Investovanie do akcií…

Keď sa povie akcia, niekto si predstaví akciu v hypermarkete, niekto zasa akciu u mobilného operátora. V tomto prípade, na názor čo je akcia vieme väčšinou jednoznačne odpovedať. Pokiaľ ale máme na mysli investíciu do akcií, tu môžeme mať iný názor. Niekto to môže vidieť ako nepredstaviteľné riziko: môžem prísť o peniaze, žiadna garancia. Iní to zasa vidia pozitívne: príležitosť k zisku, možnosť si udržať reálnu hodnotu peňazí. To či investícia do akcií áno, či nie - nechám na Vás. Pripájam len pár dôkazov...

Príbeh Nobelovej nadácie

Keď sa povie „Nobelová cena" hneď vieme o čo sa jedná, ale veľa z nás nepozná skutočný príbeh o Nobelovej nadácii (ďalej len Nadácia). Zdroj: nobelprize.org.

Rok pred smrťou, 27. novembra 1895, podpísal švédsky priemyselník Alfréd Nobel svoju závet. Obsahovala podmienku, že Nobelovo dedictvo musí byť investované do „bezpečných cenných papierov", ktorých výnosy budú „každoročne rozdeľované vo forme cien tým, ktorí sa v priebehu predchádzajúceho roka zaslúžili o najväčší prospech pre ľudstvo". Nadácia mala vyplácať čiastky, ktorých reálna kúpna sila by sa v priebehu času nemenila.

Nadácia zahájila svoju činnosť v roku 1900, vtedy mala celkový majetok vo výške 31 mil. švédskych korún  (približne 1,5 mld. dnešných švédskych korún). Bohužiaľ zámer vyplácať čiastky v rovnako veľkej reálnej výške nemohol byť dlhodobo plnený. V roku 1901 bola hodnota Nobelovej ceny 150 782 švédskych korún, postupne táto hodnota klesala, až v roku 1923 dosiahla dno => 114 935 korún.

Prečo táto hodnota klesala?

Dôvodom bola predovšetkým prijatá investičná stratégia. Nadácia investovala len do bezpečných cenných papierov ako štátne dlhopisy,  prípadne pôžičky kryté hypotékami alebo nehnuteľnosťami. Takéto investície však boli málo výnosné a hrozilo riziko, že imanie Nadácie bude raz vyčerpané. Preto správcovia Nadácie radšej zvolili pokles vyplácaných cien než riziko vyčerpania imania nadácie.

Ako je vidieť na grafe i po roku 1946, kedy bola Nobelova nadácia oslobodená od daní, pokračoval postupný pokles reálnych hodnôt vyplácaných Nobelových cien. Zmena nastala až v roku 1953. Vtedy švédska vláda zmenila pravidlá obmedzujúce investovanie do rôznych druhov cenných papierov. Správcovia portfólia mohli investovať do akcií.

A práve od roku 1953 sa výška vyplácaných Nobelových cien postupne zvyšovala. Pôvodnej reálnej hodnoty dosiahla Nobelova cena v roku 1991. Podmienku Nobelovho dedictva sa darí opäť plniť až od tohto roku.

Súčasná investičná stratégia Nadácie:

Clifford G. Dow, SR.:  Investovanie verzus hazard

Clifford G. Dow, SR. v roku 1957 vyštudoval fyziku na Harvarde. Získal MBA (1960) z financií na Harvard Business School. Kariérku začal ako odborník na cenné papiere na Wall Street (1962). Je šéfom Dow Investment Group. Okrem toho učí na univerzite v Maine. Získal CFA, CFP a CHFC.

Čo je zaujímavé na tomto človeku? Na svojej stránke (www.dows.com) uvádza niekoľko zaujímavých článkov a jeden z najzaujímavejších: Investovanie verzus hazard. V článku rozoberá aký je rozdiel medzi investovaním a hazardom. Graficky zotriedil jednotlivé druhy investícii (od investície pod "matracom", až po lotérie) podľa podstúpeného rizika a návratnosti - zisku. Čo myslíte, ktorý druh investície podľa Clifford G. Dow, SR. prináša najlepší pomer rizika a výnosu?

Jeremy J. Siegel: Stocks for the Long Run and Future For Investors

Ktorý druh investície prináša historicky dlhodobo najvyššie výnosy? Odpoveď prináša hore uvedená publikácia od autora Jeremy J. Siegel (viac na www.jeremysiegel.com)

Môžete sa napr. dozvedieť: Pokiaľ by Váš pra-pra-pra dedko zainvestoval 1$ v januári 1802, mali by ste v reálnom vyjadrení v júni 2005: z investície do akcií 632 680$, do dlhopisov 1 115$, do garantovaných úložiek 292$, do zlata 1,38$, a keby ste nechali dolár len tak pod „matracom" mali by ste z neho len 0,06$.