- Som fyzická osoba podnikateľ. Kúpil som pozemok ako súkromná osoba – občan. Teraz som sa rozhodol, že tento pozemok budem využívať na vlastnú podnikateľskú činnosť. Môžem formou zmluvy o prenájme ako občan prenajímať tento pozemok sám sebe ako fyzickej osobe – živnostníkovi za účelom zriadenia skládky materiálu? Nie je to v rozpore s nejakým zákonom?
Fyzická osoba živnostník nemôže byť nájomcom seba samého ako prenajímateľa v pozícii súkromnej osoby. Išlo by o určitú schizofréniu, právne rozdvojenie jednej a tej istej fyzickej osoby, čo je neprípustné.
Podnikajúca fyzická osoba sa z hľadiska uzatvárania zmlúv nemôže diferencovať osobitne na živnostníka a na občana súkromnú osobu. Aj z hľadiska zodpovednosti za záväzky z podnikateľskej činnosti ide len o jedinú tú istú fyzickú osobu.
V tom práve spočíva riziko podnikania na živnosť. To platí pri dlhoch živnostníka, za ktoré zodpovedá celým svojím majetkom a dokonca aj majetkom patriacim do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Odpoveď na vašu otázku, či môžete ako občan v postavení prenajímateľa uzavrieť nájomnú zmluvu na nájom pozemku sám so sebou ako fyzickou osobou podnikateľom v pozícii nájomcu, je nie. Priečilo by sa to logike celej právnej úpravy zmluvných vzťahov.
Každá zmluva totiž musí mať aspoň dve odlišné zmluvné strany. Pri nájomnej zmluve je to prenajímateľ a nájomca.
Pri posudzovaní načrtnutého modelu by ste vy ako jedna a tá istá fyzická osoba boli zároveň v postavení oboch zmluvných strán. Tento zmluvný model minimálne obchádza § 663 Občianskeho zákonníka, ktorý štartuje právnu úpravu nájomnej zmluvy.
A právny úkon vykonaný v rozpore so zákonom alebo obchádzajúci zákon je neplatný. Ak by ste teda uzavreli takúto nájomnú zmluvu, bola by neplatná.
Z praxe poznám podobný prípad, kedy si občan sám sebe ako podnikateľovi prenajal nebytové priestory, v ktorých mal zriadenú prevádzkareň. Nájomné si dokonca dal do daňových výdavkov.
Daňový úrad mu na to prišiel a zaplatené nájomné z daňových výdavkov vyčiarkol. Treba povedať, že oprávnene. Podnikateľ dokonca žaloval právoplatný dodatočný platobný výmer daňovou žalobou na súde.
Vznikol z toho daňový judikát, v ktorom dal súd za pravdu daniarom práve s poukazom na právnu schizofréniu takto uzatvorenej nájomnej zmluvy.
Možno vás pomýlil právny režim eseročiek.
Ak by ste si založili napríklad jednoosobovú spoločnosť s ručením obmedzeným, tá by si od vás ako fyzickej osoby mohla pozemok prenajať. Tento model je v praxi pomerne bežný. V takom prípade totiž ide o dva odlišné právne subjekty na strane prenajímateľa a nájomcu, ktoré majú odlišné IČO (identifikačné číslo osoby) a DIČ (daňové identifikačné číslo).
