Zrejme každý, kto sa dostal do kontaktu s psychológiou, pozná Maslowovu pyramídu potrieb. Americký psychológ Abraham Maslow sa v minulom storočí pokúsil identifikovať a zoradiť niekoľko kľúčových univerzálnych potrieb, ktoré sa týkajú každého z nás.
Musím sa priznať, nie som veľký fanúšik psychológie, ale v prípade evolučnej psychológie rád robím výnimku. Tá, na rozdiel od rôznych psychologických teórií a škôl, sa pri zdôvodňovaní našich motívov a rozhodnutí snaží ísť hlbšie do našej minulosti, než do dôb starovekého Grécka. Napriek tomu, že väčšina toho, čo dnes tvrdia evo-psychológovia, prejde v budúcnosti ešte mnohými korekciami, snaha vysvetľovať naše konanie bez priznania si toho, že ústredným motívom správania ľudí sú biologické aspekty, naozaj neznejú veľmi dôveryhodne.
Rozmach evolučnej psychológie
Zásadným prelomom pre rozmach evolučnej psychológie boli práce primatológov Jane Godall, či Fransa de Walla. Tí, v druhej polovici 20. storočia, zmenili pohľad na človeka pozorovaním našich najbližších príbuzných, teda iných ľudoopov. Vtedajšia veda videla nás ľudí ako výnimočný druh, ktorý disponuje jedinečnými vlastnosťami. Jane Godall, Frans de Wall a ďalší však mnohé z vlastností pripisované len nám ľuďom, objavili aj u iných primátov. Šimpanzy, gorily a iní ľudoopovia majú podobne ako my pocity sebauvedomovania, dokážu sa zabávať, majú zmysel pre humor, disponujú rozvinutým repertoárom emócií ako šťastie, smútok, strach zúfalstvo, empatia, súcit. Z generácie na generáciu si predávajú informácie o používaní nástrojov, čo svedčí o ich rozvinutej kultúre a v rámci ich sociálnych vzťahov dokážu oceniť kooperáciu a trestajú podvodníkov.
Len málokedy sa stane, že jediný človek dokáže narušiť a obrátiť vedu a zaužívané teórie tak naruby, ako to dokázala Jane Godall. Jej práca preukázala, že mnohé z našich „jedinečných” schopností nie sú až také výnimočné a nezískavame ich učením a výchovou, ale sme k nim naprogramovaní evolúciou.
Maslowova pyramída potrieb
Abraham Maslow svoju prácu prvý krát publikoval ešte v 40. rokoch minulého storočia, a preto podľa evolučných psychológov je načase pyramídu upraviť tak, aby reflektovala mnohé objavy a výskumy v neuropsychológii či evolučnej psychológii, ktoré sa udiali za posledné desaťročia.
Obrázok 1: Maslowová pyramída
Abraham Maslow bol inovátor, ktorý sa snažil zmeniť vtedajší prevládajúci trend v psychológii. Ten spájal s našou biológiou len zopár inštinktov slúžiacich k prežitiu a reprodukcii. Všetky ostatné vlastnosti, ktorými disponoval človek, boli podľa vtedajších psychológov získané kultúrou a učením. Podľa evolučného psychológa Douglasa Kenricka jeho myšlienky boli vo svojej dobe „progresívne“ a viaceré z jeho myšlienok sú blízke aj súčasnej evolučnej psychológii. Maslow správne odhadol, že ľudia zdieľajú určité univerzálne motívy, a že ľudské mozgy nefungujú na základe pár jednoduchých pravidiel, ako verili vtedajší behavioristi. Dokonca jeho model bol celkom blízky aj súčasnému pohľadu evolučných psychológov, ktorí používajú modulárny model našej mysli.
Maslowova pyramída z pohľadu evolučnej psychológie
Z evolučného pohľadu je však v Maslowovej hierarchickej pyramíde zjavných niekoľko závažných trhlín. Abraham Maslow sa odmietal pozerať na človeka a na jeho potreby a motívy len cez biologické potreby. Reprodukciu a všetky aktivity s ňou spojené, chybne umiestnil ako súčasť fyziologických potrieb na najnižšie miesta v jeho pyramíde.
