Meď pre štrajk zdražela

Ďalšie obmedzenia realizovali napríklad Irak a Kuvajt. Napriek tomu cena ropy dramaticky nerastie. Zásoby ropy v USA sa dokonca zvyšujú, na čom má nemalý podiel otváranie odstavených vrtov na bridlicovú ropu.

Jeden čihí – druhý hota

Ako zverejnila Organizácia krajín vyvážajúcich ropu (OPEC), obmedzila produkciu v januári viac, než sa predpokladalo. Denná ťažba kartelu klesla o 890-tisíc barelov na 32,1 milióna barelov (1 barel = 159 litrov). V januári znížilo ťažbu aj Rusko, a to o 120-tisíc barelov denne na 11,2 milióna barelov. Ešte nikdy v histórii OPEC takto takmer príkladne nedodržiaval dohodu o znížení ťažby. Analytici odhadujú plnenie až na 90 percent.

Lenže rovnaké správy neprichádzajú spoza Atlantiku. Počet vrtov zameraných na prieskum ložísk ropy a zemného plynu v USA znovu stúpol o 12 na 741. Pred rokom bolo v USA aktívnych iba 541 vrtov. Informovala o tom houstonská spoločnosť Baker Hughes Inc., ktorá poskytuje služby na ropných poliach. Firma uviedla, že 591 vrtov bolo zameraných na prieskum ložísk ropy a prostredníctvom 149 vrtov sa skúmali ložiská zemného plynu. Jeden vrt bol zmiešaný. Najviac sa počet nových vrtov zvýšil v Texase, a to o sedem, a v Novom Mexiku, kde pribudli štyri vrty.

Kartel sa koncom vlaňajška dohodol s dôležitými producentmi mimo OPEC na obmedzení ťažby, aby zvýšil ceny čierneho zlata, čo sa aj podarilo. Priemerná cena ropy OPEC dosiahla v januári 52,4 dolárov (49,30 eura) za barel, čo bolo najviac za 1,5 roka. OPEC zvýšil pre tento rok prognózu dopytu o 35-tisíc na 95,8 milióna barelov denne.

Zásoby stúpajú

Na začiatku minulého týždňa cena ropy klesala aj pre správy, že zásoby ropy v USA znovu stúpli a informácie o oslabovaní rastu dopytu po komodite v Číne. Americký ropný inštitút (API) zverejnil odhady, podľa ktorých sa zásoby ropy v USA do 3. februára zvýšili až o 14,2 milióna barelov, hoci ekonómovia odhadovali, že rast dosiahne len 2,5 milióna barelov. A podľa odhadov agentúry Reuters vzrástol dopyt Číny po rope v minulom roku najslabším tempom za minimálne ostatné tri roky. V rokoch 2014 a 2015 rástol dopyt Číny po rope o 3,8 a 3,1 percenta, no v lani to bolo už len o 2,5 percenta. Cena severomorskej ropnej zmesi Brent s aprílovým kontraktom klesla do po týchto správach na 54,80 dolárov (51,33 eura) za barel.

V strede týždňa na sa však ropa spamätala po informáciách o zvýšení dovozu čierneho zlata do Číny. V januári stúpol medziročne o 27,5 percenta napriek obmedzeniam vo výrobe, ktoré spôsobili oslavy nového lunárneho roka. To signalizuje opätovný vysoký dopyt po komodite na čínskom trhu.

Na začiatku tohto týždňa sa obchodoval barel Brentu za 55,59 dolárov a barel ľahkej americkej ropy (WTI) za 52, 93 dolárov.

Vojna o ropu sa len začína

Vo svojej nedávnej správe spoločnosť BP naznačila, že v najbližších dekádach očakáva boj nízkonákladových producentov o navýšenie trhového podielu predtým, ako definitívne dôjde k dosiahnutiu stropu dopytu po rope. Rozvoj obnoviteľných zdrojov energie, rozmach elektromobilov aj úspornejšie technológie sú len niektoré z dôvodov, prečo bude závislosť svetovej ekonomiky od ropy v najbližších rokoch naďalej klesať. Celková kumulatívna svetová spotreba do roku 2035 by mala dosiahnuť asi 700 miliárd barelov, čo je oveľa menej, než čo sa nachádza na Blízkom východe samotnom, odhaduje BP. V správe sa doslova uvádza, že známe zásoby ropy ďaleko prevyšujú odhadovaný globálny dopyt do roku 2050 a ďalej. To podľa hlavného ekonóma BP Spencera Dalea bude viesť k zvyšovaniu produkcie nízkonákladových ťažiarov a postupnému vytláčaniu spoločností s vyššími nákladmi. V BP považujú za nízkonákladovú predovšetkým produkciu v oblastí Blízkeho východu a Ruska.

