Najbohatším ľuďom v USA sa z aprílových turbulencií na akciovom trhu dvíha žalúdok - takýmto tempom o peniaze už dlho neprichádzali. Druhá stránka mince však je, že klesajú z rekordných úrovní.
Rok 2024 pre najbohatšie rodiny, ktorých väčšinu majetku tvorí vlastníctvo akcií, znamenal rekordnú žatvu. Jeden bilión dolárov zarobilo devätnásť najbohatších rodín a to je viac, ako je veľkosť ekonomiky Švajčiarska.
Ide pritom o zlomok populácie - len 0,00001 percenta USA. Ešte v roku 1982 vlastnil takýto zlomok populácie (vtedy to bolo jedenásť rodín) 0,1 percenta celého majetku USA. V roku 2023 to bolo už 1,2 percenta. Za jeden jediný rok však ich podiel na celom majetku USA skočil na 1,8 percenta, teda na 2,6 bilióna dolárov. Takýmto tempom ešte najbohatšie rodiny sveta nikdy nezarábali.
Po storočí stagnácie prišiel skok
Za storočie medzi rokmi 1913 a 2013 sa podiel na bohatstve najbohatšieho zlomku populácie nijako výrazne nemenil. V roku 1913 vlastnili 0,85 percenta celého bohatstva, na konci osemdesiatych rokov vlastnili len 0,2 percenta celého bohatstva. Technologická mánia ich rýchlo vrátila do hry, a zrazu držali takmer jedno percento majetku celej krajiny. Finančná kríza im následne polovicu majetku zobrala. Počas poslednej dekády však hrajú úplne inú ligu a držia dvojnásobný podiel oproti maximám za predchádzajúce storočie.
Od roku 1990 bohatli všetky vrstvy obyvateľstva USA, ale najbohatší bohatli najrýchlejšie. Za posledné dva roky zaznamenal index S&P 500 najlepší výkon za posledných dvadsaťpäť rokov. A medzi najbohatšie rodiny patria tie, ktoré vlastnia najväčšie podiely technologických gigantov, ktorých hodnota rástla ešte rýchlejšie než index S&P 500. Ide o rodinu Elona Muska, Jeffa Bezosa, Marka Zuckerberga či Billa Gatesa. Pripája sa rodina Warrena Buffetta či private equity investora Stephena Schwarzmana.
Privátna banka skupiny JPMorgan Chase odhaduje, že v USA minulý rok žilo takmer 2-tisíc miliardárov. Ešte v roku 2021 to bolo len 1 400. V roku 2023 vlastnilo jedno percento domácností približne 31 percent celého majetku USA. Pre porovnanie, vo Veľkej Británii to bolo 21,3 percenta, vo Francúzsku 27,2 percenta a v Nemecku 27,6 percenta.
Keď miliardár platí menej ako sekretárka
Koncentrácia bohatstva medzi najbohatšími volá po vyššom zdanení. V závere roka 2024 vlastnilo percento najbohatších Američanov vyše 30 percent celého majetku USA, horných desať percent vlastnilo dve tretiny celého majetku a horných päťdesiat percent takmer všetko - až 97 percent celého majetku.
Demokratický kandidát na prezidenta Bernie Sanders v roku 2019 navrhoval, aby miliardári podporovali charitu alebo financovali niektoré vládne programy a mohli sa tak vyhnúť novej miliardárskej dani. Okrem toho chcel zaviesť daň z nerealizovaného kapitálového výnosu. Voľby nevyhral.
Americký daňový systém je už teraz progresívny a najbohatší platia najvyššie sadzby dane. A platia aj najvyšší podiel daní zo všetkých, avšak daňový systém im umožňuje si dane optimalizovať. Zákony platia pre každého rovnako, ale bohatší vďaka nim ušetria na daniach najviac.
Na prvý pohľad to vyzerá zložito, ale v skutočnosti tomu tak nie je. Warren Buffett či Bill Gates sa už pred rokmi pripojili do debaty o zdanení najbohatších a majú na to jasný názor: bohatší platia vzhľadom na svoj majetok nižšie dane než chudobní. Preto by mali platiť vyššie dane.
Iní, vrátane súčasného prezidenta Donalda Trumpa, si myslia, že vyššie dane iba vyženú bohatých preč z USA a štát v konečnom dôsledku utrpí. Tak či onak, obrovské deficity vlády a rekordné tempá prírastu majetku najbohatších rodín vytvárajú nerovnováhu, ktorej riešenie nie je možné donekonečna odsúvať.
Washington bude musieť nájsť kompromis medzi tým, aby dane netrestali úspešných a pracovitých, a tým, aby miliardár neplatil nižšiu efektívnu daň ako jeho sekretárka. To je totiž presne prípad, ktorý opísal Warren Buffett. Z jeho príjmu platil daň 17,4 percenta, zatiaľ čo jeho sekretárka 35,8 percenta, pretože inak sa zdaňuje kapitálový príjem a inak sa zdaňuje príjem zo závislej činnosti.