Najdôležitejšou časťou života všetkých živočíchov je podľa evolučnej teórie reprodukcia. Podľa genetika Matta Ridleyho je reprodukcia jediný cieľ, na ktorý sme naprogramovaní. Všetky ostatné vlastnosti, ktoré sme zdedili po predkoch spojené s prežitím, jedením, myslením, zábavou, slúžia k naplneniu jediného cieľa, a tým je rozmnožovanie. Vlastnosti, ktoré pomohli k dosiahnutiu tohto cieľa, boli predané ďalšej generácii. Akokoľvek úspešní múdri a adaptabilní jedinci vo svojej generácii, ktorí však zostali neplodní, jednoducho nepredali nikomu nič.
Druhým zásadným problematickým bodom je Maslowovo oddelenie fyziologických potrieb od „vyšších potrieb". Intelektuálna zvedavosť, sebarealizácia, osobný rozvoj či záujem o umenie, sú podľa evolučných psychológov úzko spojené s biologickými motívmi a nemôžeme ich izolovať od okolitého prostredia. Na jeho obranu však treba priznať, že dualizmus tela a duše, teda odmietanie, že všetky procesy v našom tele vznikajú ako produkt našej mysle, sú jednoducho protiintuitívne. Tento dualizmus je tak silný, že mnohí vrátane ateistov v každodennom slovníku používajú protiklady typu materialistické – menej materialistické, veci - zážitky, materialistické – postmaterialistické, materiálne - duchovné, mravné.
Tretím Maslowovým zastaraným konceptom je jeho hierarchické zoradenie motívov, kedy sú tie spodné nahrádzané tými vyššími. Podľa Maslowa, ak človek má naplnené nižšie potreby, snaží sa dosiahnuť tie vyššie. Na rozdiel od Maslowa, evoluční psychológovia navrhli model, kedy vyššie sa nachádzajúce evolučné štádiá, ktoré sa aktivujú v živote človeka neskôr, nenahrádzajú tie nižšie postavené, ale ich prekrývajú. Nižšie postavené evolučné štádiá tak ostávajú rovnako dôležité, avšak pôsobia v pozadí a vychádzajú do popredia len pod vplyvom externého prostredia.
Renovovaná Maslowova pyramída
Evoluční psychológovia Kenrick a spol. vypracovali revidovanú pyramídu potrieb. Podľa nich každý organizmus rieši úlohy patriace do dvoch kategórií. Prvé somatické obdobie je spojené s dospievaním, druhé, teda reprodukčné obdobie, je určené k replikácii génov.
Obrázok 2: Revidovaná pyramída z evolučného pohľadu podľa Kenricka a spol.
V somatickej fáze hneď po narodení sa aktivujú u detí základné fyziologické potreby spojené s pocitom hladu, smädu či potrebou tepla. V období okolo jedného roka nastupuje štádium sebaobrany a vyhýbaniu sa chorobám. V tom období začínajú mať deti náhle strach z neznámych ľudí. Strach z chorôb spôsobuje, že deti sú v oblasti stravovania konzervatívne a s nedôverou prijímajú nové potraviny. Potreba socializácie a vytváranie priateľstiev prichádza v období štyroch rokov, veď ešte aj trojročné deti sa vo väčšine prípadov najradšej hrajú samé. Posledná somatická potreba je spojená s túžbou po statuse a uznaní od okolia. U tínedžerov sa aktivuje vo veku, kedy navštevujú druhý stupeň základnej školy.
Kým počas somatickej fázy nie je opačné pohlavie veľmi podstatné, príchod reprodukčnej fázy v adolescencii prejavujúci sa hormonálnymi zmenami spôsobí, že zrazu začne byť druhé pohlavie pre tínedžerov prudko dôležité. Obdobie, kedy sa aktivuje potreba úsilia získania partnera/ky s čo možno najlepšou genetickou výbavou, je v celej živočíšnej ríši spájané s nárastom agresivity a „okázalým“ sa predvádzaním. Nárast testosterónu u mužov dokonca spôsobuje, že štádium spojené so získaním partnera dočasne potláča potrebu bezpečia. V tejto etape života človek najčastejšie experimentuje a riskuje, ako napríklad skúša drogy, venuje sa riskantným športom, nebezpečne šoféruje či experimentuje v sexuálnej oblasti.
