Slovenské príslovie hovorí, že koľko rečí vieš, za toľkých ľudí stojíš. K filozofickému poznaniu skrytému v ľudovej múdrosti sa síce nevieme kvalifikovane vyjadriť, no môžeme vám garantovať, že poznanie cudzích jazykov vám aspoň umožní hlásiť sa na viac pracovných pozícií.

Ovládanie cudzieho jazyka sa totiž na slovenskom trhu práce stalo štandardnou požiadavkou na uchádzačov o zamestnanie. Síce to už patrilo medzi zažité predstavy, prvýkrát sa však môžeme na túto tému baviť s pomocou reálnych čísiel. Podľa zistení analýzy takmer 12 000 pracovných ponúk na portáli Profesia.sk, ktorú vypracovali Miroslav Beblavý, Brian Fabo a Silvia Hudáčková, nepožadovala cudzí jazyk len tretina všetkých inzerátov na pozície od manažérov po upratovačky.

Najčastejšie požadovaným jazykom je podľa očakávaní angličtina, ktorá sa objavila v 49,2 % ponúk. Nutnosť ovládať ju je bežnou pre vysokokvalifikovanú prácu v IT sektore, ktorá býva na Slovensku zároveň najlepšie platenou. Požadovali ju viac ako štyri pätiny ponúk v tejto oblasti. Podobne často uvádzaná bola aj pri inzerátoch hľadajúcich manažérov či audítorov, no bežne je aj v ponukách pre pracovníkov recepcie, personalistov alebo marketérov.

Jednoznačný vzťah

Závislosť možnosti získať vyššie postavenú prácu na ovládaní angličtiny je jednoznačná. Výskumníci ju overili priradením inzerátov vyžadujúcich angličtinu k bodom na stupnici medzinárodného štandardu ISCO deliaceho povolania podľa kvalifikácie, ktorá je pre ne potrebná. Výnimkou sú finanční a poisťovací poradcovia, ktorých ISCO síce zaraďuje medzi povolania požadujúce vysokú kvalifikáciu, no cudzie jazyky pri ich prijímaní nie sú dôležité. Zároveň tiež platí, že cudzie jazyky nezaručujú vysoko sofistikovanú prácu – napr. u pracovníkov recepcie je angličtina požiadavkou v 86 % ponúk a v 23 % prípadov sa vyžaduje nemčina.

Okrem toho sa pri výpočte mediánovej mzdy pre jednotlivé povolania zistilo, že výška platu stúpa v závislosti od percenta inzerátov, ktoré angličtinu vyžadujú. Konkrétne, medzi mediánovou mzdou povolaní, ktoré v 50 % vyžadujú angličtinu a ktoré ju vyžadujú v 60 % prípadov, je rozdiel v mesačnom plate 53 eur.

Pre porovnanie, nemčina bola požadovaná v 14,5 % všetkých prípadov. Jej význam značne narastá najmä v dopravnom sektore, kde ju vyžadovalo 56,9 % výberových konaní na pozíciu špeditéra. Postavenie Nemecka ako jedného z najväčších slovenských obchodných partnerov a investorov taktiež posilňuje dôležitosť nemčiny pre prácu dispečerov.

Pri investovaní času (a často aj nemalých peňazí) do zlepšovania jazykových schopností za účelom zlepšenia možností uplatniť sa je dobré si dvakrát premyslieť, ktorému jazyku či jazykom sa budete venovať. Spomedzi preskúmaných ponúk postup z mierne pokročilej angličtiny na aktívnu úroveň jazyka otvorí prístup k asi 3 500 pracovným miestam, zatiaľ čo znalosť francúzštiny len k 142. A hoci znalosť viac ako jedného cudzieho jazyka býva v spoločnosti oceňovaná, slovenský trh práce si na ňu pravdepodobne veľmi nepotrpí. Z analyzovaných inzerátov požadovalo dva a viac jazykov len 6,7 %.

Rodičia to vedia

Dôležitosť angličtiny pre šance dobre sa uplatniť si uvedomujú aj slovenskí rodičia. Podľa prieskumu British Council verí 87 % z nich, že je pre ich deti najužitočnejším jazykom. Pohľad rodičov je tak v ostrom rozpore s návrhmi bývalého ministra školstva Dušana Čaploviča, ktorý chcel povinnú výučbu angličtiny na základných školách zrušiť, a na jej úkor posilniť pracovné vyučovanie a chémiu. Vďaka tisícom podpisov rodičov pod hromadnú pripomienku, ktorú inicioval Miroslav Beblavý, však povinná angličtina zostala zachovaná.

Ministerstvo to netrápi

Praktická výučba angličtiny na školách dlhodobo trpí nedostatkom učebníc aj kvalifikovaných učiteľov, ktorých školy nevedia zaplatiť. Zarážajúce pritom je, že sa v tejto situácii Ministerstvo školstva rozhodlo objednať od údajne spriaznených IT firiem online cvičenia za 20 miliónov eur, ktoré má cez 90 % učiteľov a žiakov dostupné zdarma.

Je zjavné, že skvalitnenie výučby angličtiny by malo byť pre budúcu vládu v oblasti školstva prioritou. Nápad, ako to zmeniť, bude predstavený už onedlho.

Autori by chceli poďakovať portálu Profesia.sk za prístup k údajom, ktoré boli pokladom pre túto analýzu. Celý komentár nájdete tu.

Miroslav Beblavý je poslanec NR SR, podpredseda strany SIEŤ a Associate Senior Research Fellow v inštitúte CEPS, Brusel.

Brian Fabo je výskumník inštitútu CEPS, Brusel a CELSI, Bratislava.

Silvia Hudáčková je vedúca sekretariátu stálych pracovných skupín strany SIEŤ.