Má na svedomí sedem z desiatich úmrtí. Jej apetít sa zvyšuje postupne, preto nereagujeme s panikou. Ale mali by sme. Čelíme totiž epidémii chronických chorôb.
Nielen my, Slováci. Celý vyspelý svet. Kde-kto sa s tým snaží niečo robiť. S rôznymi výsledkami. U nás na Slovensku boj s nimi prehrávame. Život si užijeme v plnom zdraví najkratšie spomedzi všetkých krajín EÚ (spolu s Lotyšmi).
V utorok 29. septembra je Deň srdca, v Košiciach sa zase tento týždeň uskutočňuje veľká konferencia V4 o chronických chorobách. Hľadajú sa inšpirácie, vymieňajú skúsenosti. Ako sa vysporiadať s nárastom cukrovky, vysokého tlaku, astmy, chorôb kostí a kĺbov či alergií?
Nikto nemá zázračné riešenie.
Odborníci sa zhodujú, že problém treba riešiť na štyroch frontoch:
- Potrebujeme dáta
Ak chceme riešiť akýkoľvek problém, musíme vedieť, čo sa vlastne deje. Na to slúži monitoring, dohľad, zber a analýza dát o zdraví populácie, rizikových faktoroch, liečbe. V tejto oblasti máme na Slovensku veľké rezervy. Náš boj s epidémiou sa musí začať práve tu. Pretože ak nevieme merať, nevieme riadiť. - Efektívne poskytovanie zdravotnej starostlivosti
Zdravotná starostlivosť musí byť dostupná, a pokiaľ možno aj štandardizovaná. Diagnostický a liečebný protokol založený na klinických dôkazoch preukázateľne zlepšuje výsledky. Keďže chronické choroby si vyžadujú pozornosť viacerých špecializácií, je nevyhnutná spolupráca a výmena informácií medzi viacerými lekármi. To pocíti aj pacient, keď prestane chodiť bezprizorne od dverí k dverám. A takáto starostlivosť má znamenať viac peňazí pre lekára. - Verejné zdravotníctvo: podpora zdravia
Chorobám je lepšie predchádzať než ich liečiť. Nielen zákony obmedzujúce fajčenie či hygienické normy, ale aj propagácia zdravého životného štýlu ovplyvňuje riziko vzniku chronických chorôb. Výskyt obezity či počet fajčiarov na Slovensku však nesvedčí o úspechu týchto aktivít vo verejnom zdravotníctve. - Bez pacienta to nepôjde
Nech sa lekári snažia akokoľvek, epidémia sa nedá zvládnuť bez aktívnej účasti pacienta v manažmente jeho chronickej choroby. Spolupráca pacienta je potrebná pre dodržiavanie liečebného režimu či úpravu životosprávy. Zdraví aj chorí musia byť motivovaní starať sa o svoje zdravie.
Posledný z uvedených bodov – zapojenie pacienta – považujem za kľúčový pre úspech celého boja s epidémiou. Fajčenie, alkohol, obezita. Rizikové faktory, ktoré majú u nás na svedomí väčšinu chorobnosti a úmrtnosti. Sú len ťažko kontrolovateľné tradičným zdravotníctvom. Úzko súvisia so životným štýlom a väčšinu z nich nevieme medicínsky ovplyvniť. Vieme im len predchádzať – zmenou životosprávy.
Obmedziť výskyt chronických ochorení a lepšie kontrolovať ich priebeh sa nám podarí až potom, keď dokážeme odpovedať na otázku: ako aktívne zapojiť a motivovať pacienta k zmene životného štýlu?
Vďaka behaviorálnej ekonómii vieme, že účinná motivácia má byť bezprostredná a má mať finančný rozmer. Napríklad v podobe odlišnej výšky poistného alebo ako odmena za dodržiavanie liečebného procesu.
A je tu ešte jeden významný aspekt: Ak finančne odmeníme zodpovedného poistenca a kvalitného lekára, nebudeme míňať peniaze na liečbu komplikácií. Pacient bude zdravší, doktor dostane viac peňazí. Všetkým sa to oplatí.
Náklady na liečbu jedného dekompenzovaného pacienta (teda pacienta s komplikáciami) s cukrovkou sú viac ako dvojnásobne vyššie, než náklady na kompenzovaného cukrovkára.
Ak sa vám tento článok páčil, podporte ho na vybrali.sme.sk. Ďakujem.
