Je ťažké robiť predpovede, najmä o budúcnosti, vravieval veľký filozof a bejzbalová legenda Yogi Berra. Vedel, čo hovorí. Pohyboval sa v športe, brandži poznačenej neistotou a náhodami, ktoré rozhodujú o úspechu a neúspechu. Na rozdiel od tohto mysliteľa sú takmer všetci ostatní mimo, vyhlasuje Nassim Nicholas Taleb, autor čerstvého knižného bestsellera The Black Swan (Čierna labuť).
Ľudia denne čelia neočakávaným udalostiam. Napriek tomu počúvajú podvodníkov, ktorí vraj vedia predpovedať budúcnosť. Do tejto kategórie Taleb zahŕňa finančných analytikov, ekonómov a prognostikov, čo kreslia sofistikované grafy a tvrdia, že dokážu predvídať vývoj akciových trhov, menových kurzov a nákladov na dôchodkové sporenie o päťdesiat rokov. Predikcie sú podľa neho škandál a moderná ekonómia Veľký Intelektuálny Podvod. Ako vravieval Yogi Berra, budúcnosť už nie je, čo bývala. Vitajte vo svete Čiernych labutí.
Čierna labuť
Ľudia žijúci na severnej pologuli si mysleli, že všetky labute sú biele. Presviedčala ich osobná skúsenosť: labuť inej farby nikdy nevideli. Keď moreplavci objavili Austráliu, Európania sa dozvedeli šokujúcu informáciu – existujú čierne labute! Ponaučenie? Jediný negatívny dôkaz rozvráti pravdu, ktorá sa zdala večná. Tak ako osud moriaka, čo žije bezstarostný život dobre kŕmeného tvora, aby sa na Deň vďakyvzdania presvedčil, že život je vlastne pes.
Metafora slúži Talebovi na pomenovanie extrémnych udalostí. Čiernu labuť definuje ako neočakávaný jav, ktorý má ohromný dosah. A je spätne vysvetliteľný a predvídateľný až po tom, ako sa prvý raz objaví. Do kategórie Čiernych labutí patrí 11. september 2001, laser, internet, kríza na Wall Streete v roku 1987. Teda udalosti, ktoré šokovali súčasníkov, či objavy, ktoré mali extrémny a neočakávaný vplyv.
0706/00_analyticiLABUT.jpg width=170 align=left>Prognostici sa tvária, akoby Čierne labute neexistovali. Trhy sa riadia uhladenými analýzami vykonštruovanými z historických dát. Po kríze bankári a makléri nariekajú, že to predsa nikto nemohol čakať. „Spýtajte sa portfóliového manažéra na definíciu rizika. Zavalí vás kritériami, ktoré nepočítajú s Čiernou labuťou,“ píše Taleb. Inými slovami, o skutočnom riziku toho finančný expert nevie viac ako astrológ.
Ľudia sa správajú, akoby žili vo svete, na ktorý majú extrémy zanedbateľný vplyv. Taleb ho nazýva Všednostan a ilustruje telesnou výškou. Keby na Zemi pristáli mimozemšťania, vybrali si náhodne sto osôb a odmerali ich výšku, priemer by dal vcelku presnú informáciu o vzraste ľudí. Keby sa vo vzorke nachádzal najväčší obor alebo najmenší trpaslík, nemalo by to zásadný vplyv.
Inak by to vyzeralo, keby votrelci chceli zistiť, koľko kníh priemerne predá jeden spisovateľ, a medzi vybranými by sa ocitla autorka Harryho Pottera. Joanne K. Rowling by riadne prikrášlila výsledok, aj keby bola vzorka plná priemerných spisovateľov a ľudí, ktorí sa volajú autori, lebo sa hanbia predstavovať ako čašníci. Zlá správa je, že oblasti, ktoré pokrývajú Talebovi podvodníci – ceny ropy, predaj kníh či finančné trhy –, patria do sveta Harryho Pottera. Do Extrémistanu.
Chyba je v prijímači...
Prečo sú ľudia slepí k Čiernym labutiam a uprednostňujú život vo Všednostane? Podľa Taleba je to chyba v programe. Ľudia majú tendenciu generalizovať, učiť sa z toho, čo zažili, zistili a videli. Potrebujú škatuľky, do ktorých triedia udalosti, a na základe nich robia predikcie. Je v tom dávka inštinktu: po prvom stretnutí s hladným levom má málokto chuť experimentovať, či náhodou neexistuje i priateľský exemplár. Pri každom ďalšom stretnutí človek skrátka uteká.
