Ak sa chce konateľ zbaviť zodpovednosti za škodu, má sťaženú úlohu. Za škodu nezodpovedá len vtedy, ak preukáže, že pri výkone svojej funkcie postupoval s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Konateľ však nesie v prípade sporu dôkazné bremeno, čo výrazne sťažuje jeho pozíciu.

Konatelia pritom nezodpovedajú za škodu spôsobenú spoločnosti konaním, ktorým vykonávali uznesenie valného zhromaždenia. To však neplatí, ak je uznesenie v rozpore s právnymi predpismi alebo stanovami. Ak má spoločnosť zriadenú dozornú radu, konateľov nezbavuje zodpovednosti, ak ich konanie odobrila dozorná rada.

q Novela Obchodného zákonníka (zákon č. 500/2001 Z.z.) sprísnila vzťahy medzi spoločnosťou s ručením obmedzeným a konateľom aj v tom, že akékoľvek dohody, ktoré vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť konateľa, sú zakázané. Dokonca ani spoločenská zmluva alebo stanovy nemôžu obmedziť alebo vylúčiť zodpovednosť konateľa.

Spoločnosť sa môže vzdať nárokov na náhradu škody voči konateľom alebo uzatvoriť s nimi dohodu o urovnaní najskôr po troch rokoch od vzniku škody. Aj to platí len vtedy, ak s tým vysloví súhlas valné zhromaždenie a ak proti takémuto rozhodnutiu nevznesie na valnom zhromaždení do zápisnice protest spoločník alebo spoločníci, ktorých vklady dosahujú aspoň desať percent výšky základného imania.

Je teda zrejmé, že konateľstvo pre konkrétnu fyzickú osobu prináša okrem pôžitkov z funkcie aj značnú mieru rizika a zodpovednosti za svoje konanie.

Spoločník aj veriteľ

Do 31. decembra 2001 dochádzalo k uplatňovaniu nárokov voči konateľovi samou spoločnosťou. To v istých situáciách spôsobovalo značné problémy. Zrejme žiaden konateľ totiž v mene spoločnosti nežaloval sám seba ako fyzickú osobu z toho dôvodu, že eseročke spôsobil škodu.

V minulosti tiež dochádzalo k absurdnému stavu, že jeden z konateľov síce v mene spoločnosti podal žalobu proti druhému konateľovi, ten však urobil v mene spoločnosti späťvzatie tejto žaloby. Napriek tomu, že súdy už rozhodli, že takéto konanie nie je možné, škodca – konateľ dosiahol prinajmenšom naťahovanie času a predlžovanie sporu.

Obchodný zákonník po novom takéto stavy vylúčil a umožnil, že každý spoločník bol oprávnený v mene spoločnosti uplatniť nároky na náhradu škody alebo iné nároky, ktoré má firma voči konateľovi. Pozícia spoločníka sa tým výrazne posilnila. Je to logický krok a škoda len, že zákonodarcovi pochopenie tejto problematiky trvalo vyše desať rokov.

Prekvapenie, ba až šok však pre mnohých konateľov spôsobila novela Obchodného zákonníka v tom, že okrem spoločníka môže nárok eseročky na náhradu škody voči konateľom uplatniť vo svojom mene a na vlastný účet aj veriteľ spoločnosti. Platí to pod jednou podmienkou: že nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti.

Nároky veriteľov spoločnosti voči konateľom nezanikajú, ak sa spoločnosť vzdá nárokov na náhradu škody alebo s nimi uzatvorí dohodu o urovnaní. Ak je pritom na majetok spoločnosti vyhlásený konkurz, uplatňuje nároky veriteľov spoločnosti voči konateľom už správca konkurznej podstaty.

Žaloby proti konateľom

Možnosť, aby veritelia spoločnosti vo svojom mene a na vlastný účet uplatňovali nároky na náhradu škody voči konateľom, ak nemôžu uspokojiť pohľadávku z majetku spoločnosti, znamená vážny prelom v právnom poriadku Slovenskej republiky, keďže dosiaľ bola táto situácia fakticky nemožná.

Napriek právnej komplikovanosti žalôb proti konateľom eseročiek je len otázkou času, kedy sa funkcia konateľa naozaj začne vykonávať s výraznou mierou zodpovednosti, s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Inak sa stanú žaloby spoločníkov či veriteľov spoločnosti proti konateľom bežnou záležitosťou nielen vo svete, ale aj na Slovensku.

Pravdepodobne až vtedy si niektorí konatelia začnú uvedomovať, že podpis na zmluve, hoci aj v mene spoločnosti s ručením obmedzeným, môže znamenať aj stratu ich vlastného domu či auta.

Autor je komerčný právnik.