ŠEVT bol kedysi socialistický monopol, dnes je to firma, ktorá má licenciu od americkej nadnárodnej firmy na predaj kancelárskeho tovaru. Okrem toho vymýšľa veci, ktoré by mohli na trhu zaujať. Napríklad aj maľované zošity či žiacke knižky.
Amazonka odetá do plaviek, ktoré zakrývajú len to najnutnejšie. Svalnatý bojovník v štýle fantasy s drsným výrazom v očiach. Miroslav Kadvolt sa pozerá na zošity s týmito motívmi a usmieva sa: „Bulvár nám urobil dobrú reklamu. Vraj či sú takéto obrázky na zošitoch vhodné pre deti. Ale kto nechce, nemusí si ich kupovať. Fantasy zošity nemajú na štítkoch slovo ‚školské‘. Máme v ponuke aj veľa zošitov s prírodou alebo inými motívmi.“ Takto reaguje na požiadavky trhu.
Je pritom šéf spoločnosti ŠEVT, ktorá bola kedysi monopolom a dodnes jej v niektorých sférach konkurencia nemôže odpustiť priveľký vplyv. Týka sa to však najmä tlačív, teda oblasti, ktorá v minulých rokoch firme dominovala.
Rušný prechod
„Nemám čas ani na tenis, ba ani na futbal, ktorý si viacerí starší páni zahráme na našom ihrisku v dedinke neďaleko Bratislavy,“ povedal na prelome rokov počas stretnutia s Profitom M. Kadvolt, šéf akciovej spoločnosti. Prechod na euro bol dobrý biznis, ktorý si však vyžiadal viac pracovného tempa ako zvyčajne.
A v prípade riaditeľa a hlavného akcionára to načas znamenalo aj zrieknutie sa koníčkov. Poznamenáva však, že mnohé firmy, ktoré eurotlačivá potrebujú, mali prechod naplánovaný dobre, čo znamená, že do zberu nešli tony starých, teraz už zbytočných tlačív so slovenskými korunami.
Logo z rohu
Malé logo ŠEVT je známe z mnohých tlačív. Kedysi by sa dalo povedať zo všetkých. Štatistické a evidenčné vydavateľstvo tlačív, ako znie plný názov firmy, bolo za éry socializmu monopolom.
Po roku 1989 však trh prevetral aj túto oblasť a spoločnosti dodávajúcej všetky tlačivá pribudla konkurencia. Najmä malé firmy dokázali rýchlo reagovať na potreby zákazníkov.
Do očí spotrebiteľov sa tak dostali nové logá, najmä IGAZ a EkonSpo, ktoré dodnes patria medzi najväčších konkurentov ŠEVT-u. Hoci napríklad taký recept dokáže spracovať a vytlačiť na Slovensku až stovka firiem.
Keď štát predával ŠEVT, kúpil väčšinu akcií M. Kadvolt spolu s rodinou Jankovitsovcov, Slovákov žijúcich v Austrálii. Dnes už je M. Kadvolt jediným akcionárom firmy. Po príchode do ŠEVT-u našiel socialistického molocha, ktorý nebol zvyknutý rýchlo reagovať na zmeny.
„Čas od dodania po objednanie tlačív bol aj pol roka. Dnes sú naše dodacie termíny jednodňové i hodinové. Predtým ŠEVT nemal potreby prezentovať sa, lebo bol monopol,“ spomína M. Kadvolt na najväčšiu zmenu v takmer polstoročnej ére fungovania firmy.
V skladoch boli staré tlačivá za niekoľko miliónov korún, pred dverami nastupujúca éra digitálnych tlačív a všade naokolo tlak konkurencie. Firma takto nemohla prežiť a vôbec nie udržať si postavenie, ktoré dovtedy mala. Preto M. Kadvolt prišiel s nápadom ponúknuť zákazníkom hľadajúcim tlačivá veci, ktoré s týmto tovarom súvisia.
Kancelársky biznis
Firma ŠEVT mala rozvinutý logistický systém aj zákazníkov, ktorí by mohli chcieť kancelársky tovar. K formulárom mali blízko zakladače, obaly, k tomu zošívačka, spinkovačka... „Kto potrebuje tlačivá, potrebuje aj tento tovar. Tak prečo by to nemohol nakúpiť na jednom mieste?“ uvažoval svojho času M. Kadvolt.
