Strata zamestnania z dôvodu, že zamestnávateľ zamestnancovi zruší pracovné miesto, nie je v praxi nič nezvyčajné. Zrušenie pracovného miesta z dôvodu nadbytočnosti zamestnanca patrí medzi najčastejšie výpovedné dôvody uplatňované zamestnávateľmi.
Radi využívajú tento výpovedný dôvod najmä preto, lebo je na ich rozhodnutí, koho označia ako nadbytočného. V prípade, ak dodržia všetky ďalšie zákonné povinnosti pri skončení pracovného pomeru, nie je veľká úspešnosť na výhru zamestnanca v prípadnom súdnom spore o neplatnosť skončenia pracovného pomeru.
Desať platov
Na druhej strane je so skončením pracovného pomeru z dôvodu nadbytočnosti zamestnanca spojená povinnosť zamestnávateľa vyplatiť mu odstupné. Odstupné má charakter jednorazového plnenia zamestnávateľa, ktoré je určitou formou odškodnenia zamestnanca za stratu zamestnania bez jeho zavinenia.
Zákonník práce v ustanovení 76 upravuje nárok zamestnanca na odstupné pri skončení pracovného pomeru dohodou alebo výpoveďou nielen z organizačných, ale aj zo zdravotných dôvodov. Zdravotné dôvody rovnako ako organizačné zväčša nevznikajú zavinením zamestnanca.
Zákonník práce v ustanovení 63 uvádza, že zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v 63 ods. l písm. a) alebo b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu alebo dohodou z tých istých dôvodov, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné v sume najmenej dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku. Ak pracovný pomer zamestnanca trval u zamestnávateľa najmenej päť rokov, patrí mu odstupné vo výške najmenej trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku.
Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou alebo dohodou z dôvodov, že zamestnanec nesmie vykonávať prácu pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné v sume najmenej desaťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku.
Vrátenie odstupného
Vyššie nároky na odstupné môže zamestnávateľ so zamestnancom dohodnúť v pracovnej zmluve. Ďalšou možnosťou je dohodnutie vyšších ako zákonných nárokov v kolektívnej zmluve za predpokladu, že u zamestnávateľa pôsobí odborová organizácia.
Ak zamestnanec po skončení pracovného pomeru nastúpi opäť k tomu istému zamestnávateľovi alebo k jeho právnemu nástupcovi do pracovného pomeru pred uplynutím času určeného podľa poskytnutého odstupného, je povinný vrátiť odstupné alebo jeho pomernú časť. Pomerná časť odstupného sa určí podľa počtu dní od opätovného nástupu do pracovného pomeru do uplynutia času vyplývajúceho z poskytnutého odstupného.
Odstupné nepatrí zamestnancovi, u ktorého pri organizačných zmenách alebo racionalizačných opatreniach dochádza k prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov na iného zamestnávateľa.
Odstupné vypláca zamestnávateľ po skončení pracovného pomeru v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa zamestnávateľ nedohodne s uvoľňovaným zamestnancom na výplate odstupného v inom termíne.
Autorka je právnička.
Foto - Profimedia.cz
