Byť zabudnutí v Googli? Myslíte si, že je niečo také vôbec možné? Ktorýkoľvek génius sa nemôže porovnať s pamäťou giganta Google. Bez ohľadu na charakter informácií, takmer všetky nájdete v uvedenom internetovom vyhľadávači.

V súčasnom Web 2.0 prostredí sa zúčastňujeme na tvorbe internetového prostredia aj my sami. Málokedy si uvedomujúc, koľko dát sa v skutočnosti o nás na internete nachádza a málokedy si uvedomujúc, koľko dát do internetového prostredia ukladáme my sami. Pamätám si na 90-te roky, kedy som mal ako jeden z mála k dispozícii klasický (dial-up) internet a používal ICQ beta ešte v jeho raných vývojových fázach a vzhľadom na dostupnosť služieb som komunikoval iba so svojou rodinou a s pár vyvolenými.  V počiatkoch slovenskej sociálnej siete Pokec sa mnoho vtedajších užívateľov zmohlo maximálne k zadaniu svojej krajiny, mesta, prípadne niekoľkých detailov o svojich aktivitách vo voľnom čase, zväčša vystupujúci pod prezývkami a pseudonymami. Uvedenie vlastného mena, priezviska, adresy pobytu, prípadne iných osobných informácií bolo v tých časoch (iba nedávnych) pre väčšinu nemysliteľné.

Každý dnes surfuje na vlne súčasného trendu premietať svoju osobnosť do elektronickej podoby a aj napriek odstráneniu mnohých údajov, zanecháva za sebou svoj (dlhotrvácny) digitálny tieň. Ruku na srdce a priznajte si, koľkí už „googlili“ seba alebo inú osobu v domnení, že získate zaujímavé informácie? Nie je sa za čo hanbiť, je to súčasťou štandardnej praxe personalistov, manažérov a obchodných partnerov. Pamäti Googlu neujde ani vymazané, nie je totiž tajomstvom, že prostredníctvom neho nájdete zmazané web stránky, blogy alebo fotky.

Európska únia sa rozhodla konať a momentálne sa v jej schvaľovacej mašinérii riadneho legislatívneho postupu nachádza „návrh nariadenia o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov (všeobecné nariadenie o ochrane údajov)“. Návrh mimo iného v článku 17 zakotvuje „právo byť zabudnutý a právo na výmaz“, ktoré sa pertraktovalo už dávno pred prvým draftom nariadenia.

Ako dotknutá osoba budete mať právo si vymôcť výmaz a ďalšie šírenie svojich osobných údajov, ak už nie sú potrebné, odvoláte súhlas, alebo inak namietate proti ich spracovaniu atď. Ak prevádzkovateľ (spracovateľ osobných údajov, nazývaný aj ako kontrolór/datakontrolór) údaje zverejnil, musí podniknúť všetky primerané kroky, vrátane informovania tretích strán, ktoré tieto údaje spracúvajú, aby všetky údaje, odkazy, kópie a replikácie odstránili (pokiaľ nepreukáže spracovávanie údajov z dôvodu verejného záujmu, na účely historické, štatistické, na uplatnenie verejného záujmu a podobne). Pri striktnom pohľade na zodpovednosť prevádzkovateľa sa zdajú byť pohnútky európskych legislatívcov logické, avšak aplikujte túto pomerne širokú zodpovednosť na dnešné pomery digitálneho sveta.

Otázne je, či právo byť zabudnutý je novým právom, pretože už dnes sa musí prevádzkovateľ  správať podľa regulácie zákona o ochrane osobných údajov (zákon č. 428/2002 Z.z.). Zákon napríklad jasne definuje, že osobné údaje možno spracúvať len so súhlasom dotknutej osoby, je povinný informovať o ich získavaní a po splnení účelu zabezpečiť ich bezodkladnú likvidáciu, pokiaľ samozrejme zákonná úprava neurčuje inak. Náš slovenský zákon o ochrane osobných údajov však vychádza zo smernice EÚ o ochrane osobných údajov, ktorej koncept bol tvorený v polovici 90-tych rokov. Opäť sa pokúste rozpamätať, ako ste využívali prostriedky internetu v tých časoch a aké komplikované digitálne vzťahy sa formujú dnes. Zodpovednosť prevádzkovateľa v rovine nariadenia bude nejasná aj napriek už vydaným stanoviskám „Pracovnej skupiny pre ochranu osobných údajov zriadenej podľa článku 29“ k predmetnej smernici o tom, kto bude nakoniec zodpovedať za obsah spracovaných údajov, pretože v zmysle ich vyjadrení môže byť v konečnom dôsledku prevádzkovateľom aj samotný užívateľ internetu.

Google sa pripravovanej prísnej regulácii v mnohých smeroch opodstatnene bráni. Španielskemu súdu Audiencia Nacional takisto nebola jasná úprava zodpovednosti „kontrolóra“ a vo veci Google Spain proti Agencia Española de Protección de Datos a Mario Costeja González podal tento rok na Súdny dvor EÚ návrh na začatie prejudiciálneho konania aj s otázkou, či sa na Google vzťahujú povinnosti „kontrolóra“ osobných údajov uvedených na internetových stránkach, ktoré spracováva do zoznamov.

Rozhodnutie Súdneho dvora o predmetnej prejudiciálnej otázke bude mať pre spoločnosť Google markantný význam, najmä vo vzťahu k prípadnému schváleniu návrhu nariadenia. Obavy Google sú pochopiteľné, pretože vzhľadom na ich veľkosť budú mať potencionálne značne širokú zodpovednosť za osobné údaje. V prípade porušenia ustanovení priamo použiteľného nariadenia mu bude hroziť pokuta až do výšky 1% jeho ročného celosvetového obratu. Pri ich obrate vo výške takmer 38 miliárd amerických dolárov za rok 2011 by jedno percento pravdepodobne zabolelo.

Určitá forma práva byť zabudnutý sa uplatnila už v Argentíne. Argentínska popová hviezda Virginia Da Cunha žiadala, aby Google a Yahoo stiahli jej pikantné fotky, ktoré vznikli počas jej mladosti. Jej fotky sa zobrazili medzi prvými výsledkami vyhľadávania, ak užívateľ vyhľadával slovné spojenia súvisiace so sexom. Súd prvej inštancie rozhodol v prospech popovej hviezdy, avšak odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu zrušil. Ak si do argentínskeho Yahoo vyhľadávača vložíte jej meno, zobrazí sa iba právne upozornenie o dočasnom obmedzení výsledkov. V niektorých štátoch Latinskej Ameriky vrátane Argentíny sa vedie cez 100 súdnych sporov o odstránení internetového obsahu.

Je nesporné, že naše údaje musia byť chránené, avšak v prvom rade by sme si mali zodpovedať sami za to, čo zverejníme, pretože legislatíva nebude nikdy tak dokonalá, aby chránila našu vlastnú nerozvážnosť.