Stáva sa, že súd vracia zaplatený poplatok tomu, kto ho zaplatil. V plnej výške sa vráti tomu, kto ho nebol povinný zaplatiť, alebo tomu, kto ho zložil na základe nesprávneho súdneho rozhodnutia. Inak sa vracia znížený o sto korún.
K zastaveniu konania alebo k späťvzatiu návrhu však musí prísť pred prvým pojednávaním vo veci. Výnimkou je rozvodové konanie, v ktorom sa poplatok vráti, aj keď sa návrh na začatie konania vzal späť až po prvom pojednávaní.
V tomto prípade sa vracia len polovica všetkých zaplatených poplatkov. Poplatok sa rovnako vráti, ak sa návrh vzal späť pred vydaním platobného rozkazu.
Ak bol poplatok zaplatený kolkovými známkami, vráti ho daňový úrad, ktorému súd zašle odpis rozhodnutia o jeho vrátení. Poplatok zaplatený v hotovosti sa vypláca cez pokladnicu súdu.
Ak napríklad navrhovateľ stiahne návrh, sudca by mal najprv zastaviť konanie a následne rozhodnúť o vrátení poplatku a oznámiť to buď daňovému úradu alebo učtárni súdu. Lehota, dokedy musí súd rozhodnúť o vrátení poplatku, však nie je určená.
Generálna riaditeľka sekcie rozvoja, ekonomiky a správy Ministerstva spravodlivosti SR Jana Dubovcová pripomína, že podľa zákona by mal byť poplatok vrátený do troch dní po právoplatnosti rozhodnutia o vrátení, a nepripúšťa žiadne odklady. Vládou predkladaná zmena túto lehotu zachováva, no stále necháva sudcom voľnosť pri rozhodnutí, kedy o vrátení peňazí rozhodne. Pre väčšinu úspešných účastníkov konania je však podstatné, že súdne trovy už vypláca pred súdom porazená strana.
Vrátenie poplatku súdom však v praxi závisí napríklad aj od toho, koľko peňazí je v pokladnici súdu. „Povedzme, že navrhovateľ zaplatil poplatok pol milióna korún a toľko na účte práve nie je. Vtedy čakáme, kedy sa z ďalších poplatkov táto suma nazbiera,“ priznáva napríklad kontrolórka Krajského súdu v Prešove Jana Čermáková.
Dodáva však, že rešpektujú prednosť občanov a organizácií pred odvodmi do štátneho rozpočtu. Teda že neposielajú peniaze na účet štátu, kým nemajú vyrovnané záväzky k ostatným.
„V prípade, ak sa vracia súdny poplatok, kráti sa o zákonom stanovených sto korún a koná sa okamžite,“ uvádza predseda Okresného súdu v Námestove František Potocký. Vedúci súdnej správy Okresného súdu v Prešove Jozef Rákoci odhaduje celý čas od späťvzatia návrhu, cez uznesenie súdu o vrátení poplatku, jeho právoplatnosť až po učtáreň na jeden mesiac.
Všetko na účet v NBS
Súdne poplatky sú príjmom štátneho rozpočtu. Nie sú príjmom súdu, ktorý ich pravidelne do 20. dňa nasledujúceho mesiaca posiela na účet daňového úradu.
Súdne poplatky sa vedú na samostatnom účte cudzích prostriedkov krajského súdu vedenom v Národnej banke Slovenska (NBS), kde sa úročia podľa dohody medzi ministerstvom financií a NBS.
Podľa J. Čermákovej z Krajského súdu v Prešove sa okrem nevyhnutnej evidencie v registroch vypracúvajú štvrťročné a kumulatívne prehľady o odvedených poplatkoch za jednotlivé okresné súdy v obvode krajského súdu. Napríklad v Prešovskom kraji boli daňovým úradom k 30. júnu 2003 odvedené súdne poplatky vo výške 35,6 milióna korún, za Banskobystrický kraj to bolo v prvom polroku spolu 29 miliónov korún súdnych poplatkov.
K 31. augustu mal Krajský súd v Bratislave na bežnom účte 19,9 milióna korún, z toho vyše päť miliónov zo súdnych poplatkov. „Ďalšími poplatkami na bežnom účte sú napríklad preddavky v súdnom konaní, kaucie, peňažité tresty a preddavky na odmeny predbežného správcu v súdnom konaní,“ vysvetľuje predsedníčka bratislavského krajského súdu Mária Šramková a dodáva, že do štátneho rozpočtu bolo k 31. augustu odvedených vyše 44 miliónov korún.
Iba drobnosti
Okrem vnútorných kontrol, kontrol ministerstva spravodlivosti, daňových úradov a správ finančnej kontroly vykonáva kontrolu správnosti a včasnosti vyberania, platenia a odvádzania súdnych poplatkov súdmi aj Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR. „Nekontrolujeme výkon štátnej správy, ale len to, či bol spravený príjem, ako bol zaúčtovaný, či sa preniesol do štátneho rozpočtu a v akej forme,“ vysvetľuje predseda NKÚ Jozef Stahl.
Ako povedal, výber kontrolovaných súdov robí úrad najčastejšie podľa toho, či na súde boli väčšie investičné náklady, napríklad výstavba, alebo veľké nákupy investičného charakteru. V prípade zistenia závažných nedostatkov v tejto oblasti postúpi NKÚ výsledky kontroly orgánom činným v trestnom konaní.
„Ak ide o vec, ktorú môže riešiť predseda súdu, zaviažeme ho na prijatie opatrení, ktorými nedostatky v určitej lehote odstráni,“ hovorí J. Stahl a dodáva, že „tieto lehoty boli zatiaľ vždy dodržané“.
