Komunitné prepojenia medzi podnikateľmi sú čoraz dôležitejším nástrojom na zdieľanie know-how a hľadanie riešení na výzvy, ktorým čelia malé a stredné firmy.
Zrýchľujúce sa tempo podnikateľského prostredia, legislatívne zmeny a tlak na inováciu nútia podnikateľov hľadať nové formy spolupráce.
Jednou z nich sú podnikateľské komunity. Na ich význame sa zhodli aj hostia diskusie – Matej Guman, CEO podnikateľskej komunity Bezcyklenia a Juraj Tobák, partner poradenskej spoločnosti TPA Slovensko.
Podnikateľské prostredie dnes nie je len o dobrom produkte či službe, ale aj o schopnosti rýchlo sa prispôsobiť a neustále sa učiť. V tom sú komunitné platformy často nenahraditeľné.

„Ak je podnikateľ sám, rastie ťažko. V komunitách sa stretáva s ľuďmi, ktorí si podobnými situáciami už prešli. Vie sa od nich inšpirovať, pýtať, nadviazať kontakty alebo sa vyhnúť drahým chybám,“ vysvetľuje Matej Guman.
Na stretnutiach, ktoré Bezcyklenia nazýva „meetupy“, sa zúčastňujú podnikatelia z rôznych odvetví a regiónov Slovenska i Česka. Program tvoria špecializované diskusie a prednášky zamerané na aktuálne výzvy v podnikaní – od expanzie na nové trhy až po zavádzanie organizačných zmien. Okrem kvalitného obsahu sú však podľa M. Gumana najväčšou hodnotou vzťahy a dôvera. „Často vznikajú synergie, pri ktorých firmy ušetria, alebo naopak získajú kapitál a posunú sa do ďalšej fázy rastu,“ dopĺňa.
Ekonomický význam komunít rastie
Záujem o podnikateľské komunity rastie aj podľa poradcu Juraja Tobáka. Z praxe vyplýva, že podnikatelia v komunitách nachádzajú odpovede na otázky, ktoré presahujú odborný rámec klasického poradenstva.
„Klienti sa na nás obracali s otázkami, ktoré sa týkali celého biznisu – od ľudských zdrojov až po expanziu. V komunitách si však tieto otázky môžu zodpovedať navzájom – rýchlejšie, presnejšie a na základe reálnej skúsenosti,“ hovorí J. Tobák.
Zdieľaná skúsenosť sa tak stáva aktívnym nástrojom konkurencieschopnosti. Najmä v prostredí malých a stredných firiem, ktoré tvoria väčšinu všetkých podnikov na Slovensku a zamestnávajú približne 73 percent pracovnej sily, môže mať komunitná podpora významný ekonomický efekt.
„Jedna dobrá rada z komunity vám môže ušetriť násobne viac, než je výška ročného členského. Alebo vám priamo otvorí dvere na nový trh. Finančný prínos komunít sa prejavuje na strane výnosov aj nákladov,“ vysvetľuje J. Tobák.
Praktické príklady namiesto teórie
Základom úspešného fungovania komunity je otvorenosť a dôvera. Zároveň autentické príbehy podľa M. Gumana fungujú lepšie než teoretické odporúčania. " Podnikateľov neinšpirujú excelovské tabuľky, ale konkrétne príbehy. To, čo sa niekomu podarilo – alebo čo sa mu nepodarilo, ale vstal a išiel ďalej.“
Jedným z príkladov je úspešná emisia dlhopisov spoločnosti Dajana Rodriguez, sprostredkovaná ďalším členom komunity. Firma získala kapitál bez nutnosti vzdať sa podielu a následne expandovala na americký trh. Iný príklad opisuje neformálne spojenie dvoch tlačiarenských spoločností, ktoré viedlo ku kúpe a predaju podniku – a to bez zapojenia tretej strany.
Budúcnosť je v spolupráci
Nie každé komunitné zapojenie sa skončí úspešne. Podľa M. Gumana je dôležité, aby komunity zostávali „živé“ – neustrnuli, nezapadli do stereotypu a neupadli do pasivity. Dôležitým prvkom je tiež správny výber členov.
Napriek čoraz náročnejšiemu podnikateľskému prostrediu vidí J. Tobák budúcnosť malých a stredných podnikov optimisticky – ak budú aktívne spolupracovať. „Malé a stredné firmy sú často schopnejšie prispôsobiť sa ako veľké korporácie. Vedia sa rýchlo rozhodovať a nespoliehajú sa na exit stratégie, ale hľadajú riešenia. Komunitná spolupráca im v tom môže zásadne pomôcť,“ tvrdí J. Tobák.
V čase zrýchlenia, neistôt a konkurencie sa tak podnikateľské komunity stávajú nielen oporou, ale aj motorom rastu.
Viac podrobností si vypočujete v podcaste.
Video a text označené ako We Know How vznikli v spolupráci s komerčným partnerom.