Cesty niektorých zákonov sú nevyspytateľné. Niektoré z nich sa prijímajú bez veľkého nadšenia, napríklad preto, lebo ich požaduje Európska únia. Niektoré sa zas odhlasujú tak rýchlo, že ich ešte pred nadobudnutím účinnosti čakajú novelizácie.
A potom sú tie, na ktorých sa vláda i lobisti zhodnú, zákony sa spracujú, prejdú pripomienkovým konaním, a nikdy sa nedostanú ďalej. Presne to je príbeh zákona o poistnej zmluve.
Obeť politickej krízy
Načo vôbec zákon o poistnej zmluve? Stovky tisíc ľudí sa predsa poisťujú každý rok a žiaden problém s tým nemajú. No ministerstvo spravodlivosti predvlani súhlasilo s postojom poisťovní – dve stránky v Občianskom zákonníku sú málo na to, aby postihli všemožné aspekty poistných vzťahov.
Postupný vývoj poisťovníctva priniesol typy zmlúv, ktoré súčasný zákonník nepozná. A vstup do EÚ zas rozšíril ich pôsobnosť aj na iné krajiny.
Navyše, požiadavka únie pri vstupe jasne znela: harmonizovať slovenské právne normy s európskymi.
V prípade pravidiel poistnej zmluvy nedáva ultimátum. No ak sa slovenské poisťovne – spolu s dotknutými klientmi – dostanú do problémov, ocitnú sa na tenšom ľade než krajiny, kde sú už pravidlá zapracované.
V prípade nejasností totiž rozhoduje súd, čo pre nejasné pravidlá znamená neistotu pre klientov i poškodených. Zákon je pritom hotový, spripomienkovaný – a bezpečne uložený v niektorom z ministerských zásuviek.
Podobne ako mnoho inej európskej legislatívy sa takmer dva roky stará podoba návrhu zákona o poistnej zmluve nápadne ponáša na českú verziu. Podľa ľudí, ktorí sa na jej príprave podieľali, bolo dokonca pred jej definitívnym predložením treba vymeniť niektoré české výrazy za slovenské.
Ministerstvo spravodlivosti pod vedením Daniela Lipšica novú legislatívu podporovalo. A vzhľadom na jej rozsah súhlasilo s vyňatím úpravy poistnej zmluvy mimo občianskeho kódexu do osobitného zákona.
Finálny, spripomienkovaný a očistený návrh sa dostal až na rokovanie vlády. A odtiaľ bol stiahnutý. Prišla totiž vládna kríza, D. Lipšic z ministerského postu odstúpil a v období pred predčasnými voľbami bolo treba riešiť naliehavé politické otázky. Otázka úpravy poistnej zmluvy bola presunutá na slepú koľaj.
Vyjednáva sa nanovo
Ľudia zo Slovenskej asociácie poisťovní (SAP), ktorí na zákone pracovali, vysvetľujú v súčasnosti už takmer dvojročné zdržanie zmenami na ministerstve po voľbách. Tam, kde potrebu zákonnej úpravy už vysvetlili, bolo treba začať po personálnych zmenách odznova.
Debaty sa vedú aj o tom, či si vôbec osobitný zákon zaslúži, či nestačí novelizovať Občiansky zákonník. Podľa SAP je to jedna z možností, no separátny zákon má významnú výhodu. Otvára sa oveľa ľahšie než celý občiansky kódex, jeho prípadná novelizácia by teda bola jednoduchšia.
Prečo toľká snaha o osobitný zákon? Súčasná legislatíva delí zmluvy na tri hlavné skupiny – poistenie osôb, majetku a zodpovednosti. Ďalšie skupiny poistení majú špecifiká, na ktoré sa súčasný zákon nedá vždy jednoznačne uplatniť. Napríklad práve nastupujúce individuálne zdravotné poistenie. Na to súčasný zákon nemyslí vôbec a jeho plnenie sa ťažko zaraďuje do poistenia osôb alebo majetku.
S jeho presnejšou definíciou počíta napríklad už platný zákon o zdravotnom poistení, kde je možnosť individuálneho pripoistenia spomenutá. Alebo poistenie právnej ochrany, ktoré sa do Občianskeho zákonníka v stručnej podobe dostalo až novelizáciou v 90. rokoch.
Čoraz významnejšie – predovšetkým po vstupe do EÚ – je aj poistenie úverov či iných finančných strát. Ani tie sa nedajú do súčasného Občianskeho zákonníka ľahko zaradiť. Návrh nového zákona už hovorí priamo o tzv. obnosovom poistení, ktorého cieľom je kryť riziká týkajúce sa práve splácania finančných záväzkov. Navyše sa zákon snaží definovať pojmy, ktoré zatiaľ v praxi nie sú zjednotené, napríklad poistná hodnota či poistné riziko.
Túto časť zákona si pochvaľovalo hlavne ministerstvo spravodlivosti, pretože znamenalo väčšiu ochranu klienta. V súčasnosti definície oboch termínov podliehajú zmluvnej voľnosti – rôzne poisťovne ich majú aj rôzne upravené.
Čo prináša únia
Veľká časť potrebných zmien vyplýva z členstva v Európskej únii. Poisťovatelia, poistníci i riziko môžu byť v rôznych štátoch, s čím musí zákonodarstvo počítať. Prijatie zákona nie je ešte vylúčené, poisťovne s novým vedením rezortu spravodlivosti naďalej rokujú.
Mohlo by k nemu prísť napríklad v rámci rekodifikácie Občianskeho zákonníka. No prioritou rezortu je podľa hovorcu Michala Jurčiho úprava trestného práva a pravidiel pre súdy. So zmenou občianskeho kódexu sa síce v plánoch ministerstva ráta, ale až na konci volebného obdobia, v prvom štvrťroku 2010.
Prijatie zákona by znamenalo dodatočné náklady pre poisťovne, hlavne preto, lebo by bolo treba zladiť poistné podmienky s novými pravidlami. Niektoré s tým už vopred počítajú, a tak napríklad nové poistky Wüstenrotu sú už vypracované tak, aby boli s nateraz odloženým zákonom v súlade. Môže sa teda stať, že poisťovne sa postupne začnú riadiť zákonom, ktorý sa ešte ani len nedostal do parlamentu.
ILUSTRAČNÉ FOTO – PROFIMEDIA.CZ