Evolúcia nenadelila ľudstvu schopnosť pochopiť komplexnosť pravdepodobnosti. Na základe selektívnych informácií sa človek snaží hľadať poriadok a aplikovať ho na veci nevidené. Zamieňa dôkaz absencie javu s absenciou dôkazu javu – je rozdiel mať dôkaz, že človek nemá rakovinu, a nemať dôkaz, že človek má rakovinu. To prvé je tvrdenie šarlatána, to druhé výsledok testov seriózneho lekára. Platónov odkaz navyše naučil ľudí hľadať vzorce, preferovať jednoduché teórie namiesto zložitej reality. Vyberať fakty, ktoré ich potvrdzujú, a ignorovať, že existujú skryté a náhodné príčiny.
Klasický príklad sú knihy o histórii. Po prečítaní dejín diplomacie v podaní Henryho Kissingera má človek chuť kričať, prečo tí ignoranti (naši predkovia) nezabránili prvej svetovej vojne. Veď udalosti „jasne“ smerovali ku konfrontácii. Takisto ako retrospektívna analýza expertov „ukazuje“ napätie, ktoré viedlo k občianskej vojne v mierumilovnom Libanone, odkiaľ Taleb pochádza. Takýmto pokusom vykresliť dejiny ako veľký majstrovský plán sa otvorene vysmieva. Označuje ich za bájkarsky klam, ktorý pomáha ľuďom priraďovať náhodným katastrofám zmysel.
... aj vo vysielači
Stane sa tragédia, ktorá zatrasie verejnou mienkou, a v médiách sa vyroja profesionálni kibici všetkého druhu. Vymýšľajú, fabulujú, pretekajú sa v konštruovaní teórií dokazujúcich, že k tej nešťastnej udalosti „muselo“ dôjsť, lebo... Ex post mudrlantov sú plné noviny, ale ešte horší druh ako novinári a experti na telefón sú podľa Taleba ekonómovia a finanční analytici. Pozná ich dobre: zbohatol na Wall Streete ako obchodník s derivátmi. A dodáva, že aj vďaka ignorovaniu novinových správ a ekonomických prognóz.
Ako Taleb ironicky zdôrazňuje, nesnaží sa tvrdiť, že človek zaoberajúci sa budúcnosťou nevie vyprodukovať hodnotnú informáciu – napríklad noviny sú pomerne dobré v prognózovaní otváracích hodín v divadle. Skôr je to tak, že ľudia, ktorí neprinášajú žiadnu pridanú hodnotu, sa zvyčajne vyskytujú v prognostickom biznise. Tento druh nájde robotu v J.P. Morgan Chase alebo Morgan Stanley. Zarába sedemciferné sumy, dokáže presvedčivo rozprávať, teoretizovať, vystupuje ako hviezda. Našťastie – podľa Taleba – sú idoly natoľko hlúpe, že prognózy publikujú. A možno ich následne porovnať s realitou. Tak ako to urobil napríklad psychológ Philip Tetlock.
V štúdii, ktorá zahŕňala tristo špecialistov, získal dokopy 27-tisíc predikcií politických, ekonomických či vojenských udalostí v najbližších rokoch. Konfrontácia so skutočnosťou bola zničujúca. To, že prognózy boli mimo, bola časť problému. Tetlockov výskum okrem toho ukázal, že medzi erudovaným PhD. ekonómom a stĺpčekárom v priemernom magazíne nebol v úspešnosti predikcie rozdiel. Navyše, renomovaní experti prejavovali tendenciu podceňovať možný rozsah chýb vo vlastných prognózach.
Časť toho možno pripísať obyčajnej ľudskej samoľúbosti a bájkarskému klamu. Ale Taleb má ambicióznejšie vysvetlenie: ekonómovia zlyhávajú, lebo na predikcie využívajú inštrument, ktorý funguje vo Všednostane, ale je nepoužiteľný v Extrémistane. Tento Veľký Intelektuálny Podvod, ktorý oslepuje ekonómov a nedovolí im uchopiť fenomén Čiernej labute, sa nazýva Gaussova krivka.
