Záujem o odbor, uplatnenie na trhu práce, kvalita školy a náročnosť štúdia. To sú pravdepodobne hlavné kritériá, ktoré zohľadňujú stredoškoláci pri výbere vysokej školy. Pri objektívnom rozhodovaní im určite pomôžu napríklad nedávno zverejnené databázy o platoch či nezamestnanosti absolventov. Ako je to však s náročnosťou štúdia? Nájdu sa totiž mnohí, pre ktorých je to dôležité kritérium. Aj keď nie je jednoduché zadefinovať náročnosť štúdia, môžeme sa pozrieť aspoň na množstvo času, ktorý strávia študenti v škole a nad knihami.
Začnime chodením do školy. Podľa prieskumu Eurostudent IV strávia denní študenti na vyučovaní v škole priemerne 18 hodín týždenne. Najviac času venujú účasti na prednáškach, seminároch a cvičeniach študenti zdravotníctva a sociálneho zabezpečenia, potom technických a pedagogických študijných odborov. Naopak najmenej času chodia do školy študenti spoločenských vied, podnikania, práva, resp. prírodných vied, matematiky a informatiky. Z vybraných vysokých škôl strávia na vyučovaní necelých 14 hodín študenti Ekonomickej univerzity v Bratislave, naopak viac ako 22 hodín týždenne naberajú vedomosti na Prešovskej univerzite.
Chodenie do školy v prípade vysokoškoláka nestačí a potrebné je aj samoštúdium. Priemernému študentovi zaberie počas bežného týždňa v priebehu semestra 10 hodín týždenne. Najviac, až takmer 13 hodín, sa osobnému štúdiu venujú študenti techniky, spracovateľstva a konštruktérstva a len o hodinu menej študenti humanitných vied a umenia. Naopak, len približne 8 hodín svojho času venujú samoštúdiu študenti služieb a spoločenských vied, podnikania a práva.
Zdroj: 1
Zdroj: Eurostudent IV, ÚIPŠ, školy sú zoradené podľa súčtu hodín strávených na vyučovaní a osobným štúdiom
Okrem štúdia venujú svoj čas mnohí denní študenti aj práci. Priemerne strávia v platenej práci približne 7 hodín týždenne. Z hľadiska jednotlivých vysokých škôl si až 12 hodín týždenne zarábajú študenti Ekonomickej univerzity v Bratislave. Najmenej chodia do práce študenti Katolíckej univerzity v Ružomberku a Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici - iba na necelé 3 hodiny týždenne.
A aký vzťah časovej náročnosti štúdia a nástupného platu? Žiadna výrazná korelácia. Zaujímavý je najmä pohľad na extrémy. Napríklad priemerný študent Trnavskej univerzity má v porovnaní s priemerným študentom Ekonomickej univerzity takmer o 10 hodín menej voľného času a po skončení školy paradoxne ešte o 285 eur nižší nástupný plat.
Zdroj: 2
Zdroj: Eurostudent IV, ÚIPŠ
Pár poznámok k uvedeným štatistikám (verím, že v diskusii pridáte ďalšie):
- Súbor odpovedí 2 634 respondentov prieskumu, ktorý na Slovensku zabezpečoval ÚIPŠ, je z hľadiska vysokých škôl reprezentatívny, s výnimkou vysokých škôl s umeleckým zameraním, Univerzity J. Selyeho a Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie, ktoré nie sú v prieskumnej vzorke zastúpené kvôli veľmi malému počtu študentov.
- Ide o priemerné údaje, ktoré sa na jednotlivých školách môžu výrazne líšiť podľa fakúlt či odborov štúdia. Férovejšie by bolo porovnávať náročnosť medzi školami v rovnakých študijných odboroch.
- Časová náročnosť nemusí súvisieť s kvalitou štúdia, študenti sa môžu len veľa bifľovať alebo tráviť čas v škole na neprínosných prednáškach. Náročnosť štúdia môže tiež spočívať na ťažších skúškach a väčšiemu úsiliu počas skúškového obdobia, na rozdiel od menej náročného bežného semestra.
- Možnosť získať platenú prácu počas denného štúdia závisí od lokality vysokej školy. Rovnaký faktor (aj keď pravdepodobne už v menšej miere) platí aj pri platoch absolventov.
Poznámka: Autor je absolvent Ekonomickej univerzity v Bratislave