Ak mladý človek prežije toto búrlivé obdobie a stretne toho pravého či tú pravú, prichádza štádium vytvorenia alebo aspoň pokus o vytvorenie dlhodobého párového zväzku. K tomu nám mužom pomáha aj pokles testosterónu, čo vedie k menej agresívnemu a súťaživému správaniu. Hlavnou úlohou partnerov sa stáva schopnosť spolupracovať, resp. udržať si partnera, aby tak mohlo dôjsť k aktivácii evolučného štádia rodičovstva a starostlivosti o svojich potomkov. Homo sapiens nie je tak promiskuitný ako šimpanzy, pretože potrebu vytvárať dlhotrvajúce párové zväzky zásadným spôsobom ovplyvňuje to, že ženy kvôli veľkým mozgom svojich potomkov rodia skôr. To spôsobuje, že deti potrebujú oveľa dlhší čas na dospievanie a ženy spolu s deťmi sú viac odkázané na pomoc od svojich partnerov. Tí, ak chcú, aby ich potomkovia prežili, musia pomáhať ženám pri výchove detí.
Kde sa podela sebarealizácia?
Pre mnohých je dosť prekvapivý fakt, že evoluční psychológovia zosadili z trónu najvyšší motív spojený so sebaaktualizáciou, sebarealizáciou či kreativitou, ktorú umiestnili k statusovým potrebám. Podľa evolučného psychológa Geoffreyho Millera potreba kreativity a umenia vznikla ako súčasť pohlavného výberu, ktorého jediným cieľom je zvýšiť atraktivitu jednotlivca, a tým jeho reprodukčné šance. Z histórie vieme, že ľudia, ktorí predvádzali na obdiv svoje kreatívne umenie alebo zviditeľňovali svoj intelektuálny nadhľad, získavali v spoločnosti dôležitý status, a tým si tak zlepšovali šance na reprodukciu. Homo sapiens nie je svojou reprodukčnou stratégiou tvorby umeleckých diel jediným živočíšnym druhom. Pávy vedú medzi sebou tvrdý konkurenčný boj o čo najkrajšie a najatraktívnejšie telo, aby tak upútali samičky. Austrálsky škorec či malá japonská rybka fugu vytvárajú úchvatné umelecké diela kvôli svojim reprodukčným cieľom.
Čo sa stalo so sebavedomím
Ďalším dôležitým aspektom, ktorý upravili evoluční psychológovia, je prepojenie potreby sebavedomia s okolitým externým prostredím, ktorý vo svojej humanistickej interpretácii Abraham Maslow potlačil. Táto potreba má podľa neho osobný charakter, označoval ju ako formu “vnútorného naplnenia ” izolovanú od externého prostredia. Z pohľadu evolučnej teórie však organizmom nikdy nejde o svoje vnútorné naplnenie. Ako poznamenáva evolučný psychológ Robert Kurzban, živočíšne druhy sa snažia adaptovať na okolité prostredie, aby prežili a rozmnožovali sa a nie, aby sa cítili šťastne. Na rozdiel od sprofanovaného pohľadu mnohých psychológov, ktorí veria, že pocit sebavedomia či sebahodnotenia je vnútorný pocit nezávislý od externého okolia, viaceré výskumy hovoria niečo iné. Podľa výskumov psychológa Marka Learyho to, čo nazývame sebavedomím, je skôr sociometer, ktorý nepretržite meria, ako nás vníma okolie. Slabý status či horšie hodnotenie od druhých znamená, slabšie vyhliadky na pomoc od skupiny, ale aj vyhliadky na získanie dobrých génov.
Viac k téme od evolučných psychológov Douglasa T. Kenrick a jeho spolupracovníkov môžte nájsť tu.
