Duálne ceny niektorých potravín majú zabrzdiť špekulantov

10 druhov potravín

Vláda do balíčka potravín s nižšou DPH zaradila desať základných potravín, z ktorých je na pultoch viac ako sto rôznych výrobkov. Konkrétne sa znižuje sadzba dane na čerstvé a chladené hovädzie mäso, čerstvé a chladené bravčové mäso, čerstvé a chladené mäso z oviec a kôz, hydinové mäso čerstvé alebo chladené a taktiež čerstvé alebo chladené králičie mäso. Súčasťou zoznamu sú aj živé ryby a čerstvé a chladené sladkovodné ryby.

Z rybaciny Smer-SD presadil v novele DPH nižšiu daň aj na rybie filé a ostatné rybie mäso zo sladkovodných rýb. Z mliečnych výrobkov sa do zoznamu so zníženou sadzbou dostali iba mlieko a maslo. Zoznam dopĺňa obyčajný chlieb. Oproti pôvodným úvahám sa DPH nezníži na rožky.

Keďže ani samotným pekárom, a nie to ešte spotrebiteľom, nebolo jasné, čo to je obyčajný chlieb, ministerstvo pôdohospodárstva vydalo pre pekárov, obchodníkov a spotrebiteľov usmernenie.

Znížená sadzba dane sa vzťahuje na čerstvý chlieb, ktorý 

• bol nakyprený kvasom alebo droždím,
• je celý - nebalený alebo balený a má hmotnosť viac ako 400 g,
• je balený - krájaný alebo porciovaný, balenie môže mať aj nižšiu hmotnosť ako 400 g,
•  je dodaný do predajne a ponúknutý spotrebiteľovi najneskôr do 24 hodín po upečení, u prvopredajcu.

V prípade chlebov označených dátumom minimálnej trvanlivosti rozhoduje čas dodania chleba do predajne a ponúknutia spotrebiteľovi, nie dátum minimálnej trvanlivosti, avšak pri predaji musia obchodníci dodržať dátum minimálnej trvanlivosti stanovený výrobcom. Týka sa to aj chlebov vyrobených v iných štátoch, pokiaľ boli ponúknuté spotrebiteľovi najneskôr do 24 hodín po upečení.

Nižšiu DPH nezaplatíte na chlieb, ktorý bol dopečený z predpečeného chladeného alebo zmrazeného polotovaru. Týka sa to aj chleba, ktorý bol rozmrazený a bez ďalšej úpravy ponúknutý spotrebiteľovi alebo bol dodaný do predajne a ponúknutý spotrebiteľovi po uplynutí 24 hodín po upečení.

Znížená sadzba dane sa nevzťahuje napríklad na arabský chlieb a čisto zrnný chlieb.

Zdravé potraviny s vyššou daňou

Kritici návrhu na zníženie DPH poukazovali na to, že do zoznamu neboli zaradené mnohé zdravé potraviny, predovšetkým zelenina, ovocie, ale ani mliečne výrobky ako jogurty či syry.

Pravdou tiež je, že vládny zoznam nezahŕňa mnohé základné potraviny, ktoré práve domácnosti s nižším príjmom často nakupujú, ako sú napríklad zemiaky, ryža, cestoviny a vajcia.

Nižšia DPH sa bude týkať rôznych druhov mäsa a to nielen bežne nakupovaného hovädzieho, bravčového mäsa a hydiny, ale aj ovčieho, kozieho a králičieho mäsa. Práve jahňacie alebo kozie mäso však nepatrí u nás medzi bežne nakupované potraviny.

Priestor pre podvody

Podľa opozície môžu zníženú DPH vo svoj prospech využiť aj podvodníci. „Ak kúpite mrazené mäso z Číny, budete od štátu žiadať vrátiť 20-percentnú DPH. Ak ho rozmrazíte a predáte ako chladené, štátu odvediete len 10-percentnú DPH. Podvodníci tak môžu vo svoj prospech začať využívať dva typy DPH na chladené a mrazené mäso, “upozornil pred časom na dôsledky opozičný poslanec Martin Chren.