Predávať papier, spinkovačky, dierkovačky a iný kancelársky sortiment nevyzerá ako lukratívny biznis. Nie v čase, keď sa väčšina vecí robí na počítači, hoci je pravda, že mnohé z toho napokon aj tak skončí vytlačené na papieri.
|
Miroslav Kadvolt: Veľa produktov vymýšľam ja, pretože ma to baví a robím to už dvanásť rokov. |
V každom prípade v ostatných rokoch malé papiernictvá vymizli. Sortiment, ktorý obsiahnu veľké supermarkety, malé obchodíky neuživí. Dnešná doba navyše praje objednávaniu kancelárskeho sortimentu cez internet alebo katalógy. Tento tovar si netreba vopred ohmatať, kuriér ho privezie až k zákazníkovi. Môžu dnes ešte prežiť obchody s výhradne kancelárskym tovarom?
M. Kadvolt tvrdí, že nie. Aj jeho firma sa musela prispôsobiť. Drobný kancelársky sortiment doplnila odbornými knihami, malou elektronikou, špecializovanými dévedečkami a rôznymi drobnosťami, ktoré človek v kancelárii alebo pri štúdiu potrebuje. Dnes má ŠEVT po Slovensku kamenné obchody, predáva cez internet, má katalógovú ponuku.
Miroslav berie do ruky katalóg, na ktorom je Rembrandtov obraz. V ňom je zakomponovaný papier s logom firmy. „Prečo by aj kancelársky tovar nemohol byť pekný?“ zamýšľa sa a dopĺňa, že vo firme funguje dizajnérska skupina, ktorá výrobkom vymýšľa originálnu podobu.
„Veľa produktov vymýšľam ja, pretože ma to baví a robím to už štrnásť rokov. So sortimentom sa hráme. Niekto chce taký zošit, niekto taký. Chlapci chcú iné zošity, dievčatá iné. Snažíme sa aj niečo deti naučiť, ak použijeme kresbu maliara, je tam o ňom niečo napísané, je tam jeho autoportrét,“ predvádza majiteľ ŠEVT-u.
Americký biznis
Nová podnikateľská výzva prišla v roku 2004. Americká spoločnosť Office1Superstore hľadala na Slovensku partnera pre svoj franchisingový systém. Prostredníctvom Americkej obchodnej komory v SR oslovila zhruba desať potenciálnych záujemcov. Vyhrala to a spoločnosť ŠEVT.
„Dnes cez Office1 spolupracujeme s celým svetom. Fungovali by sme aj bez nich, ale naša existencia by bola určite ťažšia. Obe strany vedeli, že môžu získať,“ vysvetľuje. Office1 Superstore je americká firma, ktorá funguje franchisingovým systémom. V takmer štyridsiatich krajinách má otvorených viac ako šesťsto obchodov.
Čo získala slovenská firma spoluprácou v rámci franchisingového systému? „Prístup k množstvu tovarov od uznávaných dodávateľov s dobrou kontrolou kvality a výhodnými cenami. Medzinárodnú spoluprácu a možnosť konzultovať naše kroky s inými držiteľmi licencie po celom svete.
Franchisingoví partneri majú pravidelne po svete koordinačné stretnutia, na ktorých si povieme, čo budeme robiť, čo nakupovať, na čo sa orientovať, aké má kto skúsenosti, pretože si nekonkurujeme. Vzájomne sa podporujeme a je to veľmi dobrá spolupráca.“
ŠEVT má licenciu od Office1 aj pre český a rakúsky trh. Zatiaľ ich nevyužil. „Ak by to v Česku mala byť len predajňa ako papiernictvo, musela by byť v silných nákupných centrách, kde okrem toho pôsobia reťazce, ktoré majú aj časť pre papiernictvo. Preto existovať tam je trošku ťažšie a na príchod sa treba lepšie pripraviť, sofistikovanejšie zaútočiť,“ hovorí o stratégii prenikania mimo Slovenska M. Kadvolt.
S rakúskym trhom je to ešte o niečo zložitejšie. Firma má pripravený sortiment, ktorým by vedela za hranicami preraziť, čaká však najmä na otvorenie pracovného trhu.
Foto – Maňo Štrauch
