Miroslav Kiraľvarga: Slovensko potrebuje ekonomický reštart

Zamestnávatelia varujú pred úpadkom výroby a upozorňujú na problémy, ktoré trápia Slovensko, ale aj celú Európu. „Vysoké daňovo-odvodové zaťaženie a ceny energií brzdia investície aj rast,“ konštatuje pre TREND prezident Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) Miroslav Kiraľvarga. Kľúčom k oživeniu hospodárstva je najmä zníženie daňovo-odvodovej záťaže, obmedzenie byrokracie a vhodné nastavenie pravidiel nielen pre energeticky náročný priemysel. Prezident upozorňuje aj na potrebnú zmenu európskeho prístupu k priemyslu, ktorý by mal viac zohľadňovať prax a realitu podnikania.

Ako v súčasnosti hodnotíte ekonomické prostredie na Slovensku?

Ťažko sa hodnotí prostredie z pozície podnikateľa, ktorý sa snaží podnikať, zamestnávať ľudí, vyrábať, ponúkať služby, ak to prostredie často podlieha politickým vplyvom. Bol by som rád, aby sa politici častejšie pokúsili postaviť do topánok podnikateľa zamestnávateľa. A rozmýšľali, ako ich legislatívne kroky a zámery môžu vplývať na podnikateľské prostredie, a to nielen pozitívne, ale aj negatívne. V súčasnosti teda máme svoje vnútorné problémy, ktoré vieme opraviť skôr ako tie vonkajšie, ktoré k nám prichádzajú z okolitého sveta.

Ktoré legislatívne opatrenia z pohľadu zamestnávateľov by mohli zlepšiť situáciu v krátkodobom horizonte?

Naprieč celou ekonomikou máme veľmi vysoké daňovo-odvodové zaťaženie. Takže hlavným mottom je: ďalej ho nezvyšovať. Občania a firmy prispievajú do rozpočtu svojou časťou viac ako 43 percent z celkových výkonov ekonomiky. Náklad zamestnávateľa na jedného zamestnanca znamená, že 40 percent z tejto časti odchádza štátu, čo je vysoké daňové a odvodové zaťaženie. Ak sa porovnáme s okolitými krajinami, s ktorými si konkurujeme na jednotnom trhu, často aj preto máme problém s investíciami, či už so zahraničnými, alebo s domácimi.

A čo ďalšie faktory?

V nemalej miere sú to nesystémové a často i populistické kroky, ktoré prichádzajú. Napríklad akékoľvek príplatky pre zamestnancov, ktoré im majú nejakým spôsobom zvyšovať benefity, no na druhej strane zaťažujú celkové náklady na prácu pre zamestnávateľa. Problémom sú i vysoké ceny energií, ktoré máme v strednej Európe a v porovnaní s okolitým svetom.

Ako by vláda mohla v súčasnosti zabrániť ďalšiemu prepadu konkurencieschopnosti, aké opatrenia by mala urobiť alebo odstrániť?

Slovensko, ako krajina, nie sme izolovaní, sme súčasťou Európskej únie (EÚ). Medzinárodný menový fond vypočítal, že bariéry medzinárodného podnikania na našom trhu v rámci Európy sú na takej úrovni, ako keby sme mali zavedené clá na naše výrobky a tovar vo výške 45 percent a ako keby sme mali zavedené clá na služby, ktoré poskytujeme, vo výške sto percent. Takže nepotrebujeme žiadne iné clá. Tieto čísla potvrdzujú, že náš európsky trh je značne prebyrokratizovaný. Hovoríme opakovane, že treba odstraňovať bariéry a znižovať administratívnu záťaž. To je aj súčasťou materiálu, ktorý Business Europe, ktorej súčasťou je aj RÚZ na jeseň minulého roka predstavila. Názov materiálu je Reboot Europe, teda znovu naštartovať Európu. Dúfam, že to nezostane len pri tom materiáli.

Ako hodnotíte ďalšie oblasti, napríklad spomínané energie?

V tejto oblasti musí niečo robiť celá Európa. Cena elektrickej energie je dva- až trikrát vyššia ako cena v USA a Číne. Cena zemného plynu v Európe je štyri- až päťkrát vyššia, ako je cena zemného plynu v Spojených štátoch a o 50 percent vyššia ako v Číne, takže takto asi priemysel v Európe v dohľadnom čase nebude môcť fungovať.

Dá sa v energetike nastaviť vhodný regulačný rámec tak, aby sme nedecimovali priemysel v Európe?