Koľko stojí cesta do práce: Dlhé a drahé dochádzanie trápi chudobnejších

Zdroj: SITA / AP

Situácia č. 1: Bývam v meste, pracujem v meste

Napriek tomu býva auto najobľúbenejšou voľbou, ako sa dostať do práce. Kvôli križovatkám, semaforom, častému brzdeniu či rozjazdu je spotreba auta pri jazde v meste zvlášť v rannej špičke prirodzene vyššia.

Ak počítame s priemernou mestskou spotrebou 9 l/100 km a s aktuálnou priemernou cenou benzínu na Slovensku podľa Štatistického úradu 1,35 eura za liter, pri dochádzke dlhej napríklad 10 km (5 km do práce, 5 km domov) vyjdú náklady na benzín denne 1,20 eura, týždenne 6 eur. Fond pracovného času na rok 2015 vychádza na 250 pracovných dní bez sviatkov. Ročne sa pri takomto dochádzaní do práce na benzíne tak minie 300 eur.

Druhou najčastejšou alternatívou býva autobus. Ceny a možnosti cestovných lístkov sa v MHD v závislosti od mesta odlišujú, väčšinou sa cena základného lístka pohybuje od 0,50 do 0,70 eura. Ak cestujete do práce napríklad bratislavskou MHD obyčajným lístkom s 15-minútovým prestupným (0,70 eura), denné náklady na cestu do práce a späť sú 1,40 eura, ročné náklady 350 eur.

MHD každého mesta však spravidla ponúka výhodnejšie predplatné, električenky. Pri ročnom predplatnom je možné sa v Bratislave neobmedzene voziť do práce za 263,90 eura. Jediným dodatočným nákladom je čipová karta, ktorej vybavenie stojí približne päť eur.

Vďaka blízkosti domova od práce možno v meste uvažovať aj nad bicyklom. Ak cestná infraštruktúra mesta umožňuje cyklistom bezpečnú jazdu, azda jediné náklady súvisia s občasným naolejovaním reťazí či prevodov, dokúpením zničenej odrazovky alebo prípadnou opravou defektu. Vo všetkých prípadoch sa finančne zmestíte maximálne do 10 eur, hoci je aj to možno prehnané.

Lacnejšie je už iba dochádzanie chôdzou. Samozrejme, záleží na rozhodnutí každého jednotlivca, či sa odhodlá chodiť z Petržalky pešo do práce, ktorá sa nachádza niekde pri Rači.

Situácia č. 2: Bývam na dedine, pracujem v meste

Vzdialenosť bydliska od práce sa zväčšuje, možno hovoriť o oblasti od 10 do 30  km. Vďaka kombinovanej premávke, jazde mimo mesta a v meste, udáva auto nižšiu priemernú spotrebu, ktorá sa môže pohybovať na úrovni 7 l/100 km.

Pri dochádzke dlhej napríklad 40 km (20 km do práce, 20 km domov) vychádzajú denné náklady na benzín 3,80 eura. Ročné náklady vychádzajú približne 945 eur. Opäť je nutné brať do úvahy aj nepriame náklady súvisiace s autom.

Do dedín zavíta mestská MHD len veľmi výnimočne. Ľudia bez auta sú tak odkázaní zväčša na prímestské autobusy. Tie určujú cenu lístku na základe toho, koľko kilometrov je medzi miestom nastúpenia a miestom vystúpenia. Približne za každé 3 až 4 km sa tak cena lístka zvyšuje o niekoľko centov.

Priemerná cena základného jednosmerného lístka plateného dopravnou kartou pri dochádzka 20  km je 1 euro. Ak predpokladáme, že v meste už ďalej nie je nutné naháňať ďalšiu mestskú linku (čo však obvykle nutné aj tak je), ročné náklady na dochádzanie sa pohybujú okolo 500 eur.

V závislosti od mesta je opäť možné využiť finančne výhodnejšie predplatné. Napríklad lacnejšie cestovné medzi Bratislavou a blízkymi dedinami možno získať v rámci Integrovaného dopravného systému (IDS BK), ktorého vysvetlenie podmienok a výhod by si však vyžadovalo ďalší článok.

Ak sa železničná stanica nachádza v rozumnej vzdialenosti, prichádza do úvahy aj vlak. V maximálnom úspornom režime, teda pri 2. triede a pri traťovom predplatenom obojsmernom lístku na mesiac do vzdialenosti 20 km, si zaplatíte do 25 eur. Ročne tak ide o sumu 300 eur.

Čo sa týka dochádzania na bicykli, už málokto sa odváži vliezť do rannej špičky a šliapať na dlhšie vzdialenosti. Ak cyklistu uháňajúceho do práce neodradí trúbenie a urážky vodičov áut, že je pomalý a zavadzia, tak to určite vzdá zo strachu o vlastný život, lebo už asi desiaty raz tesne unikol smrti a nehode.

