Podľa štatistík Národnej banky Slovenska požičali banky v apríli Slovákom v priemere za 1,82 percenta. Pre porovnanie, v januári 2009, keď Slovensko zavádzalo euro, bola priemerná sadzba 6,4 percenta. Pod štyri percentá sa hypotéky dostali po prvý raz v máji 2013 a pod tri percentá v novembri 2014. Magickú dvojpercentnú hranicu prekonali banky prvý raz v marci, no len tesne, a to na úrovni 1,95 percenta.
Za mimoriadne nízkymi sadzbami nie je len priaznivá cena medzibankových peňazí, ale aj konkurenčný boj podporený možnosťou výhodne splatiť hypotéku aj mimo refixácie úrokovej sadzby. Poslaneckým návrhom k zákonu o úveroch na bývanie ohraničil pokutu maximálne jedným percentom poslanec Miroslav Beblavý.
Národná banka Slovenska v správe o finančnej stabilite hovorí, že práve na túto možnosť reagovali banky intenzívnymi marketingovými kampaňami. Regulátor však upozorňuje, že takýto poplatok nedokáže pokryť náklady, ktoré bankám pri predčasnom refinancovaní vznikajú. „Aby sa banky vyhli prípadným stratám, môžu byť motivované k poskytovaniu kratších fixácií, čo zvyšuje citlivosť portfólií na prípadný nárast úrokových sadzieb.“
Hoci najnižšie sadzby sú pri najkratších fixáciách, sú situácie, keď je výhodnejšia vyššia sadzba s dlhšou viazanosťou.
Priaznivá cena hypoték sa prejavila na ich objeme. V apríli požičali banky 810 miliónov eur, čím prekonali čerstvý rekord z marca o 22 percent a v porovnaní s marcom 2015 sa objem peňazí navýšil o 84 percent. Pre porovnanie, ak nerátame rekordné tohtoročné mesiace marec a apríl, objem úverov na bývanie sa ešte nikdy nedostal cez hranicu 550 miliónov eur.
Podľa NBS slúži na refinancovanie zhruba tretina úverov. Podstatná časť klientov sa nakoniec dohodne so svojou bankou. „Pôvodná banka má záujem o udržanie klienta, snaží sa mu vytvoriť také podmienky, aby úver nerefinancoval. Výsledkom je, že menej ako polovica úverov, ktoré dosiahnu dátum refixácie, sa presunie do inej banky,“ konštatuje NBS.
