Celý svet sa v súčasnosti snaží o štandardizáciu výkazníctva, tak aby bolo možné porovnávať účtovné závierky nadnárodne. Aktuálne medzinárodné štandardy finančného výkazníctva – tzv. International Financial Reporting Standards (IFRS) sa nečlenia podľa typov spoločností.
Rozhodujú typy transakcií. Rovnaké či podobné operácie by mali byť zachytené rovnako bez ohľadu na to, či o nich účtuje banka, poisťovňa alebo priemyselný podnik.
Poisťovne musia implementovať štandard IFRS 4, ktorý sa týka výhradne poistných zmlúv, od roku 2006. Navyše, kým dosiaľ domáca legislatíva poisťovniam neukladala povinnosť zostavovať výkaz peňažných tokov, po prechode na IFRS budú zverejňovať aj ten (IAS 7).
Konečne definícia
Do roku 2004 neexistovalo v spleti medzinárodných štandardov žiadne pravidlo, ktoré by upravovalo podmienky vykazovania poistných zmlúv. Mnohé pravidlá explicitne vyhlasovali, že sa na poistné zmluvy nevzťahujú.
No definícia poistnej zmluvy neexistovala v žiadnom z nich. Preto nebolo jednoznačné, na čo sa tieto štandardy nevzťahovali.
Bol to až IFRS 4, ktorý definíciu poistnej zmluvy zaviedol, hoci sa v jednotlivých krajinách môže líšiť. Platí totiž zásada, že podstata je dôležitejšia ako forma („substance over form“).
Za poistnú zmluvu môže napríklad orgán dozoru považovať akýkoľvek produkt poisťovne, ktorý je tak označený. IFRS 4 však prízvukuje dôležitosť prenosu poistného rizika z poisteného na poisťovňu.
Tento štandard nemá ambíciu byť dokonalý. Je to len isté východisko z núdze. Po dlhom hľadaní normy, ktorá by dokázala stanoviť spôsob účtovania a oceňovania poistných zmlúv, sa Rada pre medzinárodné štandardy (IASB) rozhodla rozdeliť projekt zavádzania IFRS v poisťovníctve do dvoch etáp. Existovalo totiž viacero prístupov k oceňovaniu poistných zmlúv a najmä záväzkov vyplývajúcich z nich, no v takom krátkom čase nebola IASB schopná nájsť všeobecne akceptovateľné riešenie.
V prvej fáze preto bude vydaný štandard definujúci poistnú zmluvu, rozsah a štruktúru povinne zverejniteľných údajov, čím sa zabezpečí aspoň aká-taká porovnateľnosť. Preto štandard IFRS 4 nestanovuje spôsob účtovania a oceňovania poistných zmlúv, v mnohých prípadoch ponecháva účtovným jednotkám možnosť pokračovať v doterajších spôsoboch účtovania, no zakazuje účtovné postupy, ktoré sú v rozpore so základnými princípmi IAS/IFRS.
IFRS 4 napríklad neumožňuje poisťovniam tvoriť tzv. rezervu na vyrovnávanie rizík, pretože nespĺňa definíciu rezervy (nesúvisí s minulou udalosťou). Poisťovne ďalej nemôžu znižovať technické rezervy slúžiace na krytie záväzkov z poistných zmlúv, o podiely zaisťovateľov. Neúčtujú teda o čistých rezervách, ale osobitne o hrubých rezervách (pasíva) a osobitne o podieloch zaisťovateľov (aktíva).
Férové oceňovanie
Zavedenie IFRS na Slovensku by nemalo poisťovniam spôsobiť výraznejšie problémy, pokiaľ ide o účtovanie a oceňovanie aktív. Napriek malým odchýlkam už bola väčšina zásad prevzatá do národných účtovných predpisov.
Situácia bude iná pri vykazovaní, keďže IFRS kladú oveľa väčší dôraz na vysvetľovanie použitých postupov v poznámkach. Rozsah údajov, ktoré budú poisťovne povinné zverejniť, je rozsiahlejší a náročnejší na kvalitu informácií a na detaily.