Situácia č. 3: Bývam v meste, pracujem v inom meste

Rádius dochádzania sa oproti predošlým modelom výrazne zväčšuje. Vzdialenosť môže byť od 30  km a vyššie. Hoci sa pri takýchto dlhších trasách môžete pokúsiť apetít auta krotiť, spotreba 7 l/100 km pri kombinovanej premávke stále nemusí byť ďaleko od reality (a to aj napriek tomu, že výrobcovia áut radi uvádzajú úspornejšie údaje).

Pri dochádzke približne 50 km vychádzajú každodenné náklady na benzín 9,45 eura. Ročné náklady sa tak šplhajú na viac ako 2 360 eur, nerátajúc nepriamy náklady.

Pri cestovaní medzi mestami by sa žiadalo hľadať skôr diaľkové linky. V praxi bude zrejme pravdepodobnejší prípad (bez podloženia tvrdými dátami), že každodennú pracovnú migráciu sú ľudia ochotní robiť len v rámci susediacich miest, kde do úvahy stále prichádza aj prímestská doprava. Tá si pri dochádzke 50  km účtuje v priemere pri platbe s dopravnou čipovou kartou 2,25 eura. Ročné cestovné do práce takýmto spôsobom vychádza 1 125 eur.

Ak dochádzate napríklad z Nitry do Bratislavy, čo je približne dochádzka 100 km, dokážete sa však s pomocou RegioJetu prepraviť za 2 eurá. V snahe čo najviac minimalizovať náklady na dochádzanie je v prípade hromadnej dopravy dobré preveriť si všetky možné dostupné alternatívy v oblasti. V každom kraji a v každom meste sa ponúkajú odlišné výhodné cestovné či predplatné.

Podobne to platí aj pri vlaku, ak máte to šťastie, že existuje priamy spoj. Pri predplatených cestovných lístkoch a skromnej voľbe 2. triedy si ŽSSK za mesačný obojsmerný lístok na vzdialenosť 50 km účtuje 55 eur, ročne ide o náklad 660 eur.

Železničné stanice sa však v rámci mesta často nachádzajú mimo centra, a preto je dosť pravdepodobné, že dochádzajúci bude musieť ešte ďalej cestovať MHD, čo na základe 1. modelovej situácii znamená ďalších približne 350 eur.

Štátny príspevok na dochádzku

Už viacero rokov existuje možnosť získať od štátu príspevok na dochádzku za prácou. Ako vysvetľuje na svojom webe Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, o príspevok môže zažiadať každý zamestnanec, ktorý bol na úrade evidovaný najmenej tri mesiace.

Takýto zamestnanec sa však môže spoliehať na príspevok len šesť mesiacov od nástupu do práce a jeho výška je maximálne 135 eur mesačne. Výška príspevku závisí od vzdialenosti miesta trvalého či prechodného pobytu a práce a poskytuje sa len na úhradu výdavkov spojených s hromadnou dopravou.

Zabité štyri hodiny denne

V modelových situáciách zámerne chýba azda najdôležitejšia veličina: čas. Čas je relatívny pojem a do hry vstupujú aj priority jednotlivca. Cyklista dochádzajúci do práce hodinu denne môže byť rovnako spokojný ako človek radujúci sa z toho, že mu cesta do práce na aute trvá len desať minút.

Ľudia dochádzajúci do práce na aute často argumentujú tým, že výrazne ušetria čas aj na úkor peňazí. Cyklisti majú zo svojej jazdy obvykle pôžitok a napriek tomu, že cesta do práce im trvá oproti jazde na aute výrazne dlhšie (hoci v špičke to nemusí byť tento prípad), nemusia to nutne pociťovať ako prekážku. Zároveň tak môžu argumentovať úsporou peňazí.

Podobne môže časový faktor rozdielne vnímať aj ekologicky cítiaci jedinec, ktorému nemusí  prekážať dlhšie cestovanie hromadnou dopravou. Niekto iný zasa obetuje väčšiu časť zdrojov na to, aby čas dochádzania do práce maximálne eliminoval a mohol viac času tráviť doma, napríklad kvôli rodine.

Je samozrejmé, že bývaním a pracovaním v rovnakom meste sa doba dochádzanie počíta maximálne v desiatkach minútach. Dochádzaním z mesta do iného mesta môže človek zabiť denne aj štyri hodiny.

Dochádzanie takýchto rozmerov ale zaťažuje telo fyzicky aj psychicky a obvykle ide o krátkodobý stav, ktorý sa nakoniec rieši nájdením bližšie sa nachádzajúcej práce alebo presťahovaním.