Návšteva kolegov a priateľov z českej pobočky Esetu odletela bezpečne späť do Prahy a ich obavy z veľkonočného stresu v momentálne zamračenej a zasneženej Českej republike ma priviedli k zamysleniu, ako veľmi sa líšia domáce – nórske veľkonočné sviatky od tých našich, domácich – slovenských (českých).
V Česku robia na Veľkú noc žihľavovú plnku, hoci tento rok ešte po žihľave ani chýru, ani slychu... Ale nie, nebudeme si vymieňať recepty.
Teplomer v Osle ukazuje plus šesť stupňov, slnko svieti a zapadne až takmer o ôsmej večer, na stole mám rozkvitnuté, voňavé narcisy. Takmer úplná jar. Ale nie tak celkom. Na holmenkollenskom kopci je ešte riadna zima, priveľa snehu, rovnako ako v takmer celej krajine. Takéto počasie je tu už približne týždeň. A nórske médiá o tom s radosťou reportujú a domácemu publiku oznamujú, že tohtoročná Veľká noc je ideálna, presne taká, ako má byť – veľa slnka a veľa snehu.
Nehovorím o počasí zbytočne – debaty o tom, ako bude, patria v Nórsku medzi celkom základné veľkonočné starosti. A hoci pre mnohých Nórov je Veľká noc najdôležitejší cirkevný sviatok, spojený s návštevou kostola, vo všeobecnosti tu Veľká noc nie je ani o cirkvi, ani o šunke, cvikle s chrenom a šibačkách, ale o relaxe na horách, na lyžiach.
Sviatky začínajú už vo štvrtok a trvajú do pondelka. Obchody sú zavreté po celý ten čas, s výnimkou soboty. Nemálo domácich si vzalo dovolenku v predstihu, už v pondelok a spolu s minulotýždňovým víkendom tak majú takmer dva týždne prázdnin. Mesto sa vyľudnilo, horské strediská a lyžiarske trate v meste i mimo neho praskajú vo švíkoch. Nóri jednoducho na Veľkú noc lyžujú a užívajú si posledný sneh (dúfajme) a voľné dni.
Televízia nevysiela jeden film o Ježišovi za druhým. Rozhlasový program nie je len o prenosoch z kostolov. Obchody nelákajú na akciové nákupy veľkonočných produktov, pretože také skoro ani neexistujú. Vianočný marcipán sa premenuje na veľkonočný, na pulty sa dostanú čokoládové zajace, kuriatka a vajíčka, a to je zhruba tak všetko. Žiadny hon na spotrebiteľa. Žiadna panika a stres. Pokoj. Mesto je prázdne a keď idete predpoludním do ulíc, budete sa prechádzať sami. Pocit skôr ako na dedine, než v hlavnom meste.
Veľká noc je tiež obdobím, keď letiská očakávajú nával turistov. Letecké spoločnosti zdvihli ceny leteniek priamoúmerne dopytu a letieť z Osla pred sviatkami a po sviatkoch sa vrátiť, nie je vôbec lacná záležitosť. Napriek tomu zažívajú všetky miestne letiská nárast počtu cestujúcich.
Na a z osloského letiska už v minulom mesiaci, vo februári priletel /odletel takmer jeden milión šesťstotisíc cestujúcich, čím sa letecký prístav Gardermoen stal prvýkrát najväčším v severnej Európe. Najrušnejšie škandinávske letisko Kodaň sa po rokoch ocitlo na druhom mieste. Oslo má veľkú ambíciu udržať si pozíciu lídra a byť číslom jeden aj v celoročnej štatistike. Smutné je, že v rebríčku TOP100 letísk v Európe najväčšie slovenské letisko Bratislava – M.R. Štefánik nefiguruje. Celkom by ma zaujímalo, aké sú ciele manažmentu bratislavského letiska a aké plány má štát v leteckej doprave. Mediálne pokrytie tejto problematiky je takmer nulové, tak neviem.
Najrušnejšie európske letiská (Wikipedia) | ||
Poradie | Letisko | Počet cestujúcich (2012) |
1. | Londýn-Heathrow | 70,037,417 |
2. | Paríž - CDG | 61,611,934 |
3. | Frankfurt | 57,520,001 |
16. | Kodaň-Kastrup | 23,336,187 |
19. | Oslo-Gardermoen | 22,080,433 |
22. | Štokholm-Arlanda | 19,642,029 |
100. | Nantes Atlantique (Fr.) | 3,631,693 |
? | Bratislava - M.R. Štefánik | 1,416,117 |
Mimochodom, nórsky operátor Norwegian začal vlani lietať z Bratislavy do Osla a Kodane, tak to niekedy využite. Veselú Veľkú noc a skorú jar, priatelia. 8-)