľ má vec užívať riadne a v súlade s účelom, ktorý sa v zmluve dohodol, alebo ktorému obvykle slúži. Zároveň má povinnosť chrániť vec pred poškodením, stratou alebo zničením. Na vypožičiavateľa však neprechádza zodpovednosť za poškodenie, stratu alebo zničenie, ide len o zvýšenú zodpovednosť za starostlivosť o ochranu vypožičanej veci. Je povinný urobiť všetko, čo možno od neho rozumne očakávať, aby k takým následkom nedošlo.

Vypožičiavateľ nesmie v zásade prenechať vec na užívanie inej osobe. V zmluve o výpožičke si však obaja partneri môžu dohodnúť odlišnú úpravu. Vec musí vrátiť, len čo ju nepotrebuje. Inak ju musí vrátiť najneskôr do konca určenej doby zapožičania.

Požičiavateľ však môže požadovať vrátenie veci aj pred skončením dohodnutej doby zapožičania, ak vypožičiavateľ neužíva vec riadne alebo ju užíva v rozpore s účelom, na ktorý slúži.

Na rozdiel od pôžičky predmetom zmluvy o výpožičke môžu byť aj nehnuteľné veci. Nehnuteľnosť sa v takom prípade vypožičia zadarmo. Inak by išlo o nájomnú zmluvu.

Autor je spolupracovníkom TRENDU.