1. Cieľom vlády bolo opäť ľudí ošklbať

Cez daň z príjmov za minulý rok chce vláda získať o 666 miliónov eur viac ako to bolo za rok 2012. Celkové daňové zaťaženie má narásť až o 2,4 miliardy eur. Bežný človek si možno myslí, že túto ťarchu znášajú hlavne firmy, ale nie je tomu tak. Hlavná záťaž je na fyzických osobách, teda zamestnancoch, živnostníkoch, brigádnikoch a iných dohodároch. Odvody do fondov sociálneho a zdravotného poistenia majú totiž narásť medzi rokmi 2012 a 2014 o 1,3 miliardy eur. Pričom dane firmám narastú o pol miliardy eur. Dokazujú to čísla z rozpočtu a z aktuálnej daňovej prognózy.

2. Vyššie dane neprinášajú lepšie služby štátu, skôr naopak

Človek by čakal, že za viac peňazí bude aj viac muziky. Nárast platieb občanov štátu sa však v lepších službách neprejavuje. Zdravotníci štrajkujú, faktúry sa neplatia, súdy nestíhajú, školstvo generuje nezamestnaných a podobný pohľad je aj na iné „služby“ štátu verejnosti. Primárnym dôvodom problémov je, že pre vládu Smeru sú dôležitejší oligarchovia ako bežní ľudia. Sekundárnym dôvodom je, že z peňazí navyše musí Smer splácať dlhy, ktoré narobil počas vlády 2006 až 2010. Ročné deficity sa vtedy vyšplhali na rekordných 8% HDP. A čo štát míňal nad svoje príjmy, to si musel požičať. Dlh nám vtedy narástol takmer o polovicu z 28 na 41% HDP. Čo sa vtedy napožičiavalo, je treba splácať ešte aj z terajších daňových príjmov.

3. Dane pôjdu pravdepodobne opäť hore

Kvôli svojmu predchádzajúcemu míňaniu zvyšoval Smer dane a odvody väčšinu času súčasného vládnutia. Posledný rok však má byť iný. Chystá sa rozdávať, aby bol opäť zvolený. Ak bude zvolený, spraví to isté, čo spravil naposledy. Opäť zvýši dane a odvody. Bude totiž potrebovať zaplátať dieru v rozpočte za štedré predvolebné balíčky. Žiaľ, vyššie výdavky štátu nakoniec znamenajú vyššie dane.

Pre optimistov je tu aj iná alternatíva. Tou je, že sa kormidla chytí normálnejšia vláda a spraví so štátnymi výdavkami a byrokratickou mašinériou poriadok. Možno sa to zdá pri súčasných preferenciách strán ako ilúzia, ale v konečnom dôsledku karty rozdajú voliči. Ja neprestávam veriť, že tak ako v prezidentských voľbách, tak sa aj v parlamentných môže stať neuveriteľné skutočnosťou.