Duálne zobrazovanie cien vybraných potravín má zabrániť špekulantom zneužiť zníženie dane z pridanej hodnoty vo svoj prospech. Od Nového roku zákazníci priamo na pultoch v obchodoch uvidia pri vybraných potravinách pôvodnú cenu výrobku s 20-percentnou DPH a pod ňou novú výslednú cenu len s 10-percentnou DPH.

Špekulanti by takéto zobrazovanie mohli obísť zdražením potravín tesne pred zavedením duálneho zobrazovania cien. Na takéto špekulovanie s cenami majú vládu okrem Štatistického úradu SR rovnako ako pri zavádzaní eura upozorňovať dôchodcovia.

Kto a koľko ušetrí

Zníženie DPH by malo ušetriť peniaze všetkým Slovákom. Napríklad ak by ste mali v nákupnom košíku desať vybraných základných potravín za 60 eur, od januára by tento nákup mal zlacnieť o 5 eur. Toto je však teória.

„Samozrejme, že existuje riziko, že predajcovia nepremietnu nižšiu DPH v plnej výške do nižších cien, ale použijú ju aj na zvýšenie svojich marží. Toto riziko je ale podľa nášho názoru malé, nakoľko medzi predajcami a maloobchodníkmi existuje silná konkurencia a predajca, ktorý by ceny neznížil, by prišiel o zákazníkov,“ komentovala možný vývoj po prvom januári Jana Glasová, analytička Poštovej banky.

Desaťpercentná DPH môže podľa nej ovplyvniť spotrebiteľské správanie našincov aj tým spôsobom, že budú uprednostňovať potraviny s nižšou DPH a teda tie lacnejšie potraviny na úkor tých, ktorých sa znížená sadzba týkať nebude.

Zníženie DPH na jahňacie alebo kozie mäso by mohlo podľa analytičky Poštovej banky zlepšiť dostupnosť týchto výrobkov pre širšie vrstvy obyvateľstva. Nižšia DPH by mohla zlacniť tieto potraviny a tie by sa mohli začať častejšie objavovať v našich nákupných košíkoch.

„Nižšia DPH na vybrané potraviny pomôže najmä nízkopríjmovým domácnostiam, ktoré dokážu vďaka lacnejším potravinám nejaké to euro ušetriť. Samozrejme, že v absolútnom vyjadrení viac peňazí na potraviny minú domácnosti s vyšším príjmom, a teda po znížení DPH ušetria aj viac eur ako domácnosti s nízkym príjmom,“ pripomína J. Glasová. Ľudia s vyšším príjmom totiž nakupujú viac potravín, pretože si to môžu dovoliť a kupujú aj kvalitnejšie a tým pádom drahšie potraviny. Pozitívum nižšej DPH pre nízkopríjmových ľudí ale spočíva v tom, že podiel potravín na ich rodinných výdavkoch klesne a že ušetria aspoň pár eur.

Odborníci tiež zdôrazňujú, že dôležitým pozitívnym dopadom nižšej DPH na slovenskú ekonomiku by mohlo byť aj obmedzenie nákupnej turistiky Slovákov do okolitého zahraničia.

J. Glasová si ale myslí, že keďže je zoznam potravín s nižšou sadzbou DPH pomerne úzky, obmedzenie nákupnej turistiky nebude také výrazné, ako keby plošne znížila DPH na všetky potraviny. Ceny potravín v Českej republike sú približne o 8 % nižšie ako u nás, v Maďarsku o 14 % nižšie a najvýraznejší rozdiel vzniká pri porovnaní s Poľskom, kde sú potraviny lacnejšie až o 30 %. Preto sa niet čo čudovať, že mnohí Slováci bývajúci v prihraničných oblastiach s obľubou cestujú na nákupy do susedných krajín. Nákupmi za našimi hranicami ale našej ekonomike vôbec nepomáhame. Zarobiť totiž dávame nie našim predajcom a obchodníkom, ale tým zahraničným a zaplatené dane putujú do kasy toho štátu, v ktorom sme nákup uskutočnili.