Gaussova kliatba
Trocha teórie: väčšina hodnôt v Gaussovej krivke je sústredená okolo stredu. Čím je hodnota extrémnejšia, čím je ďalej od stredu, tým je štatisticky menej významná. Funguje to pri telesnej výške. Nech mimozemšťania zoberú do skúmanej vzorky hocijakého chlapiska, priemerná výška sa zásadne nezmení. No Gaussova krivka je nanič, keď do štatistiky predaja kníh vstúpia Joanne Rowling a Dan Brown. Alebo do priemerného bohatstva Bill Gates. Sú to extrémy, Čierne labute, s dramatickým vplyvom na výsledok.
Katastrofa je, že ekonómovia začali Gaussove krivky kresliť po celom svete a spútavať vlastnú vedu v utopickom Všednostane. Plnom racionálnych bytostí, maximalizačných a optimalizačných techník.
|
Nassim Nicholas Taleb: Ekonómovia zlyhávajú, lebo na predikcie využívajú inštrument, ktorý funguje vo Všednostane, ale je nepoužiteľný v Extrémistane. |
Vo svete, kde sa zbierajú všakovaké historické dáta, ignorujú Čierne labute a softvér robí všetku prognostickú robotu. Revolúcia vedená Paulom Samuelssonom podľa Taleba degradovala ekonómiu z intelektuálnej disciplíny na zúfalý pokus o exaktnú vedu. „Pod pojmom »exaktná veda« mám na mysli druhotriedne inžinierske rébusy pre tých, ktorí sa chcú pretvarovať, že sedia na katedre fyziky,“ píše Taleb.
Za tragické považuje, že prv než ekonómiu ovládli empiricky slepí podpriemerní matematici, skutoční myslitelia – John Maynard Keynes, Friedrich August von Hayek a Benoît Mandelbrot – naštartovali v oblasti teórie neistoty zaujímavú prácu, no nemal ju kto oceniť. Keynesa ekonómovia spotvorili do formalizovaného jazyka, Hayeka marginalizovali ako reprezentanta obskúrnej rakúskej školy a Mandelbrotovu fraktálovú matematiku, inštrument, ktorým možno lepšie uchopiť svet náhodných javov, väčšinou ignorovali.
Krysu na nich!
Čo na kritiku hovoria sami ekonómovia? Nuž, netvária sa nadšene. Stephen J. Dubner, spoluautor bestsellera Freakonomics, aspoň pripúšťa, že pri čítaní knihy síce s Talebom polemizoval v každej tretej vete, ale jeho myšlienky sú fascinujúce. Prudšie reagujú iné hviezdy akademického neba. Na konferenciách si Taleb vypočul inzultácie svojich argumentov typu príliš komerčné, filozofické, esejistické, praktické (to je nadávka v akademických kruhoch) a akademické (to je nadávka v biznis kruhoch). Potom prišla satisfakcia.
V roku 1997 si Nobelovu cenu zo Štokholmu odniesla dvojica gaussistických ekonómov Myron Scholes a Robert C. Merton. Tí sa nechali tak uniesť vlastnými teóriami, že sa stali zakladajúcimi partnermi v špekulatívnej firme Long-Term Capital Management (LTCM), aby si ich vyskúšali v praxi. Bola to sláva, spoločnosť akademických géniov a moderných nobelovských teórií. Do leta 1998. Udalosti, ktoré spustili ruskú finančnú krízu, ležali z dosahu sofistikovaných portfóliových modelov. Ruská kríza bola Čierna labuť. LTCM skrachoval a takmer so sebou stiahol celý finančný systém.
Človek by predpokladal, píše Taleb, že portfóliových teoretikov bude čakať rovnaký osud ako tabakové firmy: budú sa zodpovedať za škody, ktoré spôsobili. Nič také sa nestalo. MBA študenti sú veselo kŕmení modernými portfóliovými teóriami a utvrdzujú sa v domnienke, že existujú len samé biele labute. Zdá sa, že ochota ekonómov opustiť pohodlie Všednostanu je jav menej pravdepodobný ako Čierna labuť.
Taleb tvrdí, že netreba zúfať. A dáva cennú radu: „Keď začujete prominentného ekonóma používať slová ako »rovnovážny stav« alebo »normálne rozdelenie«, nehádajte sa s ním. Jednoducho ho ignorujte alebo mu skúste strčiť pod tričko krysu.“
Ilustračné foto - Profimedia.cz
Foto - Wikipedia