Stratégia Saudskej Arábie na vytlačenie drahšej konkurencie z trhu prostredníctvom nadmernej produkcie, ktorú začala uplatňovať pred viac ako dvoma rokmi, je analytikmi hodnotená ako neúspešná. Ťažiari ropy z bridlíc v Spojených štátoch sa ukázali ako oveľa odolnejší, než sa pôvodne zdalo, nízka cena ropy ich navyše donútila investovať do technologických inovácií, ktoré výrazne zredukovali náklady na ťažbu. Zatiaľ čo produkcia v USA opäť výrazne stúpa, Saudská Arábia sa len s ťažkosťami snaží navrátiť ceny ropy na úrovne, ktoré zabezpečia fungovanie jej ekonomiky, z viac ako 80 percent závislej na príjmoch z predaja ropy. Najväčšia monarchia na Blízkom východe si teraz nové kolo boja o trhový podiel nemôže dovoliť, je však dosť dobre možné, že nebude mať na výber.

Záujem o fyzické zlato

Cena zlata minulý týždeň pomaly stúpala. Dosiahla úroveň nad 1 240 dolárov za troyskú uncu. Cena striebra zažila rovnako mierny nárast niekde k úrovni 17,8 dolárov za uncu, potom klesala k 17,5 dolárov, avšak nakoniec sa závere týždňa stúpla. Zlato sa v závere týždňa obchodovalo na úrovni 1 232,9 dolárov za uncu, čo bolo o 13,4 dolárov viac ako týždeň predtým. Striebro končilo týždeň na úrovni 17,93 dolárov za uncu, čo bolo o 44 centov viac ako pred týždňom. Pomer cien zlata a striebra mierne klesol na 1 ku 68,76, čo znamená, že na kúpu gramu zlata treba 68,76 gramov striebra.

Situácia na trhu naznačuje, že cenu zlata tlačia vyššie reálne fyzické nákupy a nie špekulanti na futures trhu. Faktom ostáva, že ceny zlata rastú po víťazstve Donalda Trumpa, tento rok sa posilnili už o 7 percent. Žltý kov by mal ísť podľa analytika banky UBS pre ázijsko-pacifickú oblasť Dominica Schnidera ďalej nahor k 1 300 dolárom. Federálny rezervný systém (FED) na čele s Janet Yellenovou pozorne sleduje akékoľvek signály pre rast sadzieb. FED má budúcu schôdzku naplánovanú na 14. - 15. marca. Centrálna banka by mala zvyšovať sadzby v troch krokoch v tomto roku, ale o tempe rastu sa rozprúdila debata. UBS očakáva, že FED zvýši tento rok sadzby dvakrát, odvoláva sa na opatrnosť zo strany FED-u, čo sa týka politiky Trumpovej administratívy, hlavne ak ide o efekty zo zníženia daní a zvýšenia výdavkov podľa súčasného návrhu. To je situácia, ktorá by podľa UBS mala žičiť zlatu.

Meď ide a pôjde hore

O nespokojnosti baníkov v medených baniach v Čile aj ostatných krajinách Južnej Ameriky sa hovorí už mesiace. Bolo len otázkou času, kedy situácia dospeje k vlne štrajkov. V minulom týždni sa tak stalo. Zamestnanci čilskej bane Escondida, ktorá je najväčšia medená baňa na svete, začali vo štvrtok štrajk. Vyhlásenie časovo neobmedzeného štrajku vyvolalo znepokojenie na svetovom trhu s meďou. Baňa Escondida totiž ročne vyprodukuje 990-tisíc ton medi, čo je približne päť percent svetovej produkcie tohto kovu. V roku 2006 odbory v tej istej bani štrajkovali takmer mesiac a spôsobili prudké výkyvy cien medi na svetových trhoch. Ťažba v bani sa vtedy kvôli štrajku znížila až o 60 percent.

Situácia je napätá aj v Indonézii, ktorá je významným dodávateľom červeného kovu. Krajina sa snaží viac finalizovať medenú surovinu a nevyvážať len neupravenú rudu.

Na Londýnskej burze kovov zdražela za týždeň meď s okamžitou dodávkou o 267,75 dolárov na 6 103,5 dolárov za tonu a meď s trojmesačnou dodávkou o 260 dolárov na 6 106 dolárov za tonu. Kým sa štrajk neskončí nejakou dohodou, ceny medi budú mať jednoznačný smer.