Účtovná závierka už nebude iba dielo účtovníkov. Budú sa na nej podieľať aj poistní matematici a pracovníci zodpovední za riadenie aktív. Často pritom pôjde o informácie, ktoré poisťovne považovali za obchodné tajomstvo.
Od tohto roka budú musieť poisťovatelia uvádzať vo výkazoch nielen účtovnú hodnotu, ale aj reálnu hodnotu majetku (fair value). Pri položkách, pri ktorých nie je možné získať trhovú cenu, treba vysvetliť, akú metódu pri ocenení poisťovňa použila.
Podobne musí nakladať aj so záväzkami. Aj podľa doterajšej právnej úpravy museli poisťovne tvoriť rezervy na záväzky z poistných zmlúv postačujúce na krytie poistných plnení, pričom „dostatočnosť“ bola testovaná poistnými matematikmi.
Zavedením IFRS budú musieť uviesť nielen výsledok testu primeranosti rezerv, ale aj opísať, ako sa k nim dopracovali. V nasledujúcich rokoch budú spätne hodnotiť, nakoľko boli ich predpoklady presné.
Klasifikácia produktov
Na účely vykazovania je poistná zmluva podľa IFRS 4 taká zmluva, pri ktorej jedna strana (poisťovateľ) akceptuje od druhej strany (poistníka) významné poistné riziko tým, že súhlasí s kompenzáciou poistníka v prípade, ak ho nepriaznivo ovplyvní bližšie určená neistá budúca udalosť. Pritom poistné riziko je definované ako iné než finančné, ktoré je prenesené z poistníka na poisťovateľa. Poisťovne budú preto musieť preskúmať zloženie produktového portfólia.
Niektoré sporivé produkty životného poistenia, ktoré neobsahujú „významný“ prenos poistného rizika, bude treba reklasifikovať na investičné zmluvy. Iné produkty z oblasti komerčného zdravotného poistenia či pripoistenia, ktoré neprenášajú „významné“ poistné riziko, môžu predstavovať skôr zmluvu o poskytovaní služieb.
A tak zmluvy, pre ktoré v minulosti platili rovnaké pravidlá vykazovania, budú teraz rozdelené do rôznych skupín a v závislosti od klasifikácie budú pre ne platiť rôzne pravidlá vykazovania, oceňovania a zverejňovania údajov.
Očakávané problémy
Na základe doterajších skúseností sa zdá, že nepriateľom implementácie IFRS je získavanie relevantných dát. Nové štandardy totiž často vyžadujú údaje, ktoré poisťovne nemali „bežne k dispozícii“.
A ich spätné získanie nie je jednoduché. Poisťovatelia zväčša nemajú problém doplniť dáta za tento rok, lenže je nevyhnutné vykázať aj údaje za predchádzajúci rok, v niektorých prípadoch dokonca za uplynulých päť rokov.
To vyplýva zo zavádzania prvej fázy štandardu o poistných zmluvách (IFRS 4), ktorá sa zamerala najmä na vyrovnanie požiadaviek zverejňovania údajov o investičných a poistných zmluvách. IASB už pracuje na druhom kroku, ktorý bude zameraný na oceňovanie záväzkov z poistných zmlúv.
Oceňovanie reálnou hodnotou bude zrejme výsledkom tejto fázy, čo zmení prístup poisťovní k oceňovaniu technických záväzkov a bude klásť vysoké nároky na technické a znalostné vybavenie poisťovní.
Keďže trh záväzkov z poistenia neexistuje, ich reálna hodnota bude výsledkom zložitých aktuárskych modelov. Poisťovne môžu len dúfať, že konceptuálny prístup k oceňovaniu záväzkov na účely IFRS a účely požiadaviek na solventnosť (ktoré sa formujú v rámci projektu Solvency II) bude podobný.
Igor Palkovič je senior manažér Assurance Services KPMG Slovensko, Jelica Kľúčovská je senior manažérka Actuarial Services KPMG Slovensko.
