Taliansko dostane najviac zo záchranného balíka pomoci. Ekonomické reformy počkajú

Taliansko dostane zo záchranného fondu obnovy od Európskej komisie viac ako 172 miliárd eur. Je to najväčší balík pomoci zo všetkých štátov EÚ. Vyše 80 miliárd z toho budú granty, zvyšok lacné pôžičky. Druhým najväčším prijímateľom tejto ekonomickej pomoci je Španielsko, ktoré dostane viac ako 140 miliárd eur.

Ako využiť pomoc

Európska komisia na konci mája predstavila plán na pomoc ekonomike v sume 750 miliárd eur. Tie by si mala požičať na finančných trhoch. Dve tretiny zo záchranného balíka budú nenávratné granty postihnutým štátom a 250 miliárd budú lacné pôžičky.

Tieto peniaze by mali Taliansku pomôcť "nakopnúť" jeho ekonomiku, ktorú poškodil koronavírus. Pandémia mala v tejto krajine prudkejší priebeh a priniesla so sebou úplne zastavenie ekonomiky.

Kľúčové je, ako sa táto finančná pomoc využije. Podľa ekonómov by sa predovšetkým malo pomôcť výrobným podnikom, ktoré zamestnávajú veľký počet zamestnancov. „Zároveň by sa mali podporiť aj rodiny a obyvateľstvo, aby udržali adekvátnu kúpnu silu,“ myslí si Martin Sklenář, analytik Saxo Bank.

Odborník neodporúča použiť finančné prostriedky zo záchranného balíka na výstavbu diaľnic a inej infraštruktúry.

Neprehliadnite

Taliansko presadzuje naštartovanie turizmu v EÚ od 15. júna

Morálny hazard?

Niektorí ekonómovia sa obávajú, že bez tvrdých štrukturálnych reforiem to budú len ďalšie „spláchnuté“ peniaze na záchranu nezodpovedného člena EÚ. Pri tejto forme pomoci, kde sa rozdávajú peniaze cez granty, hrozí morálny hazard. Taliansko môže nadobudnúť pocit, že bude stále zachraňované, lebo má tretiu najväčšiu ekonomiku v EÚ. Nemusí pritom robiť potrebné reformy.

Niektoré štáty Únie, ktoré patria do skupiny striedmych,  tvrdia, že pomoc by mala byť  podmienená reformami. Tento prístup vychádza z  názoru, že netreba požičiavať štátom bez podmnienok, ale treba sa snažiť  donútiť ich zlepšiť  si dlhodobo zlú finančnú situáciu natoľko, aby pomoc do budúcna nepotrebovali.

„Nečudujem sa sporivým národom, že chcú byť opatrní v požičiavaní. Majú pocit, že fiškálna politika EÚ sa „romanizuje“", vysvetľuje pre Blooomberg Rosamaria Bitetti, ekonómka z Luissovej Univerzity v Ríme. Podľa nej sa môže stať, že Taliansko sa uspokojí s požičanými peniazmi a opäť odloží reformy, ktoré by mali priniesť rast ekonomiky.