Na aukcie umeleckých diel môže prísť ktokoľvek. Vôbec to nemusí byť vážny záujemca o dražené diela. I keď si treba zvyčajne kúpiť vstupenku.
Bratislavská Aukčná spoločnosť Soga, ktorá má s organizovaním dražieb na Slovensku najväčšie skúsenosti, pýta šesťsto korún, za ktoré však návštevník dostane hrubý farebný katalóg. V ňom je každý dražený predmet odborne opísaný – uvádza sa v ňom meno autora, názov diela, dátum a miesto vzniku, technika „výroby“, použitý materiál, rozmer a, samozrejme, ďalší podstatný údaj – cena.
Katalóg je nenahraditeľnou pomôckou kupcov, ale poslúži tiež ako študijná literatúra pre tých, čo sa o umenie a investície do neho iba začínajú zaujímať.
Niekoľko dní pred aukciou sa diela vystavujú. Rovnako ako nehnuteľnosti, aj obrazy sa totiž odporúča obzrieť. Nielen preto, že naživo môžu na človeka zapôsobiť celkom inak – pozitívne aj negatívne – než pri listovaní brožúry. Ale tiež preto, aby sa kupec vyhol poaukčným prekvapeniam.
Neskoršie námietky, že katalóg obsahoval nepresný rozmer, nesprávne charakterizoval techniku maľby, neinformoval o poškodení diela alebo že fotografia farebne nezodpovedá predlohe, totiž Soga neberie do úvahy.
Cenový precedens.
Návštevy aukcií sú ideálnym štartom z dvoch dôvodov. Človek zistí, čo je mu blízke, a tiež nadviaže kontakt s prostredím.
Stretne sa nielen s prácou umelcov, ale spozná i odborníkov, ktorí sa zaoberajú teóriou umenia a jeho biznis stránkou. Ak sa potom rozhodne zrealizovať svoj prvý nákup, bude mať aspoň predstavu, na koho sa so žiadosťou o radu obrátiť.
Spôsob, akým sa stanovuje hodnota umeleckého diela, má málo spoločné s bežným životom. Sochár Alberto Giacometti to kedysi vystihol celkom presne: „Rozbité auto sú kusy plechu, rozbitá antická socha sú tri antické sochy.“
Preložené do praktickej reči to znamená aj to, že umeleckú hodnotu diela nemožno stotožňovať s jeho cenou. Kupec je jednoducho niekedy ochotný zaplatiť menej, inokedy zasa viac. Vo všeobecnosti sa v brandži na určovanie cien používa cenový precedens – dielo sa oceňuje podľa toho, za koľko sa v minulosti predali podobné kusy.
|
V aukčnej sieni Soga, ktorej šéfuje Ján Abelovský, od roku 1997 vydražili takmer desaťtisíc výtvarných diel, umeleckých predmetov a starožitností. |
A práve pri tovare, ktorého cenu nevie majiteľ presne stanoviť, sa aukcia považuje za najvhodnejší spôsob predaja. Vytvára sa tam jedinečná možnosť, že sa o dielo „pobije“ viac záujemcov.
Aukcia je výhodná aj pre kupujúceho, lebo cena – aby o dražený predmet bol vôbec záujem – musí byť stanovená na atraktívnej úrovni. Pravda, v zahraničí už párkrát vysvitlo, že sumu počas aukcie umelo dvihli nastrčení záujemcovia – vyššia cena totiž znamená vyšší výnos pre predávajúceho i vyšší manipulačný poplatok pre aukčnú sieň.
Odvaha licitovať.
V Soge od roku 1997 vydražili takmer desaťtisíc výtvarných diel, umeleckých predmetov a starožitností. „Ponúkame to, čo je na Slovensku k dispozícii a o čo je záujem,“ poznamenáva riaditeľ aukčnej siene Ján Abelovský.
Každý rok pripravujú minimálne štyri aukcie. Na každej sa z ponúkaných tristo diel, čo je zvyčajné množstvo, predajú dve tretiny. Obrat jednej aukcie sa pohybuje medzi siedmimi až dvanástimi miliónmi korún.
Na aukciu prídu zhruba tri stovky ľudí. Dražobné číslo, pomocou ktorého sa možno aktívne zapojiť do licitovania, si zakúpi nanajvýš každý tretí. Stojí päťsto korún. Použije ho napokon len päťdesiatka prítomných.
Pokiaľ návštevník nejaké dielo kúpi, poplatok za dražobné číslo sa mu odráta od kúpnej ceny. V opačnom prípade prepadne v prospech aukčnej spoločnosti.
Na aukciu netreba ísť osobne. Nakupovať sa dá aj telefonicky alebo písomne zadaným pokynom.
V prípade, že o ponúknuté dielo za stanovenú vyvolávaciu cenu nie je záujem, možno ju znížiť. Ak s tým súhlasí predávajúci. Jeden mesiac po aukcii ešte beží dopredaj. Počas neho možno diela kúpiť za vyvolávaciu cenu.
V dopredaji sa ponúka aj tovar, ktorý sa počas aukcie predal za zníženú cenu. Ak vtedy niekto zaplatí viac, pôvodnému kupcovi sa výhodný obchod ruší.
Vyššie náklady.
Investovanie do umenia nie je lacná záležitosť. Poplatky spojené s kúpou a predajom sú vyššie než napríklad pri obchodoch s akciami či dlhopismi. „Čím je obchodovanie vo všeobecnosti štandardizovanejšie, tým sú transakčné náklady nižšie,“ hovorí podpredseda Predstavenstva Privatbanky Ľubomír Lorencovič.
Soga si od predajcu účtuje najprv zalistovací poplatok, ktorý predstavuje tisíc korún za každé dielo. A ak sa predá, aukčná sieň pýta províziu 24 percent z konečnej ceny.
Tá, paradoxne, nie je konečná pre kupujúceho, ktorý si k nej musí takisto pripočítať manipulačný poplatok aukčnej siene. Pre tých, čo nakupujú často a za veľké peniaze, je to dvanásť percent. Ostatní zaplatia o polovicu vyššiu sadzbu.
Podľa J. Abelovského sú aukčné provízie namieste. Organizáciu aukcie označuje za zložitú záležitosť: „Uvedenie každého diela vyjde spoločnosť na sedemtisíc korún.“
S investíciou do umenia sa často spájajú aj ďalšie poplatky. Obrazy, plastiky či starožitnosti pýtajú peniaze aj za dopravu, inštaláciu, bezpečnosť, prípadne nevyhnutnú údržbu, aby neprišlo k znehodnoteniu diela napríklad nadmerným osvetlením.
Príjemný rozdiel oproti finančným investíciám je naopak pravidlo, že súkromným osobám sa výnos z predaja umeleckého diela nezdaňuje. Daňová legislatíva ho posudzuje rovnako ako predaj akejkoľvek inej spotrebnej veci.
Foto – Andrej Balco