Diplomatické manévre zo strany Donalda Trumpa, ktoré zahŕňali zavedenie a následné pozastavenie ciel s výnimkou Číny, prehĺbili politické napätie medzi dvoma ekonomickými superveľmocami. Tempo eskalácie bolo alarmujúce: v priebehu jedného týždňa sa clá na čínsky dovoz zvýšili z pôvodných 54 percent na 104 a následne na 145 percent.
Peking sa však odvetnými clami odmietol podriadiť, čím jasne vyjadril, že nehodlá kapitulovať. Prezident Si Ťin-pching označil americkú politiku za „jednostranné šikanovanie“ a dal najavo, že Čína je pripravená čeliť dlhodobému konfliktu.
Bojovať až do konca… alebo kým Trump neustúpi
V čínskych politických kruhoch prevláda názor, že zraniteľnosť americkej ekonomiky voči inflačným tlakom a sociálnemu nepokoju predstavuje strategickú výhodu. „Čína nevidí potrebu okamžitých ústupkov a očakáva, že rastúca inflácia alebo nezamestnanosť v USA môžu vyvolať tlak na Trumpovu administratívu a prinútiť ju prehodnotiť svoju politiku,“ tvrdí časopis The Economist.
Hrozba ekonomického spomalenia v Číne však vyvoláva obavy, pričom niektoré porovnania s globálnou finančnou krízou naznačujú potrebu rozsiahlej reakcie, podobnej stimulačnému balíku z roku 2009. Hoci premiér Li Čchiang verejne deklaroval pripravenosť, konkrétne opatrenia zostávajú nejasné.
Štátny denník The People’s Daily nedávno naznačil možnosť zníženia úrokových sadzieb a bankových rezerv. Podľa čínskej maklérskej spoločnosti Soochow Securities by Čína mohla reagovať aj znížením ciel voči iným krajinám a posilnením exportných dotácií.
Konkrétne kroky v podobe aktívnej štátnej intervencie na čínskom akciovom trhu už priniesli ovocie. Vďaka tomu sa čínskemu akciovému indexu Hang Seng podarilo v tomto roku udržať v zelených číslach s rastom o deväť percent, kým americký S&P 500 za rovnaké obdobie odpísal osem percent.
Napriek tomu ekonomická obec varuje pred pomalým tempom zavádzania opatrení na podporu kľúčového segmentu hospodárstva, spotrebiteľov. Očakáva sa, že vláda bude konať až pod tlakom výrazného poklesu ekonomiky a jej reakcie budú len čiastkové a oneskorené.
Poučka z minulosti
Podľa odborníkov má v súčasnosti Čína oveľa lepšie predpoklady na to, aby zvládla širší obchodný konflikt. V porovnaní s rokom 2018 rozšírila svoje obchodné vzťahy so zvyškom sveta a znížila podiel vývozu z USA z približne pätiny na menej ako 15 percent. Jej výrobcovia tiež zriadili rozsiahle prevádzky v tretích krajinách, ako je Vietnam a Kambodža, sčasti preto, aby využili potenciálne nižšie clá Spojených štátov.
Pokiaľ ide o ofenzívu, Peking vie, ako zasiahnuť tam, kde to bolí najviac. V jednom zo svojich nedávnych krokov neobnovil licencie pre stovky mäsových závodov, spochybnil kvalitu hydiny a prerušil dodávky amerického zemného plynu.
„Čína má svoje slabé stránky, ale v kontexte obchodnej vojny sú zvládnuteľné. Spojené štáty si na druhú stranu nemôžu dovoliť priviesť čínsku ekonomiku na pokraj zničenia,“ povedal Scott Kennedy, hlavný poradca think tanku CSIS pre CNN. Zároveň dodáva, že svojou rétorikou Trump dal Európe a ďalším americkým spojencom len málo dôvodov na spoluprácu pri izolácii Číny.
„V konečnom dôsledku Trumpove clá zblížia obchodných partnerov na úkor USA,“ konštatoval Henry Wang Huiyao, zakladateľ výskumnej skupiny Center for China and Globalization v Pekingu.
Ďalšie dôležité